Znelo to neuveriteľne. Vyjsť na vrcholy všetkých štrnástich osemtisícoviek v priebehu siedmich mesiacov. Ani nečudo, že ho väčšina nebrala vážne. Nepálčan Nirmal Purja to však dokázal. Dva dni pred koncom októbra zavŕšil Project Possible 14/7, teda projekt Možné. V horolezectve dovtedy neveľmi známy Nims, ako ho volajú, to stihol - ak rátame od dosiahnutia prvého po dosiahnutie štrnásteho vrcholu - v rozpätí šesť mesiacov a šesť dní.
Štýl prispôsobený rekordu
O tom, že raz sa nájde niekto, kto vylezie na všetky osemtisícovky v priebehu jedného roka, sa hovorilo hádam už od čias, keď projekt Koruna Himalájí alebo 14 x 8 000 uzavrel legendárny taliansky horolezec Reinhold Messner. Bolo to v roku 1986 a trvalo mu to vyše 16 rokov. Druhý Poliak Jerzy Kukuczka bol dlho najrýchlejší, keď sa mu to podarilo za 7 rokov, 11 mesiacov a 14 dní. V roku 2013 ho prekonal juhokórejský horolezec Kim Čang-ho za 7 rokov, 10 mesiacov a 7 dní. Prví horolezci si však nekládli za cieľ vytvoriť rýchlostný rekord. Nehovoriac o tom, že Messner a Kukuczka liezli na osemtisícovky progresívnym štýlom, bez prídavného kyslíka, dosiahnuc viaceré prvenstvá, ktorými posúvali výškové horolezectvo dopredu.
Tridsaťšesťročný Nepálčan svojím rýchlostným rekordom horolezectvo nikam neposunul, jeho štýl bol prispôsobený rekordu - pomoc tímu Šerpov, umelý kyslík, čo najjednoduchšie a vopred pripravené trasy. V každom prípade vzbudil ohlas a obdiv verejnosti. Aj samotný Messner ocenil „logistiku projektu“ a „realizáciu“.
Naplánovať taký projekt si vyžadovalo financie a silný tím. Zatiaľ čo Nims na jednej hore liezol, na ďalších mu pripravovali trasu. Medzi osemtisícovkami sa presúval aj pomocou vrtuľníka. Do projektu pritom musel vložiť i svoje peniaze. Po prvej fáze, počas ktorej zdolal šesť osemtisícoviek ležiacich v Nepále, pričom na piatich vrcholoch stál v rozpätí 12 dní, sa našiel silný sponzor. Odvážna myšlienka na rekord bola oveľa reálnejšia.
Elitný vojak
Nirmal Purja pochádza z dediny Dana ležiacej v oblasti Myagdi v blízkosti Dhaulágirí. Odmalička túžil byť gurkom, teda členom britských špeciálnych síl, ako jeho otec a potom bratia. Stal sa ním v osemnástich rokoch. Po šiestich rokoch prešiel do špeciálnej jednotky kráľovského námorníctva. Z dedinského chlapca chodiaceho v žabkách sa stal na šestnásť rokov elitný vojak. „Človek by nikdy nemal prestať snívať,“ hovorí Nims o splnenom sne.
K horolezectvu sa dostal náhodou. Počas trekingu do základného tábora pod Everestom v roku 2012 si hory zamiloval. Zrazu zatúžil stáť na ich vrcholoch. Prvým bol Lobuče East, vysoký 6 119 metrov. Prvou osemtisícovkou sa stala dva roky nato Dhaulágirí bez akejkoľvek predchádzajúcej aklimatizácie. Uvedomil si, že výšky mu nerobia problém. Nims pritom nepochádza zo známeho horského národa Šerpov, ale Magarov, čo sú zväčša roľníci.
V roku 2016 dosiahol aj vrchol Everestu. Rok nato v rámci expedície trinástich gurkov vystúpil na Everest znovu, no pozornosť upútal najmä tým, že o pár dní sa vrátil a v priebehu piatich dní dosiahol vrcholy Everestu, Lhoce a Makalu. Kráľovná Alžbeta II. ho za tieto výkony odmenila Radom britského impéria.
Jeho schopnosť zotavenia sa ukázala ako výnimočná. A tak sa v jeho hlave začal rodiť projekt výstupov na všetky osemtisícovky. Nechcel však byť iba jedným z ďalších, chcel byť najrýchlejší.
Všetko je v hlave
Niektorí mu vyčítali podporu kyslíka, lenže na to, aby bol taký rýchly, musel ho používať. Aj keď zvyčajne až od výšky 7 500 metrov. Obhajoval sa tým, že vďaka kyslíku mohli počas výstupov pomôcť iným horolezcom pri záchranných akciách.
V druhej fáze projektu v priebehu júla dosiahol vrcholy všetkých piatich osemtisícoviek ležiacich v Pakistane. Aj K2, kde horolezcom počasie tohto roku neprialo. Väčšina výprav to vzdala, ale práve Nimsov tím nakoniec cestu prerazil a umožnil vyjsť na vrchol i ďalším.
„Všetko je to o hlave, myslení, o rozhodnutiach,“ vravel Nirmal Purja na margo toho, že bol vždy úspešný. „Musíte mať víziu a uveriť tomu, že je to možné. My sme dokázali liezť aj vtedy, keď iní sa neodvážili vyjsť zo stanov. Zároveň treba počúvať svoje telo.“
Ďalšia vec bola, že sa vo výškach nezdržiavali dlho. „Keď sa ponáhľate, aspoň nemôžete zaspať,“ argumentoval Nims s úsmevom.
Čínske problémy
Na tretiu fázu mu zostali tri osemtisícovky. Čo Oju a Manaslu podľa očakávania neboli pre zohratý tím problémom. Ako najťažší oriešok sa nakoniec ukázala Šiša Pangma, podľa novších meraní najnižšia osemtisícovka. Nie však pre svoju výšku ani obťažnosť, ale preto, lebo celá leží v Tibete, na území okupovanom Čínou. Tá pre oslavy 70. výročia vzniku Čínskej ľudovej republiky oblasť uzavrela. Nims uvažoval, že Šiša Pangmu v projekte vymení za pätnástu najvyššiu horu sveta Gjačung Kang, vysokú 7 952 metrov. Na žiadosť nepálskej vlády im čínske úrady nakoniec udelili výnimku.
Čakaním na povolenie stratili veľa času, hrozbou mohol byť príchod monzúnu. Napriek tomu sa presunuli do Tibetu a začali výstup. Napokon 29. októbra o 8.58 miestneho času Nims dosiahol vrchol poslednej osemtisícovky a mohol zvestovať, že „misia je splnená“.
Stal sa štyridsiatym na svete s Korunou Himalájí, ale tým najrýchlejším. A zrejme to tak zostane, lebo jeho rekord ani nemá zmysel prekonávať.
„Keď absolvujete výcvik v jednotkách špeciálnych síl, do ktorých vyberú z dvesto uchádzačov možno desiatich, môže sa vám zdať, že ste neporaziteľní. Keď však prídete do hôr, tie vám ukážu, že ste nikto,“ naznačuje Nirmal Purja, že pokora a rešpekt sú pri takýchto akciách veľmi dôležité.
Po splnení ďalšieho sna si chce dať oddych a venovať sa rodine a manželke, ktorá si ho tohto roku veľa neužila. Už však uvažuje o tom, že sa v zimnom období pokúsi o výstup na K2, ktorá ako jediná osemtisícovka nemá zimný výstup. Tentoraz bez kyslíka.
