Peter Hupka

Kým na Mykonos ľudí láka čisté more a nikdy sa nekončiace párty, obyvatelia Ikarie sú známi jednoduchým životom a odeň sa odvíjajúcou dlhovekosťou. Porovnať oba prístupy k životu tu možno i počas neskorej jesene roku, ktorý cestám nebol priaznivo naklonený.

„Nuž, sme radi, že sem lieta aspoň niečo!“ konštatuje na&nbsp;margo záveru problematickej sezóny trid­siatnik Giorgos, pôvodom z&nbsp;pevninského Grécka, ktorý má na&nbsp;Mykonose niekoľko menších penziónov. Dobre živený mladík sa správa ako typický miestny chlapák. Na&nbsp;terénnom aute sa premáva nahor a&nbsp;dolu medzi svojimi nehnuteľnosťami a&nbsp;všetky platby vybraté v&nbsp;hotovosti nosí v&nbsp;tučnej peňaženke a&nbsp;v&nbsp;hrubých gučiach peňazí po&nbsp;vreckách. Podobne, ako je to v&nbsp;reštauráciách zameraných na&nbsp;zahraničnú klientelu, i&nbsp;tento pán všetko podriaďuje zisku. Ani na&nbsp;komerčnom ostrovčeku, kde mnohé domy vyzerajú ako z&nbsp;farebne dokonale zladenej pohľadnice, však takýto prístup našťastie nemajú všetci.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-dve-tvare-raja-ostrovy-mykonos-ikaria-vas-ocaria-kazdy-iny-sposob" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Stačí sa pozrieť, kde stolujú miestni. Pri tónoch tradičnej hudby z&nbsp;čašníkov stále vyžaruje starosvetský šarm a&nbsp;jedlá tvoria kuchári s&nbsp;láskou. Pár gréckymi slovami si získate sympatie a&nbsp;strapec hrozna po&nbsp;jedle ako pozornosť podniku je samozrejmosť.

Po&nbsp;neveľkom ostrove je vari najzaujímavejšie chodiť stopom. Stretnúť príjemných ľudí, pozhovárať sa s&nbsp;upratovačkou Despinou, keď na&nbsp;staručkom aute obchádza všetky rezidencie, ktoré má v&nbsp;opatere, či so zahraničnými robotníkmi z&nbsp;krajín južného Balkánu, ktorí na&nbsp;Mykonose zarábajú spôsobom, aký mnohým domácim mladíkom už priveľmi nevonia - remeslom a&nbsp;manuálnou prácou.

Najkrajšie miesta sú však i&nbsp;tu tie, kam vás privedú vlastné nohy. Príjemným prekvapením je popoludňajšia túra z&nbsp;pláže Panormos do&nbsp;dedinky Ftelia, vedúca ponad strmé útesy rovnomenného zálivu Panormos na&nbsp;severe ostrova. Hra svetla a&nbsp;nespútaných vĺn, vôňa mora a&nbsp;úplná samota na&nbsp;mieste, kde by ste očakávali množstvo ľudí. Nie je to pre obmedzenia v&nbsp;cestovaní. Ľudia si dávno zvykli svoje cesty redukovať na&nbsp;tie, kam sa možno pohodlne doviezť autom či prenajatou štvorkolkou. Zanechávajúc tak ostatné priestory bláznom a&nbsp;dobrodruhom.

„Máte šťastie, neskoro večer ide trajekt na&nbsp;Ikariu. Ak nevadí, že pripláva do&nbsp;Evdilosu, prístavu na&nbsp;severe ostrova,“ dozvedáme sa v&nbsp;malej kontajnerovej predajni lístkov v&nbsp;novom mykonoskom prístave. Až na&nbsp;palube morského velikána si možno opäť uvedomiť, že žijeme v&nbsp;čase protipandemických opatrení. Aj tu od&nbsp;nich väčšina ľudí uniká na&nbsp;otvorenú, najvyššiu palubu, kde im robí spoločnosť silná káva za&nbsp;rozumnú cenu, triešť z&nbsp;morských vĺn, čierna tma a&nbsp;chladný vlhký vzduch, ktorý si temer ukradomky naberajú do&nbsp;pľúc bez obštrukcie dýchacích ciest.

