Má byť dlhý 45 kilometrov, široký 400 metrov a náklady na jeho stavbu sa odhadujú približne na 13 miliárd eur. Plán výstavby Istanbulského kanála, ktorý by sa mal stať „dvojníkom“ Bosporského prielivu, označil turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan v 90. rokoch za šialený. Už celé desaťročie však za myšlienku tvrdo bojuje a konečne ju presadil.

Obnovené plány

Tender na výstavbu má prebehnúť už tento rok. Idea megastavby pritom nie je nová, plán vybudovania prieplavu súbežného s Bosporom oznámil turecký vodca už pred desiatimi rokmi. „Púšťame sa do najväčšieho projektu storočia,“ vyhlásil v roku 2011. Nová vodná cesta by mala podľa neho odľahčiť dopravu z preťaženej Bosporskej úžiny. Podľa vtedajšieho plánu mal byť nový Istanbulský kanál prepájajúci Čierne a Marmarské more hotový v roku 2023. Pre vysoké náklady a negatívny vplyv na životné prostredie zostalo len pri slovách.

Zaujímavé je, že kým pred 10 rokmi ochrancovia životného prostredia označili stavbu za nebezpečnú, dnes získala od ministerky rezortu súhlasnú pečiatku. Environmentalisti sa však napriek tomu nevzdávajú, v najväčšom tureckom meste, jedinom na svete, ktoré sa rozprestiera na dvoch kontinentoch, chystajú mohutné protesty.

Odporcovia kanála sú presvedčení, že stavba spôsobí 16-miliónovému mestu obrovské škody a ohrozuje aj istanbulskú pitnú vodu, keďže v blízkosti výstavby sa nachádzajú dôležité vodné rezervoáre. Okrem toho Istanbul podľa nich potrebuje úplne iné projekty. „Kanál ohrozuje celý ekosystém regiónu, čo bude mať neblahý ekonomický dosah na hospodárstvo Čierneho mora. Rybári i poľnohospodári by museli opustiť región,“ varuje Doganaj Tolunaj z Istanbulskej univerzity. Navyše, ako uvádzajú niektorí kritici, takýto zásah by narušil tektonickú zlomovú líniu a mohol by zvýšiť riziko zemetrasení.

„Ide len o ďalší egocentrický projekt prezidenta Erdogana. Kanál nemá žiadny ekonomický, sociálny ani environmentálny prínos,“ tvrdí istanbulský starosta Ekrem Imamoglu, mimochodom veľká nádej tureckej opozície. Ako upozorňuje, treba brať do úvahy aj to, že približne tritisíc hektárov pôdy v okolí budúceho kanála odkúpili developeri z arabských krajín - zo Saudskej Arábie, z Kataru a zo Spojených arabských emirátov.

Strategický význam

Stavba nového Istanbulského kanála zaujíma aj Rusko, Ukrajinu a ďalšie štáty okolo Čierneho mora. Ide im najmä o pravidlá, podľa ktorých budú lode vrátane vojenských mať možnosť cez kanál preplávať. Dohoda z Montreux z roku 1936 prisudzuje Turecku kontrolu nad úžinami Bospor a Dardanely, ale Ankara má povinnosť v nich zabezpečiť voľnú plavbu pre civilné lode. Dohoda však obmedzuje možnosti preplávania vojenským lodiam, čo má chrániť Čierne more pred militarizáciou. Podľa súčasnej tureckej vlády sa však dohoda z Montreux na nový kanál vzťahovať nebude a to vyvoláva obavy Moskvy, že vodná cesta bude otvorená pre americké vojenské lode.

Takže - nie je to úplne tak, ako tvrdí turecký prezident, že nový kanál bude hlavne ekonomickým prínosom pre krajinu. Z geopolitického hľadiska bude významnou kartou v tureckých rukách. Krajina, ktorá má stále vojenské ambície, by tak mohla v čiernomorsko-stredomorskom priestore zmeniť rozloženie síl. „Je otázne, ako by Turecko naložilo s plavbou lietadlových lodí. Nebuďme naivní, Čierne more je aj dnes militarizované. Všetky pobrežné štáty tam svoje vojenské námorníctvo majú. Lenže zatiaľ lietadlové lode do Čierneho mora nemôžu. Ak by tieto lode Turecko zo Stredomoria do Čierneho mora - alebo naopak - pustilo, bol by to obrovský tromf v jeho rukách a upevnenie moci vo svetovom meradle,“ tvrdia vojenskí experti.