Žiadne ojedinelé prípady. Dokonale prepracovaný systém podvádzania. Tak podľa nezávislej komisie Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) fungovala posledné roky ruská atletika. Vyše tristostranová správa jej troch členov spustila škandál, z ktorého sa bude ruský šport ťažko spamätávať.

Komisia v správe tvrdí, že doping v krajine riadi samotný štát a moskovské antidopingové laboratórium vedome manipulovalo so vzorkami. Aj preto odporučila vynechať Rusko z účasti na budúcoročnej olympiáde v brazílskom Riu de Janeiro. Alebo aspoň jej atletických zástupcov.

„Vzhľadom na zistené skutočnosti by bolo extrémne naivné domnievať sa, že to všetko sa dialo bez otvoreného alebo skrytého súhlasu ruských vládnych úradov,“ uvádza sa v správe.

Aj bývalý prezident

A to nie je všetko. Do podvodov bol údajne zapojený aj bývalý šéf Medzinárodnej atletickej federácie (IAAF), dnes 82-ročný Senegalčan Lamine Diack. Za úplatky vraj niektoré dopingové prípady v spolupráci so svojimi dvomi synmi kryl a ututlával. Mali ste pozitívny test? Nevadí, stačí, ak máte peniaze na „vykúpenie“.

Diack sa tak za posledné štyri roky údajne obohatil minimálne o milión eur. Senegalčan už od augusta tohto roku nie je vo funkcii šéfa svetovej atletiky, po šestnásťročnom kraľovaní ho vystriedal Brit Sebastian Coe.

Krátko po prevalení najčerstvejšieho škandálu, aký v atletike nemá obdobu, africký funkcionár rezignoval aj z postu prezidenta v nadácii Medzinárodnej atletickej federácie a takmer okamžite ho zbavili čestného členstva v Medzinárodnom olympijskom výbore.

Hádam si nenechajú kaziť meno. Nové vedenie atletickej federácie však napriek tomu bude mať čo robiť, ak chce „kráľovnú športov“ skutočne očistiť od podobnej pliagy.

Čítajte viac:

Podvody aj štípanie do zadku: Na toto doplatili športoví hriešnici

Idioti či revolucionári?

Reakcia Ruska po zverejnení správy nenechala na seba dlho čakať. Búrilo sa, hromžilo, protestovalo. No len chvíľku. Šéf moskovského antidopingového laboratória, ktoré manipulovalo so vzorkami, Georgij Rodčenkov označil autorov správy za idiotov. Pritom práve on vraj dal pokyn na znehodnotenie 1 417 vzoriek, ktoré mohli slúžiť ako dôkazový materiál.

Ak boli výsledky testov pozitívne, dokonca údajne sám žiadal atlétov o úplatok, ak chceli naďalej zostať „čistí“. Rodčenko vraj podľa správy dostával od športovcov za takúto službu 30-tisíc rubľov, v prepočte asi 430 eur.

Zaplatiť bolo treba aj šéfovi Všeruskej federácie ľahkej atletiky (VFLA) Valentinovi Balachničevovi - 20-tisíc rubľov, teda asi 290 eur. Osoba, ktorá to vyšetrovateľom prezradila, však chcela zostať v anonymite. To všetko sa vraj dialo s požehnaním agentov Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), nástupkyne sovietskej tajnej polície KGB.

Príkazy na ututlanie, ako tvrdí správa, prichádzali priamo z ministerstva športu. „Už vlani počas zimnej olympiády v Soči sa okolo nás pri analýze vzoriek motali chlapi, ktorí sa vydávali za inžinierov pôsobiacich v našom laboratóriu. No všetci sme vedeli, že sú z tajnej služby,“ píše v správe jeden zo svedkov.

Čítajte viac:

Motorová tour: Pomáhajú cyklistom nenápadné stroje?

Ako kolky

Rodčenkov už nie je vo funkcii riaditeľa laboratória. Dva dni po prepuknutí aféry odstúpil. Hneď po tom, ako WADA dočasne odobrala moskovskému stredisku akreditáciu. Balachničev, ktorý zároveň robil pokladníka IAAF, rezignoval už vo februári, krátko po tom, ako v dopingovej pavučine uviazlo päť chodcov, z toho traja olympijskí víťazi.

„Jasné, že si nás všímajú. Lebo v športe okupujeme popredné priečky. Problémy s dopingom však nemáme len my, ale celý svet. Celé je to len o politike,“ bránil sa obvineniam minister športu Vitalij Mutko a požadoval dôkazy.

Za všetkým sa vraj skrýva odplata za anexiu Krymu a nedávny konflikt na Ukrajine. Matej Spišiak, tréner nášho čerstvého majstra sveta Mateja Tótha, žasne nad podobnými vyhláseniami.

„Čo je na tom politického, keď má niekto pozitívny test? Keď WADA potvrdí pohyby a nezrovnalosti na biologických pasoch?“ pýta sa slovenský tréner. „Doping im už jasne preukázali. Teraz len dokázať korupciu, no to už nie je vec pre Svetovú antidopingovú agentúru. Tak či onak, je to veľký škandál a pre atletiku smutné časy. Možno najťažšie obdobie v posledných rokoch.“

Spišiak nie je naivný. „Nemá zmysel tajiť to. Doping tu bol, je a bude, no tento škandál by mohol poslúžiť na to, aby sa atletika trochu prečistila. Tak ako svojho času cyklistika, keď vypukol prípad Armstrong. Možno je aj dobre, že sa čosi podobné stalo,“ myslí si.

Obludný rozmer

Viac než samotné odhalenia zaráža Spišiaka iná vec. „Obludnosť celého podvodu. Každému musí byť jasné, že keď tu máme prepracovaný systém kontrol, musel byť dokonale organizovaný aj systém, ako previnilcov zakryť. Navyše do toho boli zapletení vysokí predstavitelia Medzinárodnej atletickej federácie.“

Kým šéf našej atletiky Peter Korčok si nevie predstaviť neúčasť Rusov na najbližšej olympiáde, Spišiak áno. „Za to, čo urobili, musí prísť trest. No možno bude iný a na olympiáde sa niektorí Rusi predstavia. Možno im len zoberú budúcoročné juniorské majstrovstvá sveta alebo organizovanie Svetového pohára vo chôdzi.“

Zaujímavé je, že ak by Rusom zobrali so spiatočnou platnosťou aj medaily a posúvali poradie, Matej Tóth by sa mohol vo výsledkoch posúvať vyššie. Náš chodec si pred tromi rokmi na olympiáde v Londýne vybojoval ôsme miesto, pred ním boli dvaja Rusi, zlatý Kirďapkin a piaty Jerochin.

Kirďapkin v auguste tohto roku už na svetovom šampionáte v Pekingu s neskorším víťazom Slovákom Tóthom o zlato nebojoval. Rovnako ako jeho krajania chýbal. „Z Rusov nesúťažil vo chôdzi nikto. Mimo musela zostať celá ruská chodecká elita,“ vysvetľoval Spišiak.

Rusi po sérii škandálov a dopingových odhalení pre istotu stiahli celý tím z účasti na majstrovstvách sveta v júni tohto roku. Inak hádam ani nemohli, v posledných rokoch potrestali pre doping už tridsať ruských chodcov.

Odštartoval to dokument

Okrem zákazu ruských atlétov na olympiáde správa WADA navrhuje deväť doživotných dištancov - lekárovi Sergejovi Portugalovi, trénerom Alexejovi Melnikovovi, Vladimirovi Kazarinovi aj Viktorovi Čeginovi. O ňom sa vo februári tohto roku písalo, že ako šéf atletického strediska v Saransku vie o systematickom dopingu.

Doživotný dištanc navrhuje WADA aj piatim atlétkam - Jekaterine Poistogovovej, Anastasii Bazdyrevovej, Marii Savinovej, Kristine Ugarovovej a Tatiane Miazinovovej. Predstavujú však len špičku ľadovca.

A prečo vôbec vznikla vyšetrovacia komisia? Celé to má na svedomí dokument nemeckej televízie ARD z decembra minulého roku. Ten ako prvý tvrdil, že Rusi kryjú hriešnikov systematicky a vedome. Kultúru podvádzania vraj majú v sebe hlboko zakorenenú.

Po odvysielaní dokumentu skončil v Medzinárodnej atletickej federácii nielen ruský atletický šéf Balachničev, ale aj syn senegalského šéfa Papa Massata Diack. Spolu s bratom Chalilom pomáhali otcovi prať úplatky od športovcov cez singapurskú spoločnosť Black Tidings. Tá oficiálne fungovala ako obchodný konzultant federácie.

V prípade hral významnú rolu aj Diackov právny poradca Habib Cissé. Práve on cestoval do Ruska so zoznamom atlétov s pozitívnymi dopingovými vzorkami. Výmenou za isté sumy peňazí sa potom tieto mená neobjavili medzi hriešnikmi.

„Nie sú to žiadne špekulácie, ale dobre zdokumentované obvinenia,“ povedal už koncom minulého roka Richard Pound, zakladateľ Svetovej antidopingovej agentúry. Balachničev sa v tom čase ešte bránil. „Ide o provokáciu, určenú na podkopanie prestíže ruského športu,“ tvrdil.

Do troch mesiacov však prišiel o všetky funkcie. A odstúpil sám, dobrovoľne. Po dvadsiatich piatich rokoch v úrade. Nezabudol však rypnúť do tých, ktorí k jeho odstúpeniu prispeli. „Nie je fér, že sa šéfovia sústredia len na jednu krajinu. Nepovažujem za normálne, že za rovnaký čas spravia kompetentní ruským športovcom deväťdesiat testov, zatiaľ čo britským len deväť.“

Na slobodu len vďaka kaucii

Aj Senegalčan Diack prežíva ťažké časy. Vo Francúzsku, kde žije, bývalý skokan do diaľky, dlhé roky pracujúci aj vo futbale, zostal na slobode len vďaka kaucii pol milióna dolárov. Do konca vyšetrovania má však zákaz opustiť krajinu a komunikovať so synom.

„Je to podobné ako vo FIFA. Skupinka starcov si chce prostredníctvom vydierania a úplatkov namastiť vrecká. Na rozdiel od futbalu ich počínanie výrazne zasiahne do konečných výsledkov a bude meniť poradie,“ vyhlásil pre denník Daily Telegraph Richard McLaren, jeden z autorov vyšetrovacej správy.

Diackov systém bol jednoduchý. Kto sa ocitol na listine dopingových hriešnikov, dostal mail, v ktorom si jeho „družina“ pýtala peniaze za mlčanie. „Zaplať alebo si skončil. Tak to fungovalo. Neviem, či môžem hovoriť o mafii, ale korupcia to určite bola,“ vyhlásila pre agentúru AP prokurátorka prípadu Eliane Houlettová.

Podľa nej je načase, aby športové federácie mali striktné interné pravidlá. „A zakážte už všetky praktiky doživotných šéfov,“ hovorí. „Či už na národnej, alebo medzinárodnej scéne. Šport potrebuje demokraciu.“

Bulharský návod?

Ruská vláda odmieta pripustiť, že by jej atléti na olympiáde pre systematický doping chýbali, no nestalo by sa to prvý raz. Čosi podobné zažilo pred olympiádou v Pekingu 2008 bulharské vzpieranie.

Keď WADA počas mimosúťažnej kontroly v Asenovgrade usvedčila z užívania anabolických steroidov jedenásť bulharských pretekárov, bulharská národná federácia sa rozhodla radšej nevyslať do Číny ani jedného vzpierača.

„Hanba. História vzpierania si väčší škandál nepamätá,“ písali médiá. Bulharskému vzpieraniu patrilo v medailových tabuľkách v tom čase druhé miesto. Za bývalým Sovietskym zväzom.