Keď uprostred noci pristávame v&nbsp;Evdilose, autá i&nbsp;ľudia sa rýchlo rozpŕchnu po&nbsp;ostrove. Kým prejdeme za&nbsp;mesto, naším smerom už nejde nik, musíme teda hľadať alternatívny spôsob prenocovania. Noc s&nbsp;horami za&nbsp;chrbtom a&nbsp;s&nbsp;divokým morom pred nami ponúka viac autentickej nálady než akákoľvek posteľ v&nbsp;civilizácii. A&nbsp;usmiata stará pani, ktorá ráno príde na&nbsp;pastvu po&nbsp;svoje kozy mrkajúce šibalskými očami, má pre bivakujúcich cudzincov úplné pochopenie. Lebo na&nbsp;Ikarii ide v&nbsp;živote stále najmä&nbsp;o&nbsp;život sám.

„Jasné, vezmeme vás do&nbsp;Agios Kyrikos!“ vraví starý morský vlk Hervé z&nbsp;Francúzska spoza volantu maličkého požičaného auta. Na&nbsp;Ikarii kotví so svojou&nbsp;jachtou a&nbsp;oddnes mu robia spoločnosť jeho krajania, učitelia Christophe a&nbsp;Angelique, ktorých práve vyzdvihol v&nbsp;Evdilose. „Prišli sem hneď po&nbsp;svadbe tráviť na&nbsp;mojej lodi medové týždne. Tak im tu všetko poukazujem!“ vysvetľuje energický Hervé, ktorý pôsobí dojmom, že musí mať všetko pod kontrolou. S&nbsp;určitou dávkou teatrálnosti sprostredkúva zážitok z&nbsp;Ikarie mladomanželom v&nbsp;strednom veku, ktorí svorne vravia, že sú rozvedení a&nbsp;skúšajú „vzťah na&nbsp;druhý pokus“.

Je trochu zvláštne, že im vyhovuje dovolenka so&nbsp;žoviálnym dôchodcom v&nbsp;role gardedámy, ak však chcú spoznávať svet z&nbsp;paluby jachty, je to asi ich jediná možnosť. Na&nbsp;rozdiel od&nbsp;mladého chorvátsko-amerického páru, ktorý práve dvíha kotvy v&nbsp;Agios Kirikos a&nbsp;po&nbsp;dokonalom lete strávenom v&nbsp;Egejskom mori smeruje domov na&nbsp;Jadran, Christophe ani Angelique súkromné plavidlo nevlastnia ani ho nevedia obsluhovať.

Južné brehy hornatej Ikarie ponúkajú zdravé osvieženie, aké je v&nbsp;regióne výsadou len niekoľkých málo ostrovov - termálne pramene ústiace do&nbsp;mora. V&nbsp;prípade Ikarie sú pramene navyše prirodzene rádioaktívne, výnimkou nie je ani ten v&nbsp;mestečku Therma, ktoré spolu s&nbsp;francúzskou trojicou navštívime.

Podľa prác gréckych vedcov sa rádioizotopy v&nbsp;termálnych prameňoch vyskytujú vo forme plynného radónu aj ako rozpustné anorganické soli draslíka, tália a&nbsp;rádia. Zvýšenú rádioaktivitu vykazujú i&nbsp;vzorky skál a&nbsp;pôdy z&nbsp;niektorých regiónov&nbsp;Ikarie. Kým niektorí Gréci v&nbsp;nich vidia jeden z&nbsp;dôvodov dlhovekosti ostrovanov, vedecké práce hovoria, že vdychovanie radónu môže byť rádiologickým rizikom v&nbsp;prípade dlhodobého vystavenia jeho pôsobeniu, aké môže nastať pri zamestnancoch kúpeľov. Organizovaných kúpeľov však na&nbsp;ostrove nie je veľa - väčšinou ide o&nbsp;voľne dostupné vyvieračky.

Hoci je pravdepodobné, že termálne pramene majú určité benefity pre obyvateľov Ikarie, hlavným dôvodom, prečo tu preukázateľne žijú dlhšie, bude treba hľadať v&nbsp;životnom štýle, prostredí a&nbsp;strave domácich.

Fakt je, že viaceré vedecké štúdie zaraďujú ostrov medzi „modré zóny“, oblasti, kde sa vysokého veku dožíva signifikantne vyššie percento ľudí než v&nbsp;bežnej svetovej či európskej populácii. Tajomstvo niekedy nemusí byť veľmi zložité. Obyvatelia Ikarie žijú v&nbsp;pomerne izolovanom a&nbsp;čistom prírodnom prostredí. Stredomorská strava pestrá na&nbsp;zeleninu a&nbsp;hojne využívajúca miestny olivový olej je rovnako dôležitým pilierom zdravia. Mäso je najčastejšie zastúpené morskými živočíchmi a&nbsp;domácou kozľacinou i&nbsp;jahňacinou z&nbsp;voľných chovov, mlieko a&nbsp;jogurty sú takisto domáce a&nbsp;minimálne upravované. Aj med a&nbsp;víno z&nbsp;Ikarie možno považovať za&nbsp;produkty z&nbsp;kategórie bio.

To, že peniaze nehrajú dôležitú rolu, možno vidieť pri porovnaní príjmov domácich s&nbsp;inými regiónmi krajiny. Čo však zaváži, sú návyky - starostlivosť o&nbsp;sady a&nbsp;zvieratá vyžaduje od&nbsp;tunajších ľudí značnú každodennú fyzickú aktivitu počas celého života. V&nbsp;hornatom teréne by ste málokoho z&nbsp;domácich vidiečanov dobehli. Život bez stresu, pohárik červeného vína po&nbsp;jedle, popoludňajší spánok, súdržnosť rodiny a&nbsp;bohaté socializačné aktivity sú ďalšie dôležité momenty. Najspokojnejší sú tu ľudia žijúci v&nbsp;dlhodobých vzťahoch, mnoho domácich navyše zostáva sexuálne aktívnych do&nbsp;vysokého veku. Život na&nbsp;Ikarii má, zdá sa, množstvo benefitov pri minime civilizačných neduhov.

„Toto je Kostolík svätého Sávu! Momentálne v&nbsp;jeho blízkosti staviame miestnosť, kde sa môžeme stretávať najmä počas hostiny pri príležitosti jeho sviatku, ktorý každoročne oslavujeme piateho decembra,“ vraví sympatický pop Christos, s&nbsp;ktorým sa stretávame na&nbsp;pustom a&nbsp;odľahlom severovýchode ostrova. „Agios Savvas, ako ho voláme my, dokáže robiť zázraky a&nbsp;je patrónom onkologických pacientov!“ vysvetľuje Christos, ktorý okrem Ikarie pôsobil ako duchovný v&nbsp;horskej dedinke Kosmadei na&nbsp;susednom Samose.

„Dnes tu už nik nežije a&nbsp;najbližšia dedina je Perdíki. Dolu, v&nbsp;údolí pod kaplnkou, však možno nájsť ruiny domov opustenej osady Skáles,“ vysvetľuje Christos, než dá zopár inštrukcií robotníkom a&nbsp;na&nbsp;starej motorke sa prašnou cestou vydá ďalej za&nbsp;svojimi povinnosťami.

Okrem spomínaných olív, zeleniny pestovanej bez chemického ošetrovania, ovocia a&nbsp;horského medu sa na&nbsp;Ikarii hojne využívajú horské bylinky. Čaje sa tu pripravujú najmä zo šalvie, z&nbsp;oregana, harmančeka, rozmarínu, zo slezinníka, z&nbsp;púpavy, paliny alebo mäty. „Na&nbsp;všetko máme nejaký domáci čaj, i&nbsp;preto nemusíme často k&nbsp;lekárovi,“ dozvedáme sa od&nbsp;mladej obyvateľky Agios Kyrikos.

Čím dlhšie sa zdržíte na&nbsp;Ikarii, tým viac sa môžete zžiť s&nbsp;tunajším tempom a&nbsp;poddáte sa harmonickému pulzu miestneho života, v&nbsp;ktorom pozeranie na&nbsp;hodinky nemá svoje miesto. Vo vlnách na&nbsp;pláži Mesakti, v&nbsp;horských dedinkách nad Raches či v&nbsp;kraji skál vysoko na&nbsp;plató Mélissa, všade sa deje príjemný zázrak obyčajnosti, zázrak, pri&nbsp;ktorom viete, že šťastie sa nachádza tu a&nbsp;teraz, netreba za&nbsp;ním utekať do&nbsp;nereálneho a&nbsp;vzdialeného okolitého sveta, netreba ho hľadať vo virtuálnom priestore či nadbiehať mu v&nbsp;anonymite a&nbsp;chlade veľkomiest.

I&nbsp;večer a&nbsp;samota v&nbsp;kraji hôr sú tu zbavené clivoty a&nbsp;strachu. Akoby miestna harmónia života vedela i&nbsp;z&nbsp;duše cudzinca priam zázračne rýchlo vyhnať pochybnosti a&nbsp;strach, tak dokonale živené masmédiami modernej civilizácie. Na&nbsp;Ikarii v&nbsp;dobro netreba veriť, ono tu je všadeprítomné! Aj putovanie po&nbsp;zdanlivo nebezpečnej, nespevnenej ceste za&nbsp;súmraku tu prebieha akosi pokojnejšie.

„Možno bude pršať,“ prehodí bez prehnaných emócií obyvateľka dedinky Karkinagri, ktorá je posledná na&nbsp;dosť izolovanom ostrove. „Ďalej z&nbsp;Karkinagri cesta nevedie, boli tu nejaké pokusy vybudovať v&nbsp;skalách trasu pre džípy, ale aj tú strhli prívalové dažde,“ dozvedáme sa.

V&nbsp;skalách nad nami sa ozýva dunenie hromov, more osvetľujú blesky. Medzi rybármi v&nbsp;Karkinag­ri je však pokoj a&nbsp;večerná ľudská pohoda. Niekto ju trávi s&nbsp;rodinou v&nbsp;slabo osvetlených domoch, niekto v&nbsp;jednej z&nbsp;dvojice malých tavern, kde sedia iba domáci.

Čo robili ľudia v&nbsp;Karkinagri počas života, to môžu mať na&nbsp;mieste odpočinku i&nbsp;po&nbsp;smrti. Na&nbsp;tunajšom malom cintoríne nájdeme trebárs pomník v&nbsp;tvare rybárskeho člna či iný so štylizovanými husličkami na&nbsp;doske s&nbsp;menom. S&nbsp;výhľadom na&nbsp;more a&nbsp;na&nbsp;to, ako sa spoza jeho modrej hladiny každé ráno rodí nové slnko!

Za&nbsp;pár dní môže mať návštevník tohto magického kúta zeme pocit, že sa stáva ostrovanom. Jedným z&nbsp;tých, ktorí každodenne posedávajú v&nbsp;kaviarni u&nbsp;Adonisa v&nbsp;Agios Kyrikos a&nbsp;hrajú karty, jedným z&nbsp;tých, ktorí prehodia s&nbsp;úsmevom slovo nahlas, krížom cez ulicu. Do&nbsp;prístavu priplávajú dve lode. Jedna s&nbsp;palivom a&nbsp;jedna pre pasažierov. Ich ruch zmení ospalé mestečko len na&nbsp;necelú hodinu. So zatrúbením, keď zmiznú z&nbsp;dohľadu, vráti sa všetko do&nbsp;starého, osvedčeného kolobehu. Toho, v&nbsp;ktorom by sme tak radi boli zostali.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/zahranicie/foto-dve-tvare-raja-ostrovy-mykonos-ikaria-vas-ocaria-kazdy-iny-sposob" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Z&nbsp;paluby trajektu si môžeme prezrieť väčšinu Ikarie ešte raz. Prezrieť si v&nbsp;zhutnenom časovom úseku miesta, ktoré už nie sú anonymné, ale plné príbehov. Vraciame sa na&nbsp;Mykonos, no najradšej by sme ešte odpočívali v&nbsp;divokej, no láskavej náruči Ikarie. Raj môže mať veľa podôb a&nbsp;môže dráždiť veľa vnemov. Cestou z&nbsp;Ikarie vieme, že ten svoj sme si už dávno vybrali.

FOTO Dve tváre raja: Ostrovy Mykonos a Ikaria vás očaria, každý na iný spôsob

Peter Hupka

Plus TV

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás

FOTO Dve tváre raja: Ostrovy Mykonos a Ikaria vás očaria, každý na iný spôsob

Peter Hupka

Súvisiace články

Dodekanézska jeseň: Odkladáte pre koronu dovolenku? Tieto ostrovy sú mimo sezóny najkrajšie!

FOTO Životný štandard v Japonsku? Úmorná práca, život v garsónke a nezmyselné televízne šou

FOTO Medicína zo Santa Marty: Dušu vám očistí nádherná príroda, ale aj jed z amazonských žiab!

FOTO Príbehy z Álp: 20 fotografií, ktoré vám odhalia skryté čaro severného Talianska

Pod Araratom: 19 fotografií, ktorá vám odhalia skutočné Arménsko!

FOTO Príbeh kolumbijskej kávy: Najlepšie zrná idú na export, priznávajú výrobcovia

Plus TV

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás