Tip na článok
Sultán Erdogan: Na predvolebnom mítingu v Bosne ho prišlo podporiť 15-tisíc ľudí.

Erdoganove osmanské ambície: Turecký prezident rozširuje vplyv svojej krajiny

Hoci to vyzeralo, že Osmanská ríša sa už pred storočím nadobro pobrala do dejín, jej duch znovu ožíva.

Galéria k článku (7 fotografií )
Nemecko: Erdogan vyzýva Turkov v EÚ, aby boli politicky aktívni v krajinách, kde žijú.
Prizren: Turecko v Kosove investuje aj do obnovy mešít.
Rozumejú si: S Bakirom Izetbegovičom, členom bosnianskeho predsedníctva.

Privoláva ho turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. A nielen v slovnej rovine, ale aj agresívnou zahraničnou politikou, v ktorej sa čoraz viac spolieha na balkánskych Moslimov, ale aj turecké komunity v západoeurópskych krajinách.

Vraj ho zoslal boh

„Sultán Erdogan“, Alláhu akbar“ burácal 20. mája 15-tisícový dav v sarajevskej športovej hale Zetra. Atmosféru dotvárali všadeprítomné turecké vlajky, hlavný hrdina národne ladeného predstavenia prezident Erdogan sa v Bosne a Hercegovine musel cítiť ako doma. „Ste pripravení demonštrovať celému svetu silu európskych Turkov? Ste pripravení vylepiť teroristickým organizáciám a ich miestnym a zahraničným zabijakom osmanské zaucho?“ neváhal turecký prezident dotknúť sa historického obdobia, počas ktorého Turci asi päťsto rokov ovládali nielen Bosnu, ale aj ďalšie časti Balkánu.

Nemecko: Erdogan vyzýva Turkov v EÚ, aby boli politicky aktívni v krajinách, kde žijú.
Nemecko: Erdogan vyzýva Turkov v EÚ, aby boli politicky aktívni v krajinách, kde žijú.
Profimedia.sk

Deti v Bosne sa síce väčšiu časť 20. storočia učili o období vládnutia Osmanskej ríše ako o období útlaku a vykorisťovania, Erdoganove slová v hale Zetra - vybudovanej v časoch socialistickej Juhoslávie pri príležitosti zimnej olympiády v roku 1984 - zjavne nikomu neprekážali. Naopak, bosniansky zástupca v trojčlennom predsedníctve krajiny Bakir Izetbegovič mal pre hosťa z Turecka len slová úcty a obdivu. „Tohto človeka vám zoslal boh,“ vysvetlil prítomným v hale a svoje tvrdenie doložil zmesou historických a náboženských súvislostí. „Som rád, že vidím spolu bosnianske a turecké vlajky. Dlho sme spolu dobre žili, spolu bojovali. Naposledy Bosniaci bránili Turecko ako svoju vlasť v prvej svetovej vojne v bitke o Canakkale,“ uviedol podľa tureckej agentúry Anatólia. Ako dodal, potom sa neprajníci pokúsili oddeliť Bosniakov a Turkov od svojej viery, ale to sa im zjavne nepodarilo. Prejav vypointoval odvolaním sa na hadís, výpoveď o skutkoch proroka Mohameda: „Každých sto rokov boh vyšle človeka, ktorý národu vráti vieru, a keď ho vyšle, tak mu aj pomôže, a keď mu pomôže, tak ho nikto nedokáže poraziť.“

Bosna ako dedičstvo

Medzi 15-tisícovým davom zďaleka neboli len Bosniaci. V podstate išlo o predvolebný míting pred tureckými prezidentskými a parlamentnými voľbami 24. júna. Na voličských zoznamoch sú aj milióny zahraničných Turkov, o ktorých hlasy chcel Erdogan zabojovať. Ibaže Nemecko, Rakúsko, Holandsko a ďalšie krajiny Európskej únie zakázali predvolebné zhromaždenia na svojom území, preto sa našlo kompromisné riešenie - politický líder a jeho stúpenci cestovali do Sarajeva.

Rozumejú si: S Bakirom Izetbegovičom, členom bosnianskeho predsedníctva.
Rozumejú si: S Bakirom Izetbegovičom, členom bosnianskeho predsedníctva.
Profimedia.sk

Bakir Izetbegovič s tým nemal problém. Jednak ako šéf SDA, najsilnejšej strany moslimských Bosniakov, dúfa, že týmto spôsobom získa politické body, jednak vníma Turecko ako kľúčového spojenca. Od balkánskych vojen v prvej polovici deväťdesiatych rokov sa totiž vplyv Turecka v Bosne a Hercegovine neustále zväčšuje.

