Zo záverov Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) vyplýva potreba zmeny zmlúv o fungovaní EÚ. Povedal to pre TASR slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu).

Európsky parlament podľa Bilčíka už požiadal Výbor pre ústavné veci (AFCO), aby pripravil návrhy na reformu týchto zmlúv.

"Je tu silné volanie po tom, aby sme spustili ďalší konvent o budúcnosti Európy, ktorý by mohol byť prvým krokom k zmene zmlúv o fungovaní EÚ," povedal Bilčík a pripomenul, že takýto konvent sa naposledy konal pred 20 rokmi. "Realita, v ktorej EÚ funguje, sa však odvtedy výrazne zmenila, a preto je potrebné prispôsobiť tomu aj základné pravidlá, podľa ktorých EÚ funguje," povedal.

Občania členských krajín EÚ mali prostredníctvom CoFoE od mája minulého roka možnosť vyjadriť sa k fungovaniu Únie a navrhnúť zmeny. Plénum CoFoE nakoniec prijalo 49 návrhov zahŕňajúcich viac ako 300 opatrení na ich dosiahnutie v rámci deviatich širších tematických oblastí. Týmito návrhmi sa v súčasnosti zaoberá Európsky parlament, vlády členských krajín i Európska komisia.

"Inštitúcie EÚ teraz budú návrhy skúmať a na jeseň sa uskutoční podujatie, ktoré bude občanov informovať o tom, ako budú inštitúcie plniť svoje záväzky," povedal slovenský europoslanec s tým, že skutočný význam konferencie sa ukáže práve tam. Niektoré návrhy občanov už EÚ teraz realizuje, no mnohé sú behom na dlhú trať, dodal.

Bilčík upozornil, že každá reforma so sebou prináša aj riziká, že sa európske inštitúcie a členské krajiny nedohodnú na zmene pravidiel. "Som otvorený myšlienke, že otvoríme základné zmluvy, ale nie revolučnou cestou – skôr spôsobom, ktorý bude adresný a prinesie poučenie z kríz, ktoré sme tu mali za posledné roky," uviedol.

Slovenský europoslanec za jeden z nedostatkov konferencie označil menšie verejné povedomie o CoFoE vo viacerých členských krajinách vrátane SR. Bolo to podľa neho spôsobené čiastočne aj tým, že verejný priestor ovládla debata najskôr o pandémii a neskôr o ruskej agresii na Ukrajine.

Slabá účasť

Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) mala byť akousi formou priamej demokracie, avšak na to sa do nej zapojilo príliš málo občanov – iba 700.000, pričom Európska únia má 450 miliónov obyvateľov, uviedol pre TASR slovenský europoslanec Miroslav Radačovský (Slovenský patriot).

"Účasť nebola taká vysoká, aby mohla byť rozhodujúca pri posudzovaní niektorých otázok," zhodnotil.

Primárnym cieľom podujatia podľa neho bolo dosiahnutie hlbšej politickej integrácie zrušením jednomyseľnosti v Rade EÚ. "V uznesení Európskeho parlamentu (EP) sa konštatuje, že v nadväznosti na výsledky konferencie sa má aktivovať postup revízie zmlúv stanovený v článku 48 Zmluvy o EÚ, a vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby začal v súlade s tým potrebný postup. Je potrebné vziať do úvahy, že národné štáty, ako Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko Rumunsko, Slovinsko a Švédsko k takémuto postupu zaujali negatívny prístup," uviedol. Zároveň dodal, že EÚ podľa uvedených štátov nemá na takýto postup mandát, keďže by išlo o odklon od zakladateľských zmlúv a porušil by sa i princíp proporcionality a subsidiarity.

"V tomto smere cieľ konferencie zaostal za výsledkom. Zjednodušene povedané, otvorením článku 48 a možným zrušením jednomyseľnosti v Rade EÚ sa EÚ naopak vzdiali občanom," skonštatoval europoslanec.

Konferencia o budúcnosti Európy však podľa neho priniesla aj pozitíva. Poukázal na to, že sa na nej zúčastnili prevažne mladí ľudia, ktorí túžia byť v EÚ.

V záveroch konferencie sa podľa Radačovského prikladá malý význam vyrovnávaniu sa ekonomicky zaostávajúcich štátov s tými rozvinutejšími, a to aj v životnej úrovni, úrovni vzdelávania či dôchodkovom a sociálnom zabezpečení. Taktiež je podľa neho nereálne očakávať, že jednotlivé štáty sa vzdajú práva veta v oblastiach, kde sa v súčasnosti vyžaduje súhlas všetkých členských štátov – i keď by to bolo "snom Francúzska, ktoré ako keby začalo plniť úlohu akéhosi lídra a zjednocovateľa v EÚ".

Občania členských štátov EÚ mali od mája 2021 do mája 2022 možnosť vyjadriť sa k fungovaniu EÚ a navrhnúť zmeny. Plénum CoFoE nakoniec v apríli tohto roka prijalo 49 návrhov zahŕňajúcich viac ako 300 opatrení na ich dosiahnutie v rámci deviatich širších tematických oblastí. Týmito návrhmi sa budú zaoberať Európsky parlament, vlády členských krajín i Európska komisia.