Salah (39) je náčelníkom beduínskej osady v egyptskej Tabe. Nie, netvorí ju zopár chatrčí, ale asi dvesto murovaných domov. Vláda sa postarala. Obyvatelia Sinajskej púšte si polepšili. Pohostinnosť si však stále zachovali. Ponúkajú nás čajom a predvedú svoju typickú prípravu kávy - praženie zŕn nad ohňom aj následné ručné drvenie v mosadznom mažiari, ktoré vydáva špecifický zvonivý zvuk. „Kto ho začuje, môže to brať ako pozvanie,“ vysvetlia nám domáci.

Návšteva Sinajského polostrova, ktorý je väčší ako Slovensko, je nezabudnuteľný zážitok. Ocitnete sa vo fascinujúcej mesačnej krajine, kde sa hory bez zelene a stromov striedajú s údoliami. Magickú púštnu scenériu dotvára sýta modrá a tyrkysová farba Červeného mora. Popri ceste sú roztrúsené aj typické beduínske chatrče, ktoré ostro kontrastujú s oázami cestovného ruchu. Na juhu Sinaja, v oblasti Taba, ich nie je veľa. Aj tým sa toto miesto stáva atraktívnym. Nečaká vás bujarý turistický ruch, ale úchvatné pláže s bohatým podmorským svetom a blízkosť Jordánska a Izraela v Akabskom zálive.

Sinaj je už egyptský

Sever Sinaja tvorí zväčša rovina, najvyššie masívy sú práve na juhu trojuholníkového polostrova so 60-tisíc štvorcovými kilometrami. „Nevidel som krajšie scenérie ako cestou z Taby do Šarm aš-Šejchu,“hovorí náš sprievodca Juraj Okál z cestovnej kancelárie (CK) Satur. A naozaj! Púštne skaly žltej, hnedej i červenej farby lemujú dlhé kilometre ciest. Nie nadarmo sa Sinaj spája s tromi svetovými náboženstvami – so židovským, s kresťanským aj islamským. Mnohí veria, že hora Sinaj je Mojžišova hora v blízkosti Kláštora svätej Kataríny, ktorý je zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Od roku 1967 do roku 1982 bol Sinajský polostrov súčasťou Izraela. Dodnes sú na niektorých skalách viditeľné hebrejské nápisy. V septembri 1978 prijal egyptský prezident Anvar as-Sádát pozvanie na mierové rokovania v Camp Davide a s prezidentom USA Jimmym Carterom i Menachemom Beginom tu podpísali dohodu. „Izraelčania sa zaviazali, že do konca roka 1982 opustia Sinaj. Hovorí sa, že práve táto mierová zmluva medzi Izraelom a Egyptom stála Sádáta život,“hovorí Juraj Okál. Počas slávnostnej vojenskej prehliadky 6. októbra 1981 sa egyptský prezident stal obeťou atentátu. Egypťania teda získali Sinaj, ale museli sa zaviazať, že na polostrove nikdy nepostavia železnicu a kasárne musia stáť minimálne dvesto kilometrov vzdušnou čiarou od hraníc s Izraelom, aby neboli schopné bleskového útoku.

Taba opäť ožila

Egypťania sa rozhodli využiť časť polostrova na prilákanie turistov. Prekrásne scenérie, rozsiahle pieskové pláže a more ako stvorené na objavovanie jeho hlbín sa stali ideálnym miestom na dovolenku. Prvý hotel na tomto pokojnom mieste postavili v roku 2002, posledný v roku 2008. Odvtedy žiadny nový nepribudol. Najobľúbenejšie a najrozvinutejšie miesto je Taba Heights, jediná ucelená línia hotelov. „Letovisku Hurgada sa hovorieva Nevesta Červeného mora, lebo je roztiahnutá takmer 50 kilometrov pozdĺž pobrežia. V tomto zmysle by však aj oblasť Taba mohla mať taký prívlastok, lebo od hotela Hilton na izraelských hraniciach až po posledný hotel Holiday Taba je to tiež 50 kilometrov,“ vysvetľuje Juraj. Samozrejme, hotelov je tu nepomerne menej - kým v Šarm-aš-Šejchu či v Hurgade je ich okolo 230, v Tabe ich sprevádzkovali len osemnásť.

