Peter Hupka

Samos je zelený, živý a to si, obkolesení suchými skalnatými ostrovmi, veľmi ceníme, - vraví domáci obyvateľ Ioannis. „A odhliadnuc od karanténnej uzávery na jar, mali sme celkom príjemný rok!“ dodáva. Jeho slová dokresľujú atmosféru, akú tu cítiť vari všade. Byť súčasťou malého ostrovného sveta, kde všetko plynie trochu inak než na veľkej pevnine, môže byť niekedy výhoda. Najmä počas roka, ktorý je v globále najmä rokom obmedzení.

Paluby lietadiel a&nbsp;objekty letísk sú jednými z&nbsp;mála priestorov, kde Gréci počas tohoročnej jesene poctivo nosia masky. Ak sa s&nbsp;nimi dáte do&nbsp;reči, väčšinou skonštatujú, že ide skôr o&nbsp;strach z&nbsp;pokuty než z&nbsp;nákazy novým koronavírusom.

Keď malým turbovrtuľovým strojom Dash-8 klesáme ponad malebné súostrovie Furni a&nbsp;najvyššiu horu Samosu, 1&nbsp;434-metrový Kerkis, strach niektorých ľudí v&nbsp;kabíne si nájde celkom iný dôvod. Zo severu fúkajú silné vetry meltemi a&nbsp;v&nbsp;závetrí na&nbsp;južnej strane ostrova lietadielkom slušne hádže. Päťdesiatnička Theodora, ktorá je na&nbsp;ceste z&nbsp;návštevy vnučky v&nbsp;Aténach, si dotiahne bezpečnostný pás na&nbsp;doraz a,&nbsp;ospravedlňujúc sa, rukami mocne stíska dovtedy neznámeho spolusediaceho. Posádka pristátie od&nbsp;mora preruší a&nbsp;skúsi to v&nbsp;nárazoch bočného vetra z&nbsp;druhej strany, od&nbsp;hôr. Keď sa napokon dotkneme zeme, nasleduje potlesk ako v&nbsp;starých časoch leteckej dopravy. Pár minút napätia vystriedajú úsmevy, rúška putujú do&nbsp;vrecka či do&nbsp;smetí a&nbsp;ľudia do&nbsp;svojich dediniek, rozsypaných po&nbsp;celom ostrove s&nbsp;rozlohou necelých päťsto štvorcových kilometrov a so&nbsp;štyridsiatimi piatimi tisíckami obyvateľov.

„Babička, nemusíš všetko vybavovať osobne, drž si odstup!“ vraví žartom, no rázne Giorgos, žijúci v&nbsp;mestečku Kokkári. „To viete, ona je tu bos a&nbsp;musí mať o&nbsp;všetkom prehľad. Ale nechcem, aby sa príliš stretávala s&nbsp;cudzími ľuďmi, predsa má už čoskoro osemdesiat rokov. Čo viem, je u&nbsp;nás pokoj, nejaký ojedinelý prípad vírusu bol v&nbsp;Karlovasi a&nbsp;zopár pozitívnych je aj v&nbsp;utečeneckom tábore pri Vathy, ale tým teraz zmenili podmienky vychádzania, takže je to v&nbsp;poriadku,“ vraví Giorgos, ktorý prenajíma izby pri mori a&nbsp;tohoročné opatrenia mu urobili škrt cez rozpočet. „Aj v&nbsp;sezóne sme boli tak na&nbsp;štvrtine plnej kapacity, nič s&nbsp;tým nenarobíme,“ zhŕňa doterajší priebeh roka.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-iny-svet-greckym-samosom-neotriasla-ani-celosvetova-pandemia" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO gréckeho ostrova Samos v GALÉRII&gt;&gt;</a>

V&nbsp;tavernách, kde posedávajú galantní starí páni s&nbsp;kávičkou a&nbsp;novinami, sa však nezmenilo nič. „Bez posedenia s&nbsp;kamarátmi a&nbsp;socializácie by to ani tak nebol život,“ vraví so šibalským úsmevom jeden z&nbsp;nich a&nbsp;pripúšťa len, že podaní rúk o&nbsp;čosi ubudlo.

