Starší ľudia sa neradi fotia. No aj ich fotky sú žiadané do časopisov, reklám, katalógov aj na bilbordy. Srb Marinko Ivančev objavil svet fotobánk a televíznych reklám pred piatimi rokmi. Teraz vďaka nim zažíva najlepšie obdobie svojho života.

 

Auto a dve deti

Do fotografovania zatiahol Marinko aj manželku Mimu. Sú to úplní profesionáli. Mestom kráčajú elegantne nahodení, ochotne zapózujú pred objektívom. A sú úžasne fotogenickí. Pekné úsmevy, Marinkova biela brada a Mimine polodlhé vlasy pôsobia na fotkách veľmi esteticky. Obaja majú šesťdesiatšesť rokov a sú spolu od strednej školy. V živote to nemali ľahké. Pre vojnu sa sťahovali, začínali odznova, zakúsili nedostatok. Až teraz na dôchodku vlastne robia to, čo vždy chceli.

Marinko je strojný technik, Mima krajčírka. Po strednej škole sa zobrali a odišli do Chorvátska. Pochádzajú odtiaľ Marinkovi rodičia. V mestečku Vodice pri Šibeniku postavili dom a narodila sa im dcéra a syn. Život bol pekný. No v roku 1991 prišla vojna. „Nechceli sme sa do toho konfliktu zapájať. Máme rodiny aj v Srbsku, aj v Chorvátsku. Žiadna z tých strán nebola náš nepriateľ. Tak sme sa vrátili do Nového Sadu. Len s jedným autom a dvomi malými deťmi v ňom,“ hovorí Marinko.

Takže začínali odznova, len s pomocou Miminých rodičov. V Srbsku sa nežilo ľahko. Marinko vystriedal sedem zamestnaní. Opravoval autá, natieral steny, predával životné poistky, mal obchod s potravinami aj pizzeriu, šoféroval taxík, robil realitného makléra v Srbsku aj Chorvátsku. Bol robotník aj biz­nismen, obrábal pôdu a choval štyristo kurčiat. „Nie je robota, ktorú by som nerobil. Snažili sme sa hlavne kvôli deťom,“ zdôrazňuje. „Aby dcéra mohla študovať a syn trénovať.“ Dcéra je právnička v Chorvátsku a syn profesionálny hádzanár, hrá v Česku.

Biela brada

Nový Sad sa stal, ktovie prečo, centrom pre stock fotografov. Je ich tam viac ako sto. Tí, ktorí pred siedmimi rokmi začali napĺňať fotobanky ako prví, majú dnes vlastné ateliéry a slušne zarábajú. Marinko asi pred piatimi rokmi poslal svoje fotky agentúre, ktorá zháňala komparzistov do nejakého seriálu. Nič však z toho nebolo. „Vtedy som ešte nemal bradu,“ ukazuje Marinko na svoju pestovanú snehobielu bradu, ktorá dala jeho tvári nový charakter. Keď sa trochu opáli, krásne kontrastuje s tmavou pokožkou.

Marinko ani nevie, ako mu napadlo, že si bradu nechá narásť. Keď sa s ňou odfotil a poslal fotky na svoj instagramový účet, za prvý večer sa mu ozvali desiatky fotografov. „Starých ľudí, ktorí by sa chceli fotiť, je málo. Preto je po nich dopyt,“ vysvetľuje Marinko. „Navyše musíš dobre vyzerať, mať pekné zuby, fotogenické črty, musíš vedieť výrazom tváre vyjadriť emóciu. Ja som vtedy netušil, čo je to stock fotografia a čo sú fotobanky. Musel som si význam tých slov vyhľadať na internete.“

Oslovovalo ho čoraz viac fotografov, ktorí potrebovali fotky staršieho pána v rôznych situáciách - ako biznismena, farmára, predavača, šoféra autobusu, inštalatéra. „Nemal som problém nič z toho zahrať. Veď som mal skúsenosti so všetkými tými zamestnaniami, bolo to pre mňa prirodzené,“ smeje sa Marinko. „Pracoval som niekoľko hodín denne a bol som zabukovaný na dva týždne dopredu.“

Dnes predáva prostredníctvom fotobánk po celom svete asi pätnásťtisíc svojich fotografií. Jeho tvár sa objavila už aj v slovenských časopisoch, ktoré ilustrujú svoje články anonymnými fotografiami z fotobánk. Do fotenia postupne zatiahol aj manželku. Tá zhodou okolností ešte ako dievča pokukovala po kariére modelky. „Lenže to bolo treba ísť do Belehradu. Doba bola iná, netušili sme, čo by to prinieslo, tak mi to mama nakoniec nedovolila,“ spomína Mima. Prvé spoločné fotky s manželom nafotila v Solúne v Grécku. „Niekto vtedy potreboval nafotiť starší manželský pár, tak nás tam zobrali na tri dni. Bol to pre nás výlet,“ pokračuje Marinko. „Asistentka fotografa, ktorý bol s nami v Solúne, nás potom odporučila kamarátke a už to išlo. Fotili nás v rôznych situáciách. Na skútri, na nákupoch, pri športe, pri západe slnka. Keď nám poslali fotky, ani sme nemohli uveriť, že sme na nich my dvaja! Tak krásne boli editované.“

Nekonečný dopyt

Deti, príbuzní a kamaráti si najprv mysleli, že modeling na staré kolená je vtip, že je to čudné alebo že to nemôže byť reálne. „Fotili ma s autom, zverejnil som tú fotku na sociálnych sieťach a ľudia z môjho okolia sa ma potom pýtali, či som si kúpil nové auto,“ smeje sa Marinko. Teraz im známi z celej Európy posielajú ich fotografie, ktoré našli v časopisoch a na bilbordoch. Ivančevovci sa už dali aj na nakrúcanie reklám. „Len pre veľkých klientov a s kvalitným scenárom. Hlúpe reklamy nenakrúcame,“ upozorňuje Marinko a na mobile ukazuje pekné video, reklamu mobilného operátora v Bosne a Hercegovine. Reklamy točili aj v Slovinsku a v Belehrade.

V zime je zákaziek na fotenie a nakrúcanie najmenej. No s príchodom jari sa opäť rozbiehajú. Marinkovi a Mime určujú rytmus celého života. Okrem fotení, kastingov a cestovania za zákazkami veľa športujú. V posilňovni sú každý deň. Celý ten kolotoč ich neskutočne baví. „Je to najľahšia a najlepšia práca, akú sme kedy robili,“ tvrdia svorne. „My sa fotíme radi.“

Dopyt po fotografiách sa navyše zdá nekonečný. Neustále treba nové fotky, nové témy. A trhom pre ne je celý svet. Marinko hovorí, že za fotenie dostávajú solídne zaplatené. „Predtým sme často ledva vyžili. Odkedy fotíme, máme peniaze. Môžeme žiť normálne. No nie sme zvyknutí rozhadzovať. Sme naučení šetriť a žiť skromne. Zbytočnosti nekupujeme. Dovolenka v Thajsku? Načo? More máme v Chorvátsku, každé leto tam chodíme na celý mesiac k dcére.“ Mima dodáva, že peniaze radšej dajú deťom a trom vnúčatám.

Marinko mal kedysi kameru a nakrúcal všetky rodinné oslavy. Nafotil tridsať albumov fotografií rodiny a detí. „Vždy sa mi to páčilo. A teraz sa tým zaoberám profesionálne. V živote sme sa veľa natrápili, aby sme vybudovali dom a vychovali deti. Teraz máme najlepšie obdobie svojho života.“

FOTO modela na dôchodku v GALÉRII >>