Po prílete do Abú Zabí vás v príletovej hale víta fotka šejka a slogan: „Národ bez minulosti je národom bez prítomnosti aj bez budúcnosti.“ A s témou prepletania tradícií a modernosti sa potom v Spojených arabských emirátoch (SAE) priamo či nepriamo stretávate na každom kroku. Či už pri pohľade na nákupné móla s vysvietenou výzdobou a číslom 51 symbolizujúcim výročie založenia krajiny, obrazmi šejkov vo výkladoch alebo pri rozhovore s ľuďmi, ktorí majú rodinu zakladateľov Emirátov vo veľkej úcte. Všadeprítomné sú aj národné symboly: ťava, sokol, kanvica na kávu. Je zjavné, že napriek obrovskému rozvoju poháňanému ropnými peniazmi tu nezabúdajú na svoje korene.
Kamery na každom kroku
O Abú Zabí či Dubaji je známe, že ide o extrémne čisté, udržiavané a maximálne bezpečné mestá. Nie je za tým však len uvedomelosť miestnych obyvateľov, ale aj monitorovací systém. To, čo si všimne azda každý bežný návštevník či turista, sú všadeprítomné kamery. Sledujú ulice, chodníky, nákupné centrá, metro, autobus, mešity, priechody pre chodcov, autobusové zástavky, parky, promenády, verejné budovy aj námestia - takmer všetko. Zásah do súkromia ako daň za pocit maximálnej bezpečnosti.
Našinca môžu prekvapiť aj početné tabule s pokynmi, so zákazmi, s pravidlami a nariadeniami. Niektoré sú naozaj netradičné. Napríklad príkaz jazdiť len v čistom a umytom aute, pretože aj to robí dojem. Aj preto často môžete vidieť, ako prisťahovalci z Indie, Bangladéša či Pakistanu usilovne leštia vozidlá svojich zamestnávateľov.
Rozsiahly rozpis pokynov, ako sa správať, nás čaká aj pred vstupom do parku Delma, kde sa dáme do reči s jedenásťročnou Aišou. Dievča je na svoj vek pomerne vysoké, preto chce byť basketbalistka. Chodí si trikrát do týždňa zahádzať na kôš do tejto obľúbenej zóny relaxu v Abú Zabí. Jej ambície určite celkom nezapadajú do európskych predstáv o mladých ženách v arabskom svete.
Zateplené budovy?
Pri prechádzke po Ulici Zájida bin Sultána, pomenovanej po prvom prezidentovi Emirátov, sme si všimli indických robotníkov, ako upevňujú izoláciu z minerálnej vlny pod mramorovú fasádu budovy. V prvej chvíli sme zostali zarazení, prečo zatepľujú budovy. Rýchlo sme si uvedomili, že vlastne ide o izoláciu, ktorá bráni prenikaniu tepla do klimatizovaných budov. Teploty v lete môžu dosahovať až 40-50 stupňov Celzia.
Ďalšou zaujímavosťou sú opustené mrakodrapy, hlavne v Abú Zabí. Za všetko vraj môže finančná kríza z roku 2008. Viaceré investičné skupiny nedokázali v dôsledku recesie dokončiť alebo prenajať obytné či kancelárske priestory. Rozpoznáte ich na prvý pohľad - celé sú zaprášené od piesku a prachu. Tie obývané, naopak, pravidelne čistia skupiny robotníkov zavesených na lanách. Postupne sa spúšťajú piati-šiesti vedľa seba a zhora dole vyleštia celý mrakodrap. Je to zaujímavý pohľad. Z diaľky vyzerajú ako mravce na pavučinách.
