Irena Páleničková

Do siete francúzskych vodných ciest patrí okolo sto kanálov a riek s celkovou dĺžkou vyše osemtisíc kilometrov. Pozdĺž väčšiny z nich vedú prevažne nové cyklotrasy, čiastočne financované z peňazí Európskej únie. Motorové vozidlá bez osobitného povolenia nemajú na ne vstup, ale francúzsky rybár na zákazy veľmi nedbá. Veď ako inak by sa dostal na svoje obľúbené miesto pri vode a dopravil tam prúty, podberáky, stoličiky, stan, ležadlá, gril, fľaše vína a piva a občas aj celú svoju rodinu?

Francúzsko je podľa samotných rybárov jedinou krajinou, ktorá im toleruje stanovanie a&nbsp;zakladanie ohňa na&nbsp;brehoch vodných tokov. A&nbsp;kde môže táboriť rybár, tam sa so svojím malým stanom chytí aj cykloturista, aby sa nemusel dennodenne hnať do&nbsp;kempu. Navyše letné večery nad pokojnou hladinou vody sú také romantické.

Fascinovalo nás, že Francúzsko môžete na&nbsp;bicykli prejsť po&nbsp;rovine, pozdĺž vodných tokov od&nbsp;severu na&nbsp;juh alebo ho obísť dookola. Dlhšia cesta meria takmer štyritisíc kilometrov, z&nbsp;čoho len necelých osemsto vedie mimo vodných tokov - na&nbsp;týchto úsekoch hrozí aj jazda do&nbsp;kopca.

Celú krajinu križujú lodné cesty, ktorých budovanie začal Ľudovít XIV., pre márnivosť známy ako kráľ Slnko. V&nbsp;roku 1666 inicioval výstavbu prvej časti kanála známeho dnes ako Canal du Midi. Na&nbsp;svoju dobu je to unikátne technické dielo, preto ho v&nbsp;roku 1996 zaradili na&nbsp;Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Hoci dnes slúži iba na&nbsp;rekreačnú plavbu, je suverénne najznámejšou francúzskou vodnou cestou. Je 240 kilometrov dlhý, vedie zo Sete pri Stredozemnom mori do&nbsp;Toulouse, odkiaľ pomocou rieky Garonne a&nbsp;kanála du Garonne spája Stredomorie s&nbsp;Atlantikom. Celá trasa má názov Canal des deux mers - Kanál dvoch morí.

Masívna výstavba ciest pre nákladné lode pokračovala až do&nbsp;konca 19. storočia. A&nbsp;Francúzsko jej pripisovalo mimoriadny význam. Cisár Napoleon napríklad jeden z&nbsp;úsekov dnešného kanála Rhôna - Rýn pomenoval po&nbsp;sebe. „Nie sú to paláce alebo budovy, ktoré potrebuje cisárstvo, sú to kanály a&nbsp;splavné rieky,“ napísal vtedy. Pre rozvoj železničnej a&nbsp;následne nákladnej automobilovej dopravy kanály postupne strácali na&nbsp;význame a&nbsp;až v&nbsp;druhej polovici 20. storočia ich znovu splavnili pre rekreačné plavidlá.

Pre nás cyklistov je dôležité to, že pozdĺž všetkých vodných trás viedli obslužné cesty pre údržbu, ktoré sa od&nbsp;konca minulého storočia začali intenzívne prebudovávať na&nbsp;cyklotrasy, Tie sú dnes vo Francúzsku z&nbsp;veľkej časti asfaltové, betónové alebo pokryté drobným štrkom či iným pevným povrchom.

Predstavte si prvý letný deň v&nbsp;roku 2022. Teplomer stúpa k&nbsp;38 stupňom. Ale horúčava neprekáža, pri jazde na&nbsp;bicykli cítiť príjemný vietor, ktorý nás ochladzuje. Začíname pri Moste priateľstva na&nbsp;Rýne, diele francúzskeho architekta M. Mimrama, spájajúcom Štrasburg s&nbsp;nemeckým Kehlom. Passerelle des deux rives, ako sa nazýva, otvorili v&nbsp;roku 2004 a&nbsp;stal sa symbolom mieru a&nbsp;spolupráce dvoch kedysi znepriatelených štátov. Uprostred mosta pre chodcov a&nbsp;cyklistov je vyhliadková plošina, na&nbsp;ktorej sa okrem iného v&nbsp;roku 2009 pri príležitosti summitu NATO zišla nemecká kancelárka s&nbsp;francúzskym prezidentom.

Prezrieme si sochy na&nbsp;francúzskom brehu, nájdeme tieň, v&nbsp;ktorom si skontrolujeme bicykle, a&nbsp;vyrazíme do&nbsp;štvrte Quartier des XV na&nbsp;pravidelný stredajší a&nbsp;sobotný trh. Ten zaberá niekoľko kilometrov ulíc a&nbsp;máme ho po&nbsp;ceste. Na&nbsp;bicykle sa nám už naozaj nič nezmestí, tak na&nbsp;lavičke zjeme kilo lacných broskýň a&nbsp;banánov.

V&nbsp;Štrasburgu sa začína aj hlavná vetva kanála Rhôna - Rýn, ktorý na&nbsp;svojom toku využíva romantickú rieku Doubs a&nbsp;Saônu. Bol postavený v&nbsp;rokoch 1784 až 1833, meria 236 kilometrov, má okolo sto plavebných komôr a&nbsp;dva tunely. Začína sa nenápadne, nie je označený, jeho prvá časť sa nepoužíva a&nbsp;vody sú lenivé a&nbsp;stojaté.

Na&nbsp;obed zastavíme, keď v&nbsp;predmestskej štvrti brehy zatieni platanová aleja. Platany pozdĺž francúzskych kanálov spevňujú ich brehy rovnako ako stáročné duby istia hrádze rybníkov. Platany však od&nbsp;začiatku nášho storočia devastuje inváz­na huba zavlečená na&nbsp;konci druhej svetovej vojny z&nbsp;USA do&nbsp;juho­európskych prístavov. Spôsobuje takzvanú kôrovú rakovinu, ktorá sa prejavuje najprv na&nbsp;listoch a&nbsp;nakoniec zasahuje celý strom. Ten nakoniec vyschne. Snaha úradov zabrániť šíreniu choroby výrubom celých alejí vyvolala protesty miestnych obyvateľov. Hoci storočné platanové aleje pri Canale du Midi sú najznámejšie, tá, v&nbsp;ktorej sme na&nbsp;okraji Štrasburgu obedovali, za&nbsp;ich impozantnosťou nijako nezaostávala.

Canal du Rhône pri Rýne sprevádza cyklotrasa EuroVelo6. Niekedy sa jej hovorí Riečna cyklotrasa, celkovo meria 3&nbsp;653 km a&nbsp;na&nbsp;ceste od&nbsp;Atlantiku k&nbsp;Čiernemu moru sleduje okrem iného tok Loiry a&nbsp;Dunaja. Časom však prídeme k&nbsp;záveru, že čísla a&nbsp;názvy nie sú dôležité, prestávame sa o&nbsp;ne starať a&nbsp;len si strážime dennú porciu kilometrov. Pri romantickej rieke Doubs to ide dodržať ťažko. Na&nbsp;niektorých jej úsekoch naozaj nie je jednoduché orientovať sa - cyklotrasa po&nbsp;jednej strane a&nbsp;zarastené stráne na&nbsp;druhej. A&nbsp;keď sa v&nbsp;noci preženie búrka, nezostane nič iné, než kolesá odmontovať a&nbsp;cez spadnutý strom bicykel preniesť po&nbsp;častiach.

Zhruba 135 kilometrov cyklotrasy z&nbsp;Belfortu do&nbsp;Saint-Vit sa právom považujú za&nbsp;najkrajšie vo Francúzsku. Unikátom je trochu strašidelný, 314-metrový Tunnel de la Citadelle pre vodnú dopravu, chodcov a&nbsp;cyklistov v&nbsp;Besançone. Prechádza až stodvadsať metrov pod pevnosťou zo 17. storočia.

Pri meste Dole s&nbsp;katedrálou nad riekou trasa južnej vetvy kanála definitívne opúšťa Le Doubs. Rozlúčkový obed s&nbsp;touto riekou si dávame na&nbsp;ostrove a&nbsp;vedľa nás si chystajú obed bagristi upravujúci nábrežie. Z&nbsp;maringotky vynášajú stoličky a&nbsp;stôl, na&nbsp;ktorý ihneď dávajú poháre a&nbsp;fľašu vína. Vzápätí na&nbsp;tanieroch pristanú voňajúce kotlety, ktorým sa jeden z&nbsp;robotníkov už hodinu venoval na&nbsp;prenosnom grile. Čas jedla je pre Francúzov naozaj posvätný a&nbsp;do&nbsp;konca leta je na&nbsp;dokončenie prác času dosť.

Zostáva necelých dvadsať kilometrov pozdĺž umelého vodného toku, potom prechádzame masívnou bránou, ktorá oddeľuje kanál od&nbsp;rieky Saône. Rieka je mohutná, povrch cyklotrasy sa zhoršuje. Po&nbsp;Saône i&nbsp;kanáloch plávajú dlhé botely i&nbsp;veľké nákladné lode, na&nbsp;ktorých si všimneme aj osobné autá, zjavne patria členom posádky.

Zložito a&nbsp;únavne prechádzame Chalonom sur-Saône, vydýchneme si až v&nbsp;Tournus. Užijeme si historické mestečko prijateľných rozmerov s&nbsp;kaviarničkami na&nbsp;nábreží a&nbsp;so sympatickou malou historickou štvrťou okolo najstaršieho románsko-gotického kláštorného komplexu v&nbsp;Burgundsku. Bohužiaľ, kráti sa nám čas. Naplánovanú trasu sme nestihli, po&nbsp;ceste bolo príliš veľa pokojných miest na&nbsp;odpočinok a&nbsp;meditáciu i&nbsp;rozprávanie so zaujímavými ľuďmi.

S&nbsp;Muchtarom sme sa zahovorili na&nbsp;pol dňa. Pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi emigroval so ženou a&nbsp;synom z&nbsp;Čečenska do&nbsp;Nemecka a&nbsp;potom do&nbsp;Francúzska. Dnes má už troch dospelých synov. Pýtame sa ho, ako často ich púšťa domov. „Kdeže, teraz nie, až sa ožení, ale s&nbsp;Čečenkou tu usadenou. Už som najstaršiemu našiel na&nbsp;internete.“ Zaujíma nás aj to, prečo sa v&nbsp;riekach nikto nekúpe. „Je zákaz kúpania tam, kde nie je bezpečný prístup do&nbsp;vody.“ Oponujeme: „Ale Francúzi majú predsa radi slobodu a&nbsp;zákazy nerešpektujú!“ „Už to nie je pravda. To skôr my, barbari z&nbsp;východu, do&nbsp;každej vody skočíme.“ Namietame, že my tiež a&nbsp;nie sme z&nbsp;východu. „No vy ste poloviční barbari,“ smeje sa. Kiež by nás jeho nákazlivý smiech sprevádzal stále ďalej.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/cyklotrasach-krajiny-galskeho-kohuta-jazdi-skvele-je-to-zazitok-pre-kazdeho" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Obdivuhodný je aj jeho optimizmus. „Až sa skončí vojna, pôjdem na&nbsp;Ukrajinu stavať domy. Celá Európa jej bude pomáhať a&nbsp;ona bude bohatá. A&nbsp;ja viem všetko, veď tunajší starosta ma predstavuje slovami: „To je Much­tar, ktorý vie všetko, len vajcia neznáša. Ale aj to sa čoskoro naučí.“