Ako píše Reuters, Turecko len v Bosne doteraz investovalo asi 300 miliónov eur na rôzne projekty vrátane rekonštrukcie mešít a pamiatok z osmanských čias. A zrejme tento trend bude pokračovať. Počas májovej návštevy Sarajeva Erdogan avizoval doteraz najväčšiu infraštruktúrnu investíciu - Ankara plánuje vynaložiť až tri miliardy eur na vybudovanie diaľnice medzi Bele­hradom a Sarajevom.

Vzhľadom na to, že v Bosne okrem moslimských Bosniakov žijú Srbi a Chorváti, ťažko povedať, aký veľký je vplyv Turecka v krajine. Erdogan sa svojimi vyhláseniami zjavne snaží vyvolať dojem, že je obrovský. Opakovane napríklad tvrdil, že bosniansky politický líder z obdobia vojny Alija Izetbegovič mu nechal Bosnu, aby sa o ňu staral. „Tayyip, vy ste potomkovia sultána Fatiha, preto opatrujte toto územie,“ povedal vraj Izetbegovič Erdoganovi deň pred smrťou. Samozrejme, ten mu to prisľúbil.

Vplyv v Kosove

„Turecku sa podarilo využiť svoje historické, kultúrne a osobné kontakty na posilnenie svojho vplyvu na Balkáne,“ tvrdí analytička pôsobiaca v Nemecku Alida Vračičová. Nejde totiž len o Bosnu, obdiv k Turecku badať aj v ďalších častiach Balkánu obývaných moslimami. Na Erdoganov sarajevský míting dorazilo z Macedónska až 50 autobusov. V srbskej oblasti Sandžak zasa na futbalových štadiónoch pravidelne počuť skandovanie: „Toto je Turecko.“

Na všetkom sa dá zarobiť: Predajcovia v Sarajeve ponúkajú suveníry s Erdoganovou podobizňou.
Na všetkom sa dá zarobiť: Predajcovia v Sarajeve ponúkajú suveníry s Erdoganovou podobizňou.
Profimedia.sk

To stále nie je nič proti Kosovu. „Erdogan vníma Kosovo ako vazalský štát,“ píše portál neweasterneurope.eu. Turecké firmy tu v posledných rokoch investovali do kľúčových sektorov dopravy a energetiky, Turecká agentúra pre spoluprácu a koordináciu (TIKA) pomáha Kosovu s projektmi v rámci poľnohospodárstva, medicíny a školstva, zároveň obnovuje mešity a pamätníky z čias Osmanskej ríše. Veľavravný je aj fakt, že Erdogan v minulosti požiadal prištinské úrady, aby pozmenili učebné osnovy - nepáčilo sa mu, čo sa deti na hodinách dejepisu učia o Osmanskej ríši.

Aj bezpečnostná spolupráca je zjavne nadštandardná. Kosovo koncom marca ako jediná európska krajina vydala Turecku údajných stúpencov Fethullaha Gülena, podozrivého z pokusu o štátny prevrat z roku 2016. Celkovo šiestich - piatich učiteľov a jedného lekára. Mimochodom, krok vyvolal vlnu kritiky zo strany Európskej únie (EÚ) a nakoniec viedol k odvolaniu kosovského ministra vnútra a šéfa spravodajskej služby.

„Kosovo je Turecko a Turecko je Kosovo,“ vyhlásil turecký líder počas návštevy mesta Prizren v roku 2013. A mnohým miestnym obyvateľom jeho slová zjavne nie sú proti srsti. Vodca Islamskej komunity Kosova podľa neweasterneurope.eu označil Erdogana za „božieho posla“. „Turecký vplyv bude rásť prostredníctvom náboženstva a náboženských investícií,“ tvrdí pre Slobodnú Európu Vehbi Kajtazi, kosovský investigatívny novinár. „Kultúrny vplyv bude rásť aj vďaka tureckým filmom, telenovelám, ale i školám.“

Aj v EÚ?

Podľa odborníkov z ekonomickej prítomnosti Turecka na Balkáne si EÚ nerobí ťažkú hlavu, Ankara by však mohla rozšíriť aj svoj politický vplyv v regióne, a to práve na úkor Bruselu. Niektoré Erdoganove vyhlásenia v Sarajeve navyše naznačujú, že prostredníctvom zahraničných Turkov chce posilňovať svoj vplyv aj v rámci samotnej EÚ.

Okrem toho, že ich vyzval, aby svoje deti učili po turecky, mal totiž jednu celkom konkrétnu prosbu. „Žiadam vás, aby ste mali aktívnu rolu v politických stranách v krajinách, kde žijete,“ odkázal davu. „Mali by ste sa dostať do tamojších parlamentov.“

VIDEO Plus 7 Dní