Akoby sa s nimi roztrhlo vrece! Aktivisti z rôznych krajín si vybrali vskutku originálny spôsob, ako upozorniť na ekologické problémy, ktoré im nedajú spávať. Zväčša pred očami návštevníkov útočia na umelecké diela a obhajujú sa šľachetnými úmyslami. „Otázka je, či má zmysel budúcnosť, ak si zničíme dedičstvo minulosti,“ reaguje na počiny demonštrantov psychológ Dušan Kešický.

Vyzbrojení lepidlom

„Ako sa cítite, keď vidíte, ako sa niečo pekné a nesmierne cenné ničí priamo pred vašimi očami? Cítite sa pobúrení? Dobre. Kde je však potom tento pocit, keď vidíte, ako sa ničí naša planéta?“ pýtala sa trojica demonštrantov. V haagskom múzeu Mauritshuis sa prilepili k obrazu Dievča s perlovou náušnicou od holandského maliara Johannesa Vermeera z roku 1665. Prednedávnom ich odsúdili na dva mesiace väzby. Podľa prokuratúry ich čin „prekročil hranice“ prijateľného protestu a akýkoľvek dôležitý je cieľ aktivistov, účel nesvätí prostriedky.

Podobným spôsobom protestovali v Drážďanoch pri obraze Sixtínskej madony talianskeho maliara Raffaela Santiho členovia skupiny Posledná generácia. Náklady na reštaurovanie poškodeného rámu dosiahli až päťtisíc eur.

Nezaostávajú ani klimatickí aktivisti organizácie Extinction Rebellion, ktorí sa prilepili dlaňami k obrazu Pabla Picassa s názvom Masaker v Kórei. Presnejšie k rámu, ktorý chránil dielo v National Gallery of Victoria v austrálskom Melbourne. „Ruky demonštrantov boli bezpečne odlepené z krytu bez poškodenia diela,“ uviedol hovorca galérie.

Rajčinová polievka aj kaša

Nájazd aktivistov zažila aj britská Národná galéria v Londýne. Pred troma mesiacmi členovia zoskupenia Just Stop Oil prilepili na obraz Voz na seno z roku 1821 od anglického maliara Johna Constabla listy papiera s vyobrazením „apokalyptickej vízie budúcnosti“. Onedlho zašli ešte ďalej.

V piatok štrnásteho októbra prišli do tej istej galérie dve ženy a vyšplechli na najslávnejší obraz maliara Vincenta van Gogha s názvom Slnečnice obsah plechovky s rajčinovou polievkou. Na šokované výkriky návštevníkov reagovali slovami? „Čo má väčšiu hodnotu? Umenie alebo život?“ Spomenuli rodiny, ktoré trpia zimou a hladom. Obraz z roku 1888, ktorého cena sa odhaduje približne na osemdesiat miliónov eur, bol našťastie chránený sklom.

Iným zase pri vyčíňaní asistovala riedka zemiaková kaša. Muž a žena v oranžových vestách zo skupiny Posledná generácia ju dvadsiateho tretieho októbra vyliali v múzeu Barberini v nemeckom Postupime na obraz známeho francúzskeho maliara Clauda Moneta. Následne sa dlaňami prilepili k stene. Týmto spôsobom protestovali proti využívaniu fosílnych palív. Dielo v hodnote asi sto miliónov eur, našťastie, nepoškodili.

FOTO V GALÉRII

Riziko závažných škôd

„Intenzita energie vkladanej do hľadania a presadzovania vnímanej pravdy či spravodlivosti je ničivá k okoliu, ktoré nesúvisí priamo s cieľmi aktivistov,“ hovorí Dušan Kešický. Podľa psychológa posadnutosť cieľom zužuje schopnosť vnímať realitu komplexne a vyvoláva efekt „tunelového videnia“. „Takto sa stáva, že pohľad do diaľky znemožňuje zaostriť pozornosť na škody v prítomnosti. Znížená schopnosť prispôsobenia a rigidity v cieľoch je síce zárukou nezlomnosti v iniciatíve, ale aj rizikom závažných škôd ako vedľajšieho produktu snáh o záchranu budúcnosti.“