Beduíni: Obyvatelia Sinajskej púšte si polepšili. Pohostinnosť si však zachovali.
Beduíni: Obyvatelia Sinajskej púšte si polepšili. Pohostinnosť si však zachovali.
Zdroj: Monika Mikulcová

Hoci v roku 2004 teroristický útok v hoteli Hilton na juhu Sinaja na chvíľu narušil predstavu o dovolenkovej idyle, o šesť rokov neďaleká Taba Heights zažívala obrovský rozmach a hotely praskali vo švíkoch. Aj rok 2011 ešte patril k vrcholovým sezónam, hoci sa už začala Arabská jar. O rok už bola situácia celkom iná. Prišli záplavy a hotely postupne zatvárali svoje brány. Cestovať do oblasti Taba nikto neodporúčal.  „Už sa však toto miesto začína preberať z letargie. Keď som sa rozprával s Izraelčami o bezpečnosti v Tabe, povedali mi, že je super bezpečná. A keď to povedia oni, to už niečo znamená,“tvrdí náš sprievodca.

Obťažovanie na ústupe

„Od minulého roku platí v Egypte zákon, že za obťažovanie turistov môžu domáci dostať pokutu 10-tisíc egyptských libier, teda v prepočte asi 520 eur. Len neviem, ako by ich vymáhali,“ zamýšľa sa Juraj. Priemerný plat Egypťana je asi sto eur na mesiac. Ak predsa zatúžite v pokojných rezortoch po väčších nákupoch, v umelo vytvorenom komplexe El Wekala si prídete na svoje. Stavby sú tam síce nové, ale zachovali si typickú architektúru. V čistých uličkách vás nikto nebude ťahať za rukáv a sľubovať suvenír za „one dolar, one dolar“. Nájdete tu príjemnú parfumériu, ktorá ponúka najrozmanitejšie vône, akými sa inšpiruje aj francúzsky kozmetický priemysel. O kúsok ďalej Ibrahim tká koberce z priadze vyrobenej z ťavej srsti. „Hovorí sa, že dobrý obchod sa v arabskej krajine urobí vtedy, keď obe strany odchádzajú nespokojné - vy, že ste draho kúpili, a obchodník, že lacno predal,“vysvetľuje Juraj.

Pozrite si naše video a odporúčania riaditeľky CK Satur. 

Množstvo lákadiel

Na vlastnú päsť sa našincom veľmi cestovať neoplatí, ale to neznamená, že ste odkázaní len na pobyt v hotelovom komplexe. Práve naopak! „Taba Heights je destinácia pre tých, ktorí milujú pokoj a leňošenie, ale aj poznávanie. Ak preferujete oddych, čaká vás výhľad na Červené more i na dominantné skaly za bránami hotelov, pod morom pohľad na bohatý morský svet na koraloch priamo pred hotelom a prechádzka po dlhej pláži. Ak si z dovolenky chcete priniesť aj iný typ zážitkov ako pobyt, majú hotely v Tabe perfektnú polohu s možnosťou výletov do susedných krajín ako je Jordánsko a Izrael. Odporúčam pár dní dovolenky prepojiť s výletom na horu Sinaj, ísť si zašnorchlovať do Blue Hole, vybrať sa do skalného mesta Petra v Jordánsku a keď vám ešte ostanú sily, tak určite si do programu zahrňte aj návštevu Izraela,“ hovorí riaditeľka CK Satur Norika Fedorová.

Asi dvadsať kilometrov od luxusného hotela The Bayview Taba Heights Resort leží Faraónov ostrov obklopený koralovými útesmi. Nachádza sa na ňom pevnosť, ktorú postavili v 12. storočí križiaci. Lenže v roku 1187 egyptský sultán Saladin porazil križiakov, vzal im pevnosť a prerobil do podoby, akú poznáme dnes. Budete uchvátení panoramatickým výhľadom na pobrežie Sinaja, Saudskej Arábie a Jordánska. Prekvapí vás azda len neďaleká nedokončená stavba nad morom. „Tento hotel je rozostavaný už možno 25 rokov. Najprv si egyptský investor povedal, že ho postaví sám, potom však pozval na pomoc investorov z Izraela, ale to egyptská vláda za Husního Mubáraka zatrhla. Nepáčilo sa jej, že by sa na stavbe mali podieľať aj Izraelčania. Nasledoval súdny spor, ktorý dal za pravdu investorovi, vysúdil obrovské odškodné, takže nakoniec sa na dostavbu vykašlal,“ opisuje sprievodca.

Podmorský raj: Blue Hole v Dahabe patrí na Sinaji medzi najobľúbenejšie destinácie pre potápačov. Modrá diera je hlboká až sto metrov.
Podmorský raj: Blue Hole v Dahabe patrí na Sinaji medzi najobľúbenejšie destinácie pre potápačov. Modrá diera je hlboká až sto metrov.
Zdroj: Monika Mikulcová

Beduínov sa vojna netýka

Ľudia sú tu akísi pokojnejší. Aj na Sinaji nájdete koptských kresťanov, ktorí patria v Egypte medzi elitu. Neriadia sa tak ako moslimovia vierou v predurčený osud, takže sú akčnejší a životaschopnejší. Tak ako beduíni nemusia nastúpiť na povinnú vojenskú službu.  S vojenčinou je to celkovo v Egypte špecifické. Vyhnúť sa jej môžu aj muži, ktorí sú v rodine jedinými synmi. „Egypt má údajne okolo 95 miliónov obyvateľov. Ale myslím si, že v skutočnosti už prekročili sto miliónov. Šušká sa, že matky prihlasujú na úradoch len jedného syna, aby tí ďalší nemuseli absolvovať vojenskú službu. Poslali by ich niekde na hranice so Sudánom, ktorý mal s Egyptom bizarný spor o malý kúsok územia. Alebo ich posielajú na severný Sinaj v blízkosti pásma Gazy. A to sa im nepáči. Ani si neviete predstaviť, ako tamojšie matky rozmaznávajú svojich synov,“ tvrdí Juraj.

Nielen matky. V beduínskej dedine cítime, ako chlapi držia spolu. A ešte niečo zarazí. Dokážu si veľa odrieknuť, ale techniku nie. Mladí muži nespustia smartfón z ruky. Internet a mobily prenikli aj do beduínskych osád. Na Sinaji sú ich stovky. Niektoré sú skromné, pri chatrčiach sa tmolí zopár zvierat a turista len nechápavo krúti hlavou, čo si v tej pustej krajine bez zelene nájdu na obživu. Celkovo žije na Sinaji asi 250-tisíc obyvateľov, z toho minimálne tretinu tvoria beduíni. Po tisícročia zachovávajú staré zvyky, ale aj oni prešli asimiláciou.

Beduínov živí turizmus

Niektoré beduínske osady by ste od obydlí väčšinového obyvateľstva nerozoznali. Aj naši hostitelia v Tabe si pred desiatimi rokmi vďaka podpore vlády postavili murované domy a majú niekoľko podnikateľských plánov. Náčelník Salah má na ruke luxusné hodinky, v osade majú internet a stavajú aj bazár pre turistov. „Spolupracujeme s cestovnými kanceláriami v Tabe a ak niekto chce, môže si nás vziať ako sprievodcov do okolitých hôr,“ vysvetľuje Salah. Za 130 dolárov si prenajmete džíp, do ktorého sa zmestí aj sedem ľudí, a môžete sa s púštnymi mužmi vydať na zážitkovú cestu do Sinajských hôr. „Živíme sa zväčša cestovným ruchom, ale aj predajom kôz či rybolovom,“ vysvetľuje náčelník.  Kedysi sa ľudia z mesta pozerali na beduínov zvrchu. Časy sa však zmenili a mestské obyvateľstvo sa od púštneho veľmi nelíši. „Máme vodu, elektrinu, školy, môžeme sa venovať turizmu. Áno, náš život sa za posledné roky zlepšil,“ priznávajú. Stále však jedlo pripravujú radšej na ohni než na elektrine. „Je to zdravšie,“ tvrdia.

Hippie raj

Cestou z Taby do Šarm-aš-Šejchu popri ceste pozorujeme aj iné skromné príbytky. Tie však nepatria beduínom. Sú to kempy, do ktorých prichádza hlavne izraelská mládež. „Izraelčania Južný Sinaj milujú! Práve túto časť s mestami ako Taba, Nuveiba, Dahab až po Šarm-aš-Šejch môžu navštevovať bez víz, maximálne na štrnásť dní,“ hovorí Juraj. Dosť na to, aby to na tomto magickom mieste pod púštnymi skalami dokázali roztočiť. Áno, chodia si tam užívať koncerty, zábavu pod holým nebom i drogy. „Keďže muži musia absolvovať tri roky povinnej vojenskej služby a ženy dva roky, chcú potom všetko dobehnúť. Tamojšia mládež je dosť rebelantská, obľubuje alternatívny spôsob života. Práve okolie Taby využívajú na rôzne párty. Kempy pri mori bývajú plné mladých Izraelčanov. Za pár egyptských dinárov majú nocľah a sprchu. Všade znie hudba a vo vzduchu sa vznášajú obláčiky marihuanového dymu,“ opisuje sprievodca CK Satur. Názvy kempov hovoria za všetko - Nirvana, Ananda, Love Beach či Paradise Beach.

Mestečko s atmosférou: V Dahabe môžete bývať v luxusnom hoteli s bazénom a animátormi, ale aj v lacnejšej mládežníckej ubytovni.
Mestečko s atmosférou: V Dahabe môžete bývať v luxusnom hoteli s bazénom a animátormi, ale aj v lacnejšej mládežníckej ubytovni.
Zdroj: Monika Mikulcová

Túto hippie atmosféru si užijú aj vo vzdialenejšom mestečku Dahab. Z malej dediny v Akabskom zálive, kedysi beduínskej, je dnes populárne miesto, ktoré láka najmä dobrodružnejšie povahy. Môžete tu bývať v luxusnom hoteli s bazénom a animátormi, ale aj v lacnejšej mládežníckej ubytovni. V centre mestečka vládne veľmi uvoľnená atmosféra, štýlové kaviarne lákajú špecifickou výzdobou, s hojdačkami priamo nad morom, obchodíkmi s hippie oblečením, lebo toto miesto sprítomňuje 60. roky minulého storočia. Nie nadarmo sa mu hovorí Thajsko v Egypte.  Lovci zážitkov sa tu cítia ako v raji. Aj vďaka vychýrenému Dahab Blue Hole, miestu pri mori, kde potápači dostanú dávku vzrušenia a adrenalínu. Magická Modrá diera je hlboká až sto metrov a je považovaná za najnebezpečnejšiu či dokonca najsmrteľnejšiu lokalitu sveta. Niektoré údaje hovoria, že za posledných pätnásť rokov tu zomrelo minimálne 130 skúsených potápačov. Podľa beduínskej legendy Modrú dieru preklial duch dievčaťa, ktoré sa tam utopilo, aby uniklo z nechceného manželstva.

Na každom rohu sú požičovne potápačského oblečenia a výstroja. Potom si už len zaplatíte džíp či ťavu, ktoré vás po prašnej ceste za pár minút dopravia ku koralovým útesom plným farebných rýb a iných morských tvorov. V prístreškoch, ktoré spravujú beduíni, sa môžete pre­zliecť aj osviežiť. Ochotne vás prevedú aj podmorským svetom.  Na Sinaji človek začne vnímať Egypt novými očami - nielen ako krajinu pyramíd a starovekých chrámov, ale ako magické miesto s prekrásnymi prírodnými atrakciami pod morskou hladinou i nad ňou, miesto, kde sa stretávajú viaceré kultúry a zároveň si stále zachováva uhrančivú tvár.