Plus 7 dní

Turisti holdujúci marihuane sa tam zlietajú zo všetkých kútov sveta - predstava, že to, za čo by vo svojej domovine vyfasovali dlhé roky za mrežami, je tu úplne legálne a bežné, je pre nich mimoriadne lákavá.

V plážovej osade u pána Ansella, na najkrajšej jamajskej pláži 7 Miles Beach, stretneme chlapcov z Paríža, Talianky, Švédov i párik z Česka. Celé dni na verandách šúľajú svoje jointy a zahaľujú sa do mračien omamného dymu. Po večeroch sa potom v zálive Long Bay - tak ako ostatní dovolenkári - pohojdávajú v kolísavom rytme reggae hudby na koncertoch najznámejších jamajských interpretov.

Keď vo februári 2015 v deň narodenín jamajského poloboha Boba Marleyho parlament v Kingstone dekriminalizoval držanie malého množstva marihuany a legalizoval jej použitie na lekárske a sviatostné účely, otvorila sa aj cesta k zorganizovaniu prvého ročníka medzinárodného podujatia Cannabis Cup v Negrile. Hoci sa v polovici decembra bude konať len tretí ročník, akcia má už patričný cveng. Úspech v súťaži prináša výrobcom prestíž aj lepšie obchodné príležitosti.

„Ya mon! Kto raz vyhrá Cannabis Cup, zrazu je v očiach odberateľov i konkurenčných pestovateľov king! Kráľ, chápeš…“ uškŕňa sa popod nos víťaz jedného z predchádzajúcich ročníkov Juna Johnson, starší rastaman, ktorý vlastní tri hektáre ganja plantáží v Orange Hille. „Víťazstvo v Cannabis Cupe mi zabezpečilo vyšší dopyt po mojej úrode. A vďaka tomu teraz môžem ceny ganje diktovať ja odberateľom a nie oni mne!“ dodáva Juna, keď nám pózuje so svojimi víťaznými pohármi.

V ťažko prístupných vŕškoch Westmorelandu má pred svetom ukrytú svoju ganja plantáž aj 38-ročný Kirk. Kým nám vysokohorská turistika robí menšie ťažkosti, on je na skalnaté krkolomné strmé chodníčky očividne zvyknutý. Ľahkým krokom poskakuje ako kamzík, zjavne nadšený, že sa môže pochváliť svojím celoživotným koníčkom, ktorý mu okrem mozoľov prináša nadpriemerné príjmy. „Kým som bol mladý, len som večne naháňal ženy, ale potom ma to prestalo baviť a zamiloval som sa do tejto mojej záhrady!“ usmieva sa.

Nuž, nie je záhrada ako záhrada. Kirk v tej svojej nemá ani jednu mrkvu, ani jedno mango, len množstvo ganje. Od malých výhonkov, ktoré predpestuje v obaloch z vajec, cez stredne veľké až po zrelé na zber. „Pestujem odrodu skunk aj AK47, ale už som vyšľachtil aj vlastné odrody, s ktorými budem tento rok súťažiť na Cannabis Cupe,“ chváli sa. Premýšľam, ako do tohto terénu dostal staré pneumatiky z áut, v ktorých trávu pestuje. „Všetko som si poprinášal na chrbte, sám! Lebo sem sa nedostane žiadne auto ani motorka, ba ani bicykel. Aj v období sucha si musím nosiť vodu v kanistrách na chrbte. Na staré kolená možno skončím v sanatóriu pre ťažné zvieratá!“ nestráca zmysel pre humor a zapaľuje si joint s pocitom dobre vykonanej práce.

Rastafariánsky boh Jah nám doprial skvelé počasie, slnko praží a na oblohe niet jediného obláčika. „Toto je to, čo naša úroda potrebuje,“ teší sa Kirk. „Niektorí už skúšali ganju pestovať aj v skleníkoch, ale gro farmárov techniky, ako je skleníkové hospodárstvo, odsudzuje. Náš ostrov má dosť slnka aj tepla, načo skleníky? Načo zakrývať rastliny a dusiť ich v plastovom vreci?“ Na druhej strane priznáva, že v období dažďov od júna do novembra skleníky zmysel majú. Marihuana trpí, ak je priveľa dažďa, najmä počas skorého rastu a zberovej sezóny.

Po listoch sa premáva množstvo chrobákov a ďalšej hávede. „Tie sú znakom, že rastlina je chutná a bezpečná na fajčenie,“ vysvetľuje. „Lebo ak by sme striekali záhradu jedmi, neboli by tu ani chrústy, ani červíky, teda nebola by vhodná ani pre ľudský organizmus. Keď je však zdravá, je vhodná nielen na fajčenie, ale aj do čaju, do koláčov, do tinktúr, do pleťových krémov…“ Ako dodáva, používa výlučne organické hnojivo, žiadne herbicídy ani pesticídy a výsledkom sú zdravé, mocné rastliny, ktoré dorastajú do výšky troch metrov. Po žatve sa stonky lisujú, čím sa získava hašišový olej a listy sa sušia, balia a potom sa čo najrýchlejšie prepravujú loďami a súkromnými lietadlami do USA. Často sa využívajú i výletné lode a charterové aerolinky - stačí podplatiť správnych ľudí. Koniec koncov, je verejným tajomstvom, že mnohí súčasní jamajskí biznismeni začínali ako prepravcovia marihuany. A skorumpovaní úradníci sa tvária, že o ničom nevedia.

Pestovatelia ganje však v žiadnom prípade nie sú obyčajní pašeráci, ktorí zarábajú milióny dolárov. Do zahraničia putuje len zlomok dopestovanej marihuany, vo väčšine prípadov farmári zásobujú miestny trh. Predávajú svoj tovar miestnym chlapom a tí ganju buď použijú pre vlastnú potrebu, alebo ju so ziskom predajú. Takmer každý Jamajčan má pri sebe nejaký ten „small something“ balíček, ktorý by pri prvej príležitosti mohol speňažiť.

Cena? Päťdesiat jamajských dolárov za jednu dávku ganje, čo je asi 40 eurocentov, pre Jamajčanov, 5 až 30 amerických dolárov za dávku pre turistov! Rozdiel v cene je teda markantný! „Cena vždy závisí od kvality!“ upozorňuje ma Kirk. „Najnekvalitnejšiu trávu ti ponúkne hociktorý chlapík na ulici či taxikári, najkvalitnejšiu kúpiš len od rastamanov. Odpad sa dá predať maximálne za 20 amerických dolárov za pol kila, my našu úrodu predávame po 150 dolárov za to isté množstvo. V Spojených štátoch sa potom ďalej predáva po 3 500 dolárov v rovnakom objeme.“

Chudobní Jamajčania vnímajú marihuanu ako svojho priateľa - zaháňa im hlad aj zarába peniaze. Až šesťdesiat percent jamajských mužov fajčí ganju tak bežne ako našinci cigarety. Nepovažujú ju za drogu, ale za liečivú bylinu. „Ganja je posvätná rastlina, daroval nám ju samotný stvoriteľ Jah Rastafari,“ zdôrazňuje Kirk a na znak úcty k rastafariánskemu bohu pozrie na nebo. „Veď samovoľne vyrástla aj na hrobe kráľa Šalamúna! My len dáme semienko do zeme a ak vyrastie, je to božie požehnanie,“ dodáva.

Long Bay je záliv na konci pláže. Celý rok žije ospalou atmosférou, ktorú umocňujú večne zhúlení miestni drevorezbári. Ich diela visia hádam na každej palme, ale turisti k nim zablúdia ojedinele. Boja sa. Vo svojich luxusných plážových rezortoch sa cítia bezpečne a pohľad z diaľky na Long Bay ktovieako bezpečne naozaj nepôsobí.

Ožíva to tu len počas ganja festivalu. Pláž je plná stánkov s produktmi z ganje a so suvenírmi v tvare marihuanového listu, bieli turisti poobliekaní v hippies štýle zvedavo obzerajú tovar, skúšajú, kupujú, fotia. „Everything’s IRIE,“ počúvame odvšadiaľ. Slovo irie nenájdete v nijakom slovníku, napriek tomu tu znamená veľa. Byť irie znamená byť v pohode a to sa pre týchto ľudí stalo životným štýlom.

Na pláži stretávame v družnej debate miestnych reggae spevákov Spynala a Linkega, ktorí pravidelne vystupujú na živých koncertoch v klube Roots Bamboo a na ganja feste nemôžu chýbať. Linkage, prototyp rastafariána s dlhánskymi dredmi, vzbudzuje v ľuďoch obdiv i úctu. Okoloidúci ho zdravia slovami „Bless you ras!“ ako nejakého poloboha. Keď však zhodí zo seba odev a vrhne sa osviežiť v morských vlnách či keď cvála po pobreží na koni, iskrí z neho nefalšovaná divošská vášeň. Jedno jamajské príslovie hovorí, že človek nikdy nedostane druhú šancu urobiť prvý dojem. Jamajskí rastamani ju ani nepotrebujú! „Ya mon! Everything’s irie!“ smeje sa spolu so Spynalom a poťahujú si z jointu...

S príchodom večera Long Bay kypí životom, ktorý je teraz po západe slnka oveľa rušnejší. Tóny hudby sa mixujú so smiechom a s vravou, mračná omamného dymu ganje pohltili zvyšky svetla, dav potúžený rumom a jamajskými po domácky vyrobenými životobudičmi poskakuje v rytme reggae. Na pódiu s mikrofónom v ruke sa striedajú šoumeni najvyššieho kalibru - ak chcete zažiť nezabudnuteľné koncerty najväčších jamajských hviezd reggae, tak počas ganja festu máte jedinečnú šancu. Noci sú tu ako šialené.

Príliš horúce, príliš divoké, no stále irie! Takmer všetci fajčia ganju, niektorí stoja v rade na pikantné grilované kurence, pivo Red Stripe, ktorému holduje aj bývalý americký prezident Obama, ide očividne na dračku. Pri počúvaní nákazlivého reggae ucítite obrovský prílev energie a radosti, takže vás aj ten najväčší zármutok rýchlo opustí.