Jeden z najbohatších kriminálnikov v dejinách si mohol dovoliť všetko. Z rozmaru si kráľ kokaínu Pablo Escobar založil koncom 70. rokov privátnu zoo. Na svoj ranč Hacienda Napoles medzi Medellínom a hlavným mestom Kolumbie Bogotou prepašoval exotické zvieratá ako slony, žirafy a hrochy. V decembri 1993 mafiánskeho bosa zastrelila polícia pri pokuse o útek. Jeho haciendu skonfiškovali. Zvieratá previezli do zoologických záhrad po celej krajine. Až na štyri hrochy, ktoré bolo ťažké odchytiť, a tak ich nechali na opustenom ranči žiť vlastným životom. Dokázali nielen prežiť, ale sa aj do značnej miery rozšíriť. Ako píše BBC, medzinárodní odborníci zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) a Disney Foundation po návšteve Kolumbie v roku 2010 označili situáciu s hrochmi za „časovanú bombu“. Viacero riešení problému zlyhalo a názory naň sa rôznia tiež. Teraz je na stole ďalšia alternatíva.
Veľa sexu
Escobar si ilegálne doviezol z americkej zoo štyri hrochy, tri samice a jedného alfa samca menom El Viejo - Starec. Dvadsať rokov si hoveli v parku s rozlohou dvadsať štvorcových kilometrov s vlastným jazerom, no potom dokázali prekonať schátrané oplotenie a objavili sa aj 250 kilometrov od haciendy. Hoci pochádzajú zo subsaharskej Afriky, v Kolumbii majú výborné podmienky. Rieka Magdalena, kde sa usadili, tečie pomaly a má veľa plytčín - ideálne pre 1,5-tonové zvieratá, ktoré neplávajú. Navyše, nikdy tu nezažijú také sucho, ktoré v Afrike ich populáciu ohrozuje. „Ako veľmi majú hrochy rady Kolumbiu, sa dá posúdiť podľa toho, koľko majú sexu,“ píše BBC. V Afrike sa stávajú samce sexuálne aktívnymi medzi 7. a 9. rokom života a samice medzi 9. a 11. rokom, v Kolumbii sa pária už ako trojročné. Plodné samice môžu rodiť každý rok.
Rodinný človek. FOTO Escobarovej rodiny a chátrajúceho ranču v GALÉRII>>
Summa summarum, z pôvodných štyroch je teraz asi 150 zvierat. Podľa modelovej štúdie z roku 2021 by ich za 16 rokov mohlo byť 1 500. „Je to ako šialený experiment s divou zverou. Dúfam, že to dopadne dobre,“ uviedla ekologička Rebecca Lewisonová z Univerzity v San Diegu. Hrochy sú najväčším inváznym druhom na svete. V Kolumbii nemajú prirodzené predátory. „Nechápem, na čo vláda čaká. Ak nič neurobíme, o dvadsať rokov to bude neriešiteľný problém,“ povedala pre časopis Nature kolumbijská biologička a spoluautorka štúdie Nataly Castelblanco Martínezová.
Miestni ochranári žiadajú zníženie populácie hrochov na nulu. Časť by usmrtili a časť odchytili a premiestnili do zoo. Podľa ochranárov zvieratá menia ekosystém. Vytláčajú pôvodné druhy ako lamantíny, vydry, kajmany či korytnačky. Výkalmi menia zloženie vody, v ktorej sa šíria škodlivé sinice. To môže spôsobiť hromadné úhyny rýb - zdroj živobytia miestnych rybárov. Niektorí ekológovia to však, naopak, vnímajú pozitívne. Kolumbijské hrochy považujú za formu alternatívy tých afrických, ktoré by mohli vyhynúť.
Prítulní maznáčikovia?
Rozmnožené zvieratá zatiaľ nikoho nezabili, no v roku 2020 jeden vážne zranil farmára. V roku 2021 ich vláda označila za invázny druh a spustila program sterilizácie chemikáliami. To vyvolalo protesty, opatrenie je totiž nákladné a nie až také efektívne. Vláda teraz prišla s plánom premiestniť vyše 70 hrochov, ktoré žijú v blízkosti bývalej Escobarovej haciendy. Šesťdesiat z nich by malo putovať do zoo v Indii a desať do mexickej rezervácie. Záujem prejavil aj Ekvádor, Filipíny a Botswana.
Výskumníci majú obavy, či vláda nebude skôr na strane aktivistov za práva zvierat, než by mala radikálne obmedziť šírenie prišelcov. Tak ako v prípade Escobara, hrochy polarizujú krajinu. Niektorí ich považujú za atrakciu či dokonca za prítulné zvieratká. Noviny El Colombiano v minulosti informovali, že sa s mláďatami hrajú deti, dokonca ich kŕmia mliekom z fľaše. Keď v roku 2009 poľovníci na základe povolenia úradov zastrelili hrocha Pepeho, fotky sa objavili na internete a vyvolali pobúrenie. Lov dostal stopku a odvtedy so zvieratami prakticky nikto nič nerobil. Hrochy sú pritom v Afrike zodpovedné za viac ľudských úmrtí ako ktorékoľvek iné zviera.