Boj s púšťou
Cestou z Abú Zabí do mesta al-‑Ajn na hranici s Ománom si hneď za výjazdom z metropoly všimnete, ako rýchlo sa mení ráz krajiny. Palmy, zelené záhrady, parky a rozkvitnuté záhony strieda suchá zem a piesok. Všadeprítomný. Tak, ako máme na našich diaľniciach vysoké betónové panely na oddelenie jazdných pruhov v strede, tu sú na okraji diaľnic, aby bránili prieniku púštneho piesku na cestu. Na iných úsekoch badať snahu vytvoriť zelené živé ploty pozdĺž diaľnice, vedú k nim plastové hadice s odsolenou vodou. Stačí však silný vietor a celé duny sa presúvajú, menia svoj tvar aj polohu a piesok miestami zasypáva krajný jazdný pruh. Uprostred toho boja medzi púšťou a zeleňou si všimneme trsy trávy, na ktorých sa popásajú stáda divých tiav.
Iný púštny úkaz som zažil v Dubaji, pri prechádzke od Mall of Emirates smerom na pláž. Mrakodrapy v diaľke sa zrazu ponorili to šera, akoby sa išli stať neviditeľnými. Za normálnych okolností vyčnievajú vysoko nad okolitými budovami, teraz sa úplne strácali. Naoko išlo o magický pohľad, v skutočnosti výhľad zakryli mračná rozvíreného piesku počas púštnej búrky. Aj s tým zrejme treba počítať, keď sa niekto rozhodne vystavať megamesto na mieste, kde pred pár desiatkami rokov bola len prázdna púšť či malé osady rybárov a lovcov perál.
FOTO ZÁZRAČNÝCH EMIRÁTOV V GALÉRII>>
Zelený al-Ajn
Al-Ajn v preklade z arabčiny znamená jar a hovoria mu aj mesto záhrad. Okrem zelene za zmienku určite stojí pevnosť al-Džahili a katolícky Kostol svätej Panny Márie.
Pevnosť Džahili postavil šejk Zájid bin Chalífa, skrátene Zájid prvý, v rokoch 1891 až 1898. Bol starým otcom spomínaného prvého prezidenta Spojených arabských emirátov. Pri vstupe dostanete v klimatizovanej hale knižného sprievodcu, ak chcete šetriť životné prostredie a odmietnete papierovú verziu, pripravený je QR kód s elektronickým sprievodcom do mobilu. Ako pozornosť dostanete arabský čaj a malý dezert - šťavnaté sušené ďatle. V pohodlnom kresle a pri veľkom monitore si pozriete video o rekonštrukcii pevnosti. Pristupovali k nej citlivo, s ohľadom na tradičné stavebné postupy a materiály - od miešania blata a slamy bosými nohami cez ručné nanášanie takto získanej hmoty na fasádu až po osádzanie palmových trámov na streche budovy. Zrekonštruovaná pevnosť vás pri troche predstavivosti prenesie v čase, všetko je tu autentické vrátane starých fotiek na stenách.
Časť budovy je venovaná spomienkam na veľkého bádateľa a dobrodruha sira Wilfreda Thesigera. So svojimi arabskými priateľmi prešiel na ťavách takzvanú Empty Quarter, púštnu oblasť na juhu Arabského polostrova. Partia odvážlivcov celkovo zvládla asi tritisíc kilometrov. Z jeho pôvodných fotografií, nafotil ich viac ako 38-tisíc, vystavujú iba niekoľko, ale stojí to za to. V čiernobielom vyhotovení sú naozaj impozantné.
Hora z odpadu
Cestou z al-Ajn, dobrú polhodinku pred Dubajom sa týči stovky metrov dlhý a niekoľko desiatok metrov vysoký kopec. Na prvý pohľad vidno, že nebude prírodný, pripomenul nám obrovské odkalisko hlinikárne pri Žiari nad Hronom. Nápis „Waste dumping yard“ na oplotení hovorí, že ide o odpad, ktorý sa sem zváža predovšetkým z Dubaja. Nedávno potešila správa v médiách, že aj slovenská firma sa bude podieľať na výstavbe centra na spracovanie odpadu práve z tejto obrovskej skládky. Malo by ísť až o 1,9 milióna ton tuhého komunálneho odpadu, čiže až 45 percent dubajskej produkcie odpadu sa premení na obnoviteľné energie, predovšetkým elektrickú. Hovorí sa až o 200 megawattoch dodaných do siete. Ohľad na životné prostredie si aj tu nachádza svoju cestu.
Dedičstvo v Dubajskej zátoke
Ďalší kontakt s históriou sme mali v časti Old Dubai, kde možno navštíviť napríklad pevnosť z 18. storočia, plne zachovanú a konzervovanú pre ďalšie generácie. Teraz je v nej múzeum. Rovnako tak v skanzene Heritage Village, ktorý ponúka pohľad na tradičnú kultúru a štýl života. Celé domy a ulice vyzerajú tak, akoby ich zakonzervoval čas - vrátane nábytku a domáceho náradia, ktoré sa používali v minulosti.
Aby ste si dokázali predstaviť, aký kus cesty prešli SAE počas posledných desaťročí, stačí nasadnúť na nábreží na niektorý z množstva motorových člnov Abra a preplaviť sa do nákupnej štvrte Dajra. Čaká tam na vás množstvo trhov, takzvaných soukov. Predávajú na nich koreniny, domáce potreby, látky, potraviny. A v neposlednom rade je tu Gold Souk, trh so zlatom. V desiatkach obchodov a obchodíkov sú na predaj zlaté šperky akéhokoľvek tvaru, rozmeru či dizajnu. Od klasických prsteňov, náušníc a náramkov až po celé šaty zo zlata či zlaté, prípadne drahými kameňmi vykladané diadémy či tiary. Stačí si vybrať. A keďže sme v Dubaji, nemôže chýbať trochu megalománie. V jednom z obchodov za sklom vystavujú najväčší prsteň na svete, je z 21-karátového zlata, váži 65 kilogramov a je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov.
Pri nábreží je život trochu prozaickejší, kotvia tu nákladné lode, nie kontajnerové, ale klasické drevené ako z filmov o pirátoch. A prevážajú všetko možné - skútre, chladničky, oblečenie, ventilátory, klimatizácie, umývačky riadu. Ako prezrádzajú obaly, väčšina tovaru je vyrobená v Číne. Na jednom z balíkov sme si všimli aj miesto určenia, je ním Irán.
Burdž Chalífa v noci
Ako sa autobus blížil k mestu, väčšina pasažierov vyťahuje svoje smartfóny a fotoaparáty. Prvý kontakt s najvyššou budovou na svete, 828-metrovou Burdž Chalífa je nezabudnuteľný, týči sa vysoko nad okolitými mrakodrapmi. O pár dní sa vyberieme ráno o piatej na nočnú vyhliadku na 124. poschodí jedinečnej budovy. Tých naj veselo pribúda. Ocitáme sa v 452-metrovej výške, na najvyššej otvorenej vyhliadkovej plošine na svete. Vyvezie vás tam jeden z najrýchlejších výťahov, jazda hore trvá minútu, zatiaľ vám v kabíne premietajú rôzne 3D projekcie z výstavby mrakodrapu spolu s pôsobivou hudbou. Potom si už len užívate očarujúce výhľady osvetleného veľkomesta, ktoré sa postupom času prebúdza do nového dňa. Tá premena je očarujúca.
Priamo pod mrakodrapom sa nachádza nákupné centrum Dubai Mall. Okrem nespočetných obchodov nás zaujme klzisko, na ktorom tínedžeri hovoriaci po rusky učia deti z iných krajín korčuľovať a takto zarábajú. Nie málo, hodiny korčuľovania v Dubaji nie sú práve lacné. Podobne ako lyžovanie, sánkovanie či jazda zo zasneženého kopca v Mall of Emirates. Po takomto schladení dobre padne pohľad na tancujúcu fontánu pri príjemných vianočných tridsiatich stupňoch. Samozrejme, aj fontána je najväčšia na svete, tvorí ju šesťtisíc osvetlených vodometov, ktoré vrhajú prúdy vody do 150-metrovej výšky a dokážu vytvoriť viac než tisíc figurálnych kompozícií z vodných stĺpov.
Ako inak, sme predsa v Dubaji.
FOTO ZÁZRAČNÝCH EMIRÁTOV V GALÉRII>>
Text: Štefan Jando