Vourliotes a&nbsp;Manolates sú malebné dedinky na&nbsp;svahoch hory Oros Karvouni, ktorej dominuje 1&nbsp;150-metrový vrchol Profitis Elias. Ukryté v&nbsp;strmých údoliach medzi lesmi a&nbsp;olivovými sadmi vedú dvojaký život: ten v&nbsp;sezóne, keď vítajú hostí objavujúcich miestnu prírodu, a&nbsp;ten druhý, keď je tu počas chladnejšej časti roka takmer pusto. Ich osud v&nbsp;mnohom pripomína naše malé dediny.

I&nbsp;tu sú máloktoré domy trvale obývané, z&nbsp;tých ostatných sa stali chaty bohatých obyvateľov veľkomiest či dedičov po&nbsp;pôvodných majiteľoch. Mnohé z&nbsp;nich sú na&nbsp;predaj. Tu i&nbsp;v&nbsp;desiatkach ďalších dediniek po&nbsp;celom Samose aj&nbsp;na&nbsp;susedných ostrovoch.

„Na&nbsp;každom druhom visí nápis „Na&nbsp;predaj“ a&nbsp;ceny nie sú vysoké. Domček v&nbsp;obývateľnom stave stojí priemerne štyridsať- až štyridsaťpäťtisíc eur, ruinu s&nbsp;malým pozemkom nájdete i&nbsp;za&nbsp;necelú polovicu tejto sumy. Záujem však nie je veľký: na&nbsp;tie dva-tri týždne, ktoré tu za&nbsp;rok strávite, je oveľa lacnejšie si niečo prenajať. Výnimkou sú západoeurópski dôchodcovia, ktorí sa sem občas vyberú za&nbsp;dlhými letami,“ dozvedáme sa od&nbsp;jedného z&nbsp;domácich.

Je otázne, či to tak zostane i&nbsp;v&nbsp;budúcnosti alebo raz Samos pochytí nákupná mánia podobná tej, keď Bratislavčania objavili Banskú Štiavnicu.

Samos je príjemne zelený ostrov a&nbsp;núdzu nemá ani o&nbsp;pramene pitnej vody. Obe najvýznamnejšie pohoria na&nbsp;jeho území, Kerkis i&nbsp;Karvouni, presahujú výšku tisíc metrov a&nbsp;logický je teda i&nbsp;názov ostrova odvodený od&nbsp;fenického slova „sama“ - vysoký. Keď sa budete prechádzať tunajšími lesmi, narazíte na&nbsp;množstvo potrubí, vedených z&nbsp;vodných tokov a&nbsp;prameňov k&nbsp;dedinám priamo po&nbsp;povrchu.

„Zimy sú tu, našťastie, mierne a&nbsp;mrzne len zriedka. Preto sa nik netrápi so zakopávaním potrubí. Niekedy to však môže byť problém a&nbsp;rúry popraskajú, ako to bolo naposledy pred pár rokmi. Náklady na&nbsp;opravu sú niekedy značné!“ vraví Dimitris z&nbsp;dediny Kastania.&nbsp;

„Okrem chutnej čerstvej vody z&nbsp;prameňov tu máme v&nbsp;potrubiach zavedené dva typy vôd. Jednu voláme Agia Paraskevi a&nbsp;je úžitková na&nbsp;polievanie záhrad a&nbsp;umývanie, druhá a&nbsp;kvalitnejšia je pitná,“ dodáva.

Podobné diela svoj účel plnia, no sú v&nbsp;podstate amatérskou obdobou toho, v&nbsp;čom boli ich predkovia priekopníkmi. Práve na&nbsp;Samose vybudoval Eupalinos z&nbsp;Megary, považovaný za&nbsp;prvého stavebného inžiniera vôbec, už v&nbsp;šiestom storočí pred Kristom 1&nbsp;036 metrov dlhý podzemný tunel slúžiaci na&nbsp;zásobovanie vtedajšieho hlavného mesta ostrova pitnou vodou. Dnes je dielo nachádzajúce sa v&nbsp;masíve Kastro nad mestom Pythagoreio na&nbsp;Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Približne taká je v&nbsp;najužšom bode šírka Mykalského prielivu, oddeľujúceho Samos od&nbsp;Turecka. Domáci by našli niekoľko dôvodov, prečo by si občas želali, aby bol širší. Okrem neustáleho naskakovania tureckej siete na&nbsp;mobilných telefónoch je tu problém s&nbsp;utečencami, ktorí sa cez Mykalský prieliv často nelegálne plavia a&nbsp;následne komplikujú život najmä obyvateľom hlavného mesta ostrova Vathy. Práve v&nbsp;jeho blízkosti už štyri roky funguje utečenecký tábor s&nbsp;pôvodnou kapacitou 650 ľudí, no dnes ich je tu podľa rôznych zdrojov štyri- až šesťtisíc.

