Rastislav Hríbik

Check in? Aký check in? - čuduje sa mladík na recepcii moderného hotelíka v študentskej štvrti druhého najväčšieho dánskeho mesta Aarhus. Nechápavo na neho hľadíme tentoraz my. Čo iné by sme pri príchode do ubytovacieho zariadenia asi od neho mohli chcieť? Spadol z višne? „Všetko už predsa dávno máte. V esemeske,“ vysvetľuje nám s blahosklonným úsmevom. Ani keď mu otrčím pred oči správu v dánčine, ktorú medzičasom objavím vo svojom mobile, nezakolíše. Vypýta si môj telefón a rýchlym pohybom prsta preskroluje na rovnaký text v angličtine.

Je tam všetko. Číslo nášho apartmánu, číselný kód a&nbsp;potrebné informácie. „Asi som uviazol v&nbsp;tom starom svete, prepáčte,“ lúčim sa s&nbsp;ospravedlňujúcim úsmevom a&nbsp;doterigám ku­for do ultramoderného apartmánu s&nbsp;kuchynkou, kde sa prostredníctvom obrovského smart televízora dozviem ďalšie informácie. V&nbsp;tej chvíli viem, že som si vybral dobre. Sever Dánska a&nbsp;Jutský polostrov, ktorý sme sa rozhodli preskúmať, bude dobrou voľbou. Drahou, ale jedinečnou.

Potvrdzuje to aj ďalšia skutočnosť. Moja snaha nájsť ešte v&nbsp;ten deň zmenáreň sa končí neúspechom, no s&nbsp;pribúdajúcim časom zisťujem, že som len zbytočne plytval časom. Vystačí mi platobná karta. Dánsku korunu som za celý pobyt nepotreboval ani raz. To sa mi ešte neprihodilo. Zvykám si však rýchlo, hoci čerpacie stanice bez obsluhy - natankovať a&nbsp;zaplatiť bez toho, aby ste sa stretli so živou dušou - sú pre mňa stále nezvykom. Moderný svet nezastavíte.

Platobnou kartou sa dá platiť dokonca aj v&nbsp;Sandormene, vláčiku ťahanom traktorom, ktorý vozí turistov do vari najkrajšieho kúta Dánska. Grenen je najsevernejšie miesto nielen Jutského polostrova, ale celej krajiny a&nbsp;spája Baltské a&nbsp;Severné more. Pre silné prúdy je kúpanie na mieste prísne zakázané, ale v&nbsp;protivnom vetre a&nbsp;studenom daždi, aké na mieste panujú, by to ani tak nikomu nenapadlo. Hranica medzi oboma morami, ktoré sa líšia rozdielnou hustotou vody aj ďalším chemickým zložením, je jasne badateľná. O&nbsp;to magickejší pohľad Grenen ponúka. Je to prírodný fenomén, kde jedno more naráža do druhého. Nič podobné nikde inde nenájdete.

Aj pohyblivá pláž a&nbsp;brodivé vtáky v&nbsp;lagúne sú nevídaným divadlom. Vlhká zima - hoci je len koniec septembra - zalieza až do kože. Nastupujem do Sandormenu v&nbsp;predstihu. Darmo mi vodič s&nbsp;úsmevom ukazuje, že ešte mám čas.

Traktorom ťahaný vozeň, ktorý miestni volajú Sandormen, premáva v&nbsp;Grenene už od konca druhej svetovej vojny. Od Veľkej noci až do konca októbra a&nbsp;stal sa súčasťou dánskej histórie. Ročne prepraví viac než milión turistov. Fungoval už vtedy, keď sa z&nbsp;miesta ešte len odvážal štrk na neďaleké stavby.

Fučí čoraz viac, no domáci turisti sa tvária akoby nič. Nečudo, v&nbsp;tejto časti Jutského polostrova prší najviac v&nbsp;celej krajine. A&nbsp;to majú Dáni daždivých dní na rozdávanie. No evidentne si zvykli. Nikto tam počasie nerieši. Ak sa ukáže slniečko, piknikujú všade, kde sa dá, a&nbsp;užívajú si krásny deň. Keď prší, natiahnu si pršiplášť, nepremokavú obuv a&nbsp;vyrazia tam, kam mali naplánované. Počasie im plány nemôže skrížiť.

Jutský polostrov, ktorý tvorí hlavnú pevninskú časť Dánska, má turistických atrakcií na rozdávanie. Úchvatné pieskové duny v&nbsp;Rabjergu či romantický maják v&nbsp;Rubjergu sú v&nbsp;tesnom susedstve Grenenu.

Maják je od mora o&nbsp;kúsok ďalej než pred tromi rokmi. Erózia a&nbsp;západné vetry ho každý rok približovali k&nbsp;morským vlnám zhruba o&nbsp;dva metre. Preto sa vláda rozhodla jeden zo symbolov krajiny zachrániť a&nbsp;posunúť. Presne 720-tonový objekt naložili na pohyblivé pásy a&nbsp;rýchlosťou dvanásť metrov za hodinu presťahovali o&nbsp;sedemdesiat metrov. „Nemohli sme ísť rýchlejšie. Potrebovali sme kalibrovať hydrauliku a&nbsp;mať neustále pevné podložie. Keď taký veľký objekt stál na piesku, museli sme si byť istí, že máme všetko pod kontrolou,“ vysvetlil pre BBC Kjeld Petersen, stavbár, ktorý jeden z&nbsp;najfotografovanejších objektov v&nbsp;Dánsku pomáhal sťahovať.

Hýbe sa aj migrujúca piesočná duna Rabjerg Mile. Občas sa masy piesku vysoké až 40 metrov na ploche dvoch štvorcových kilometrov pohybujú smerom zo západu na severovýchod rýchlosťou 15 až 18 metrov za rok. V&nbsp;roku 1971 poslúžila táto jedinečná lokalita filmárom ako miesto na natáčanie kovbojky z&nbsp;Divokého západu. Pred piatimi rokmi sa na nej mali odohrávať aj scény z&nbsp;Hviezdnych vojen, iniciatívu dokonca podporovala dánska vláda.

Pár kilometrov odeň leží Skagen, najsevernejšie dánske mesto. Konečná tamojších železníc. Má len 7&nbsp;500 obyvateľov, no ročne tam zavítajú dva milióny turistov. Malebnosť tamojšieho rybárskeho prístavu lákala maliarov dlhé desaťročia, nájdete tam aj jedinečné múzeum plyšových medvedíkov Bamsemuseum - jediné v&nbsp;celej Škandinávii.

Aj v&nbsp;Ribe, najstaršom meste celej Škandinávie, na vás dýchne kus histórie. A&nbsp;nielen preto, že na jeho okraji nájdete vikinské centrum - múzeum života pôvodných obyvateľov mesta. Ribe si stále drží stredoveký šarm. Neobral ho oň ani požiar v&nbsp;roku 1580, pri ktorom zhorelo 213 domov, ani záplavy o&nbsp;54 rokov neskôr, hoci narobili v&nbsp;lokalite obrovské škody.

Dominuje mu najstaršia katedrála v&nbsp;Dánsku a&nbsp;vôbec prvý kresťanský kostol, ktorý v&nbsp;krajine vyrástol. Založil ju prvý arcibiskup v&nbsp;Hamburgu Ansgar. S&nbsp;povolením, ktoré mu udelil vikinský kráľ Horik, ju dostavali okolo roku 860. Obrovská Ansgarova socha, dielo umelca Heina Hensena, pred vchodom stojí však len pár rokov. Odhalili ju v&nbsp;decembri 2015.

Týči sa len pár metrov od veže, ktorá vás po tom, čo vystúpate presne 248 schodov, odmení výhľadom na celé mesto. Ribe má len čosi vyše 8&nbsp;200 obyvateľov, no malebnosťou tromfne mnohé dánske mestá. V&nbsp;areáli tamojšieho hradu nájdete aj pomník dánskej kráľovnej Dagmar, dcéry českého kráľa Přemysla Otakara I., no mesto asi viac preslávila Maren Spliidová. Čarodejnica, ktorú v&nbsp;Ribe upálili v&nbsp;roku 1641 na hranici. Žena tamojšieho bohatého krajčíra Didrika je vari najznámejšou obeťou prenasledovania čarodejníc v&nbsp;krajine.

Aj Aarhus, druhé najväčšie dánske mesto, sa pýši históriou. V&nbsp;skanzene Den Gamle By, ktorý otvorili už v&nbsp;roku 1914, sú sústredené cenné historické budovy z&nbsp;celej krajiny. Vytvárajú čarokrásny priestor, ktorý je mimo Kodane jedným z&nbsp;najväčších dánskych lákadiel, kam sa ročne príde pozrieť viac než 400-tisíc návštevníkov.

Dnes tvorí skanzen v&nbsp;tesnom susedstve botanickej záhrady viac než 75 historických stavieb z&nbsp;celého Dánska, v&nbsp;ktorých sa často konajú tematicky orientované návštevy. Počas našej prítomnosti sa spomínalo na sedemdesiate roky minulého storočia. Roky, keď sa dánska spoločnosť začala viac otvárať svetu, ľudia začali žiť v&nbsp;komúnach, ženám sa darilo byť čoraz viac nezávislejšími.

Aj preto tam v&nbsp;jesenné predpoludnie zaliate slnkom smerujú húfy ľudí. Tí starší sa pozastavia v&nbsp;džezovom bare Bent J, ktorý bol takmer pred 50 rokmi pýchou Aarhusu. Vzápätí zavítajú do repliky obchodu z&nbsp;roku 1974, kde si kupujú potraviny, aké boli v&nbsp;tom čase bežnou súčasťou vtedajšieho jedálneho lístka. Pri rep­like prvej gynekologickej kliniky v&nbsp;Dánsku, ktorú od roku 1974 prevádzkoval v&nbsp;Jutsku Dr. Windfeld, sa vám nechce veriť, v&nbsp;akých primitívnych podmienkach podstupovali vtedy ženy vyšetrenia. Predáva sa cukrová vata, miestny umelec na vyzdobenej ulici celkom slušne imituje vtedajšie hity Boba Dylana.

To apartmánové budovy v&nbsp;aarhuskom prístave ponúkajú opačný extrém. Unikátne stavby vo štvrti The Iceberg sú architektonickým drahokamom Dánska, za ktorý jej tvorcom udelil prestížny magazín Archdaily pred siedmimi rokmi cenu Budova roka. V&nbsp;tamojších 208 apartmánových domoch býva sedemtisíc ľudí. Majú tvar písmena L a&nbsp;boli dokončené v&nbsp;roku 2013. Len stará drevená lodička, na ktorej dvaja starší rybári skladajú siete, pripomína ľuďom na brehu, že to tu kedysi vyzeralo inak.

Aarhus na nás pôsobí prívetivejšie než 120 kilometrov vzdialený Aalborg, no práve tam žijú najšťastnejší ľudia v&nbsp;Európe. Aspoň to tvrdí sedem rokov stará štúdia Európskej komisie, ktorá hodnotila najnaliehavejšie problémy obyvateľov miest na starom kontinente. Na takmer desaťročnom prieskume sa zúčastnilo 41-tisíc obyvateľov v&nbsp;79 mestách a&nbsp;víťazom sa stal práve Aalborg. Výskum sa orientoval na najzákladnejšie potreby ľudí v&nbsp;mestách, ako je doprava, vzdelanie, verejné služby, kultúrne a&nbsp;športové vyžitie či zdravotníctvo, ktoré je v&nbsp;krajine zadarmo. Platí sa z&nbsp;daní a&nbsp;vďaka nemu sú si bohatí aj chudobní rovní. Ani za diaľnice tam platiť nemusíte.

Mesto plné bicyklov vyzeralo pokojne aj na jeseň tohto roku. Ani v&nbsp;Dome hudby, ktorý v&nbsp;marci 2014 otvárala dánska kráľovná Margaréta II. a&nbsp;ktorý projektovalo viedenské architektonické štúdio Coop Himmelbau, nikomu neprekážame. Miestny robotník - asi v&nbsp;predstave, že patríme k&nbsp;novému personálu - nás púšťa do útrob podmanivej stavby zadnými dverami. Trochu nám trvá, kým sa cez kancelárie plné ľudí prepracujeme k&nbsp;hlavnému vchodu, nikomu však naše pobehovanie po chodbách neprekáža. Ba mnohí ani len nezdvihnú hlavu od počítačov.

To, že sme konečne na správnom mieste, potvrdzuje spev, ktorý sa ozýva spred koncertnej haly s&nbsp;kapacitou 1&nbsp;300 ľudí. Hudobný seminár pre študentov slávnej Aalborskej univerzity je v&nbsp;plnom prúde.

Po prezretí budovy mierime za občerstvením. Volíme typický dánsky obed zvaný smørrebrød. Ide o&nbsp;obložený chlebíček, ktorého základ tvorí hutný tmavý ražný chlieb natretý maslom a&nbsp;doplnený ďalšími zložkami. Najčastejšie rybami, morskými plodmi a&nbsp;nakladanou zeleninou. Veľmi častou prílohou je aj vajce. Máte pocit, že je to málo? To ste nevideli, čo všetko dokážu Dáni na ten krajec naložiť.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/drsny-povab-jutska-vela-dazdu-slavna-upalena-carodejnica-stastni-ludia" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Pre domácich je to základ stravy. Už vyše 140 rokov. V&nbsp;kulinárskych reštauráciach aj na ulici. Majiteľ vinárničky Oskard Davidsen, ktorý výrobou obložených chlebíkov poveril v&nbsp;roku 1888 svoju manželku, keďže hosťom len lahodný mok k&nbsp;spokojnosti nestačil, určite netušil, akým veľkým fenoménom sa jeho nápad stane. O&nbsp;základné recepty sa už zaujímali aj reštaurácie v&nbsp;USA či v&nbsp;Spojenom kráľovstve. Pozor, nemýliť si smørrebrød s&nbsp;našimi obloženými chlebíkmi. Tento si - vzhľadom na bohatú prílohu - do rúk nevezmete. A&nbsp;po dvoch či troch kúskoch už väčšinou ďalší nezvládnete.

Drsný pôvab Jutska: Veľa dažďa, slávna upálená čarodejnica a šťastní ľudia

Rastislav Hríbik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Drsný pôvab Jutska: Veľa dažďa, slávna upálená čarodejnica a šťastní ľudia

Rastislav Hríbik

Súvisiace články

Hrozienko v koláči: Po 68 rokoch života v neistote si obyvatelia Slatinky môžu vydýchnuť

Krása a strach na brehoch Daugavy: V Rige, Paríži Pobaltia, počujete veľa ruštiny, ale...

Slováci na Hore vetrov: V džungli sa každá chyba násobí, spomína cestovateľ Fellner na Amazóniu

Hory nečakaných príbehov: Sú divoké, krásne, rozľahlé a bezpečné. Skutočný raj pre turistov

Na ostrove hvezdárov: Dovolenkový raj Tenerife má aj svoju odvrátenú tvár

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás