TASR

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Štrasburgu vyzvali na ďalšie sankcie voči Rusku vrátane okamžitého úplného embarga na dovoz ruskej ropy, uhlia, jadrového paliva a zemného plynu. Túto výzvu podporili viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.

Zákonodarcovia privítali návrh na piaty balík sankcií EÚ a súhlasia, aby Únia zaviedla aj ropné embargo a úplný zákaz používania systému SWIFT ruskými bankami.

Martin Hojsík (PS) upozornil, že hrôzy, aké vidieť na Ukrajine, Európa nevidela od druhej svetovej vojny. Podľa jeho slov sa mu o to horšie počúvajú vyjadrenia extrémnej ľavice a pravice na hľadanie spoločnej reči s Ruskom. Prirovnal to k hľadaniu dohody Západu s Hitlerom v Mníchove. "Ukrajina potrebuje našu pomoc. Potrebuje zbrane teraz. Kedy budeme pomáhať Ukrajine viac, ako pomáhame Rusku peniazmi za fosílne palivá a jadrové palivo?" uviedol v pléne EP. Dodal, že je načase prestať tolerovať kultúru lží na sociálnych médiách a prizerať sa, ako najmä Facebook dáva veľký priestor zlu a lžiam, a to všetko len preto, aby niekto na tom zarobil. "Nechávame si systém rozvracať zvnútra. Musíme sa postaviť nielen na obranu našej slobody a slobody Ukrajiny, ale aj na stranu budúcnosti Európy ako akej," odkázal.

Vladimír Bilčík (SPOLU) upozornil, že po vojnových zločinoch na Ukrajine musí EÚ urgentne riešiť ďalšie sankcie voči Kremľu. "Najúčinnejšou sankciou voči zločineckému režimu, ktorý financuje dobyvačnú vojnu predajom fosílnych palív, je odpojenie sa od dodávok ruského plynu," skonštatoval. Keďže Slovensko je závislé od ruského plynu, zasadzuje sa za spoločný európsky postup a pomoc pri znížení cien, tvorbe dostatočných zásob plynu a podpore alternatívnych zdrojov energií.

Robert Hajšel (Smer-SD) uviedol, že treba urobiť všetko pre zastavenie vojny na Ukrajine, pričom EÚ musí potvrdiť svoju jednotu. "Ak zavádzame čoraz silnejšie sankcie voči Rusku, musíme byť pripravení platiť za to patričnú cenu a povedať to našim občanom. Nejde len o vyššie ceny za energie. Sankcie by bolo vhodné kalibrovať spôsobom, ktorý neprinesie paralýzu v dodávateľskom reťazci v oblasti cenných nerastných surovín, zatváranie podnikov a vytváranie armády nezamestnaných," zdôraznil. Vyslovil sa za zvýšenú pomoc EÚ členským štátom ako Slovensko, ktoré susedia s Ukrajinou, čelia prílevu utečencov a sú závislé od importu ruskej ropy a plynu.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) tvrdí, že po genocíde v Buči by štáty EÚ mali jednotne vypnúť "krvavý ruský plyn". "Sankcie, ktoré na Putina uvalíme, zasiahnu aj nás samých. Obavy z ich pritvrdzovania sú pochopiteľné, to nám však nemôže stáť v ceste, aby sme si splnili morálnu povinnosť a prestali financovať vojnového zločinca. Putinovské Rusko musí ekonomicky vykrvácať," vysvetlila. Upozornila, že krajiny EÚ by namiesto chránenia vlastných obchodných záujmov mali pripravovať dotačné programy pre domácnosti aj firmy, aby bolo možné energetickú krízu zvládnuť spoločne.

Michal Wiezik (PS) pripomenul, že guľky, ktorými sa strieľalo v Buči, boli kúpené z európskych peňazí. "Od začiatku vojny na Ukrajine EÚ poskytla humanitárnu, materiálnu ale aj vojenskú pomoc vo výške desať miliárd eur. Za ten istý čas sme však Putinovi poslali viac ako 27 miliárd eur za fosílne palivá. Našou prioritou musí byť odpojenie Putinovho režimu od zdrojov, ktoré potrebuje na financovanie svojej vojnovej mašinérie," skonštatoval.

Miriam Lexmann (KDH) zdôraznila, že okrem embarga na dovoz ruského uhlia, na čom sa dohodli štáty EÚ, je potrebné zaviesť embargo aj na ďalšie energetické komodity. Privítala zákaz vývozu polovodičov do Ruska, lebo tie sa využívajú aj vo vojenských technológiách, a zákaz pre ruské spoločnosti zúčastňovať sa na verejných tendroch v EÚ vníma ako posilnenie európskej kybernetickej bezpečnosti.

Ivan Štefanec (KDH) vyhlásil, že zločinecká ruská agresia musí byť zastavená a pre mier v Európe je potrebné urobiť všetko, čo sa dá. "Pomáhame politicky a humanitárne, ale treba zaviesť ekonomické opatrenia, ktoré zabránia agresorovi vo vraždení nevinných. Oceňujem jednotu na európskej úrovni, ktorej dôkazom je sprísnenie sankcií a užšia spolupráca v oblasti energetiky," uviedol.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/duris-nicholsonova-genocide-buci-staty-eu-mali-jednotne-vypnut-krvavy-rusky-plyn" target="_blank" rel="noopener">FOTO zmasakrovaného mesta Buča v GALÉRII. Snímky nie sú vhodné pre maloleté osoby a slabšie povahy!</a>

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok (7. 4.) prijali svoje požiadavky na legislatívny návrh Európskej komisie o práve na opravu. Tieto snahy podporili aj viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.

Michal Wiezik (PS) tvrdí, že budúcnosť patrí obehovej ekonomike, a preto je vďačný za každú iniciatívu, ktorá spotrebiteľom umožní efektívnejšie a udržateľnejšie využívanie zdrojov či predchádzanie vzniku odpadov a znižovanie jeho množstva. "Vyzývame Európsku komisiu, aby posúdila, v akom rozsahu by bolo možné navrhnúť právo na opravu, aby bol kupujúcim umožnený jednoduchý a cenovo dostupný prístup k opravám aj po uplynutí záručnej lehoty výrobkov," uviedol. Táto dobrá prax sa podľa neho vytratila s nástupom rýchleho konzumného štýlu života a nastal času sa k nej opäť vrátiť.

Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že súčasťou dosahovania cieľov Európskej zelenej dohody musí byť aj zaistenie produkcie trvácnych výrobkov. "Ide aj o podporu obehového hospodárstva a posilňovanie postavenia spotrebiteľov, ktorí musia mať k dispozícii všetky informácie o dostupnosti opráv ich výrobkov," vysvetlila. Tieto musia byť v porovnaní s kúpou nového tovaru atraktívne a nákladovo efektívne. Koncept práva na opravu podľa nej získava na význame aj v súvislosti so zdražovaním, ktoré vytvára extrémny tlak na mnohé domácnosti. Dodala, že je potrebné zabrániť akýmkoľvek postupom umelo skracujúcim životnosť výrobkov, napríklad v prípade elektrických spotrebičov, a aj samotný dizajn výrobkov by mal byť prispôsobený požiadavkám na ich dlhšiu životnosť.

Miriam Lexmann (KDH) pripomenula, že množstvo spotrebiteľov uprednostňuje kvalitu pred kvantitou, a preto je dopyt po trvácnejších výrobkoch, ktoré je možné opraviť. "Ešte stále sa však stretávame s nedostatkom informácií o možnostiach opravy, nedostupnými náhradnými dielmi či ekonomickou neúnosnosťou opravy, keď je ľahšie kúpiť si nový výrobok ako opraviť starý," opísala situáciu. Aj preto EP podľa nej prijal uznesenie, ktoré žiada, aby spotrebitelia mali dostatok relevantných informácií a aby bola opraviteľnosť výrobkov jednoduchá a ekonomická. Podľa jej slov oprava výrobkov namiesto kúpy nových je aj ekologická. Za dôležitý bod uznesenia považuje otvorenie témy o predĺžení záruky pre niektoré kategórie výrobkov či probléme plánovaného zastarávania softvérov prostredníctvom vyžadovaných aktualizácií.

Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že právo na opravu je na mnohých trhoch správne súčasťou ich pravidiel. "Pri jeho predĺžení by sme však nemali brať do úvahy len to, že staré výrobky budú dlhšie fungovať. Mali by sme brať do úvahy aj to, že podľa odborných štúdií opravované staré výrobky často škodia životnému prostrediu viac než nové výrobky novej ekologickej generácie," upozornil. Dodal, že treba brať do úvahy aj to, že čím dlhšie bude právo na opravu, tým vyššia bude aj nákupná cena produktov. "Hlavným cieľom pri ochrane spotrebiteľa by nemalo byť zvýšenie počtu jeho práv, ale to, aby za svoje peniaze dostal čo najviac úžitku," vysvetlil.

Robert Hajšel (Smer-SD) ocenil, že aj vďaka pozmeňovaciemu návrhu, ktorého bol spoluautorom, sa EP podarilo zakázať zabudovávanie tzv. "kazítok" do spotrebičov a že konečne ľudia budú mať garantované právo na opravu pokazeného výrobku. "Výrobcom sa to veľmi nepáči, ale zabezpečenie opravy spôsobí posilnenie celého surovinového reťazca a umožní tvorbu nových pracovných miest. Odteraz budú musieť výrobcovia uvádzať na výrobku informácie o životnosti, a tým sa vytvorí tlak na ich dlhšiu životnosť," opísal situáciu.