„Aj mňa sa často pýtali, či nie som z&nbsp;Blízkeho východu. Keď som odpovedal záporne, zvyčajne začali byť milší,“ dozvedáme sa od&nbsp;mladíka menom Abdu Subahán, ktorý si vyšiel na&nbsp;bicykli za&nbsp;mestečko Kokkári.

To, že upravený mladík z&nbsp;bangladéšskeho Čitagongu asi nebude utečenec, zistíme hneď, ako z&nbsp;batoha vytiahne fullframe zrkadlovku a&nbsp;niekoľko vyše tisíceurových objektívov. „V&nbsp;Bangladéši som fotil svadby. Ľudia tam na&nbsp;také veci dajú - minimálna marža je sto eur, čo je v&nbsp;krajine s&nbsp;nízkymi cenami a&nbsp;mesačným príjmom spravidla od&nbsp;65 do&nbsp;300 eur slušné!“ dozvedáme sa od&nbsp;Abdu Subahána, ktorý sa v&nbsp;Čitagongu oženil s&nbsp;fínskou lekárkou. „Manželka pracovala v&nbsp;Grécku, teraz nám situácia s&nbsp;koronou komplikuje spoločnú cestu do&nbsp;Fínska,“ vraví mladý muž.

Pri otázke, ako si predstavuje život v&nbsp;malej dedine za&nbsp;polárnym kruhom, len pokrčí rplecami a&nbsp;odvetí: „Ak to bude zlé, pôjdeme späť do&nbsp;Bangladéša.“

Prostoreký Abdu Subahán nechtiac otvára i&nbsp;tému migrácie a&nbsp;náboženstiev. „Je to zvláštne. Tu v&nbsp;Európe vás môžu nemať radi už podľa mena. V&nbsp;Bangladéši je to iné: tam sa snažíme z&nbsp;človeka vydolovať čo najviac informácií o&nbsp;tom, kto je. Až potom si ľudia povedia trebárs: Áno, je to kafír (neveriaci), a&nbsp;začnú ho neznášať. A&nbsp;utečenci? Tých máme veľa aj v&nbsp;Bangladéši - Rohingov z&nbsp;Mjanmarska. Urobili sme pre nich veľké tábory, ale tie nesmú opustiť. Keď som videl utečencov tu vo Vathy chytať ryby, pochopil som, že majú vlastne viacej slobody,“ vraví Abdu Subahán.

Svahy pohoria Kerkis od&nbsp;skorého rána spásajú kozy. Hravé, vyberavé a&nbsp;prefíkané. Šťastné domáce zvieratá, ktoré sa pohybujú bez pastiera a&nbsp;majú úplnú voľnosť. Tu, vo svete skál a&nbsp;prevaľujúcich sa hmiel, možno mať celé pohorie pre seba. Medzi Grékmi sa turistika teší len okrajovej obľube a&nbsp;cudzincov je tu na&nbsp;konci i&nbsp;tak slabej sezóny málo. Na&nbsp;pomery krajiny až nezvyčajne dobre značené trasy sú tak nielen nádhernou prechádzkou horskými scenériami, ale majú i&nbsp;čaro samoty.

Navyše aj&nbsp;tu, vo výške nad tisíc metrov, možno nájsť vodu. Nevýdatný pramienok leží v&nbsp;rokline pod kaplnkou Profitis Ilias. Jedna z&nbsp;jej miestností slúži aj na&nbsp;núdzové prenocovanie v&nbsp;horách. Odtiaľ je to už len hodinu chôdze na&nbsp;najvyšší bod ostrova i&nbsp;pohoria Kerkis, 1&nbsp;434 metrov vysoký vrchol Vigla. Miesto s&nbsp;niekoľkými skalami a&nbsp;gréckou vlajkou trepotajúcou sa vo vetre môže byť cieľom, no i&nbsp;tu je najpodstatnejšia cesta naň. Magická linka medzi svetom ľudí a&nbsp;tichom hôr.

A&nbsp;vybrať si možno z&nbsp;viacerých identicky pekných trás: od&nbsp;kaplnky Kakoperato cez kopec Zastano na&nbsp;severe, od&nbsp;pamätníka Mnimeo, z&nbsp;pobrežia západne od&nbsp;Kamposu, i&nbsp;zo západu okolo obdivuhodných kaplniek Panaghia Makrini a&nbsp;Aghia Triada, vytesaných v&nbsp;skale.&nbsp;

Dobrácky Nikos z&nbsp;dediny Lekka obsluhuje od&nbsp;rána domácich štamgastov svojej kaviarne vari s&nbsp;najkrajším výhľadom na&nbsp;ostrove. Občas prehodí pár slov so susedmi či s&nbsp;nemeckým šesťdesiatnikom Fritzom, ktorý tu zo zdravotných dôvodov trávi zimy. Nikos však nemá čas výhľad obdivovať. „Behám od&nbsp;rána: varím, obsluhujem a&nbsp;najmä stále niečo platím. Na&nbsp;život mi zostanú mesačne necelé dve stovky, mojej manželke ani toľko. Aj preto mám nervy na&nbsp;týchto doktorov!“ vraví Nikos.

Vzápätí vysvetľuje zvláštny slangový výraz. „Doktormi voláme tých, ktorí si vybavia invalidný dôchodok. Len v&nbsp;Lekke máme takýchto kaviarenských povaľačov a&nbsp;simulantov sedem. Traja z&nbsp;nich nepracovali nikdy v&nbsp;živote. Od&nbsp;štátu dostávajú každý mesiac toľko, čo je môj celý plat - šesťsto či sedemsto eur. Len zato, že boli drogovo závislí alebo si vymysleli inú diagnózu!“ rozhorčuje sa Nikos s&nbsp;priateľmi, kým od&nbsp;vedľajšieho stolíka prichádza ďalšia objednávka.

Z&nbsp;Austrálie za&nbsp;volaním domova

Jimmy Lekatis sa narodil u&nbsp;protinožcov v&nbsp;gréckej rodine. „To je dôvod, prečo viem dobre po&nbsp;anglicky. Je to vlastne môj rodný jazyk, po&nbsp;grécky som sa naučil až tu. Nebolo to ľahké!“ vraví usmievavý a&nbsp;dobre živený muž, ktorý má na&nbsp;námestí v&nbsp;Kastanii malú reštauráciu a&nbsp;na&nbsp;prvý pohľad je jasné, že ho kuchárske remeslo baví.

„Mnohí sa sťažujú, možno právom, že je slabý rok. Ale ja mám, pravdupovediac, asi najlepší rok v&nbsp;histórii. Možno mám šťastie v&nbsp;malej konkurencii alebo ľuďom moje jedlá jednoducho chutia. Aj tak to všetko opäť investujem do&nbsp;reštaurácie!“ konštatuje šikovný chlap, ktorý nemá zamestnancov a&nbsp;všetko zvláda sám. Navyše stihne ešte pomôcť iným - s&nbsp;navigovaním do&nbsp;Karlovasi či naštartovaním požičaného auta cez káble z&nbsp;jeho džípu.

„Počuli ste pod Kerkisom šakaly? Áno, sú tu v&nbsp;horách, ekológovia sa tým radi chvália. Patrí sa však dodať, že hady, šakaly či bažanty sem dovážajú z&nbsp;iných lokalít, aby podporili ich populáciu. Občas však pri tom veľmi nepremýšľajú: nedávno vysadili päťdesiat párov bažantov počas vrcholu loveckej sezóny. Nemusím vám hovoriť, ako rýchlo bolo po&nbsp;nich!“ spomína zaujímavé skutočnosti Jimmy.

Duch lovca je v&nbsp;mnohých z&nbsp;ostrovanov. Keď sa do&nbsp;piatkového ticha pri kaplnke Aghios Panteleimonas, vysoko v&nbsp;horách nad dedinou Kalithéa na&nbsp;západnom cípe ostrova, ozve hluk motora, lesné živočíchy stíchnu. Z&nbsp;terénneho auta vyskočí dvojica mužov s&nbsp;tromi mladými psami a&nbsp;na&nbsp;drevený stôl posiedky postavia pred náhodných turistov fľašku pálenky. Takým ráznym gestom, že sa o&nbsp;drevo masívneho stola rozbije a&nbsp;drahocenný mok v&nbsp;okamihu vypije zem.

Zdesenie a&nbsp;smútok v&nbsp;tvári päťdesiatnika Kyriakosa a&nbsp;jeho kamaráta Nikosa sú rovnaké ako naše, keď nám vzápätí ukážu interiér svojej poľovníckej chatky, kde budú až do&nbsp;nedele oddychovať. Dekorácii na&nbsp;stene dominujú lovecké motívy, no ak by ste tu čakali hlavu jeleňa alebo diviaka, bežnú v&nbsp;našich poľovníckych chatách, budete sklamaní. Trofej však nechýba: zo steny do&nbsp;priestoru smutne pozerá vypreparovaná hlava divého zajačika.

Rozveselení poľovníci sú pohostinní: na&nbsp;stole v&nbsp;momente pribudnú paradajky, uhorky, mäsová konzerva a&nbsp;syr. Posedenie, ako má byť. Kyriakos však stále premýšľa, ako z&nbsp;torza rozbitej fľaše získať zvyšok destilátu. Za&nbsp;okamih pribehne s&nbsp;kúskom textilu, cez ktorý precedí nápoj do&nbsp;šálky. Veríme, že zostal bez črepín, napriek tomu si nechtiac predstavíme osud Pichandu v&nbsp;Tisícročnej včele.&nbsp;

Život na&nbsp;Samose má i&nbsp;nepredvídateľné stránky. Každodenná realita sa nielen v&nbsp;egejskej oblasti spája aj s&nbsp;prírodnými nebezpečenstvami, aké geológovia nazývajú geohazardmi. V&nbsp;seizmicky aktívnej zóne sa im nedá vyhnúť, ich znalosťou možno aspoň zmierniť dosah týchto javov.

Predposledný októbrový deň, krátko po&nbsp;našom odchode, postihlo oblasť silné zemetrasenie s&nbsp;magnitúdou 7 a&nbsp;epicentrom 14 kilometrov severovýchodne od&nbsp;Samosu, ktoré sprevádzalo i&nbsp;slabšie cunami. Na&nbsp;ostrove si vyžiadalo dve obete a&nbsp;čiastočne sa pri ňom zrútil Kostol Panny Márie v&nbsp;meste Karlovasi. Oveľa horšia bola situácia na&nbsp;tureckom pobreží Egejského mora v&nbsp;meste Izmir, kde zahynulo 115 ľudí a&nbsp;vyše tisíc ich bolo zranených.

Sympatickým gestom bolo, že grécka a&nbsp;turecká strana si vzájomne ponúkli pomoc. Niekedy až sily, ktoré sú mimo nás, dokážu ľudí vrátiť do&nbsp;reality a&nbsp;ukázať im, čo je v&nbsp;živote podstatné: vedieť si pomáhať a&nbsp;tešiť sa z&nbsp;každého nového rána. Napríklad vo svojom malom ostrovnom svete.

FOTO Iný svet: Gréckym Samosom neotriasla ani celosvetová pandémia!

Peter Hupka

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

FOTO Iný svet: Gréckym Samosom neotriasla ani celosvetová pandémia!

Peter Hupka

Súvisiace články

FOTO Srbská pohoda: Pečené jahňa, krásne traktory a kvety v pneumatikách!

V tieni nebezpečného dedičstva: "To sú tie Stalinove míny, ktoré všade v ZSSR poukladal."

Staré pamírske časy: V údolí dravej horskej riečky Šachdara akoby nejestvoval čas

FOTO Životný štandard v Japonsku? Úmorná práca, život v garsónke a nezmyselné televízne šou

Byt za dva milióny a päťdesiattisíc za rok štúdia. Aj to je Libanon

Oáza pokoja: Tieto zábery z gréckej Trácie vám odbúrajú stres!

FOTO Gladiátor aj Asterix: Hollywoodski filmári vedia, prečo chodia natáčať práve sem!

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás