Mexiko je vysnívaná dovolenková destinácia. Lákadlom sú teplé vody Mexického zálivu s centrom v meste Cancún alebo nádherná Playa de Carmen na Yucatánskom polostrove. Popri klasickom relaxe, vylihovaní na pláži a popíjaní drinku margarita či tequila sú obľúbené výlety na pyramídy - či už staré mayské v Chichen Itza, alebo tá na brehu mora v Tulume. Mexiko je rajom pre gurmánov aj domovom 34 lokalít zaradených do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. No nájdete tu aj highlighty - prírodné a outdoorové. Nás zlákala najvyššia hora Mexika - Pico do Orizaba.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
 <div class="icon">
 &nbsp;
 </div>
 <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="0ba561b5-0d57-4599-8590-7cb88c0cbd3f">
 &nbsp;
 
 Správy z lesa hrôzy: Na poľsko - bieloruskej hranici zomierajú deti na podchladenie a od smädu
 </div>
 <div class="icons">
 &nbsp;
 &nbsp;
 &nbsp;
 </div>
 </div>

Nie je celkom jasné, či strecha Mexika má výšku 5&nbsp;675 alebo 5&nbsp;636 metrov, dva údaje sa rôznia. V&nbsp;každom prípade sa nachádza vo vnútrozemí medzi mexickými spolkovými štátmi Veracruz a&nbsp;Puebla. Po Mount McKinley (6 190 metrov) v&nbsp;Spojených štátoch a&nbsp;Mount Logan (5 959 metrov) v&nbsp;Kanade je Orizaba tretím najvyšším vrcholom Severnej Ameriky.

Napriek tomu, že ide o&nbsp;výšku vyše 5&nbsp;600 metrov, na vrchol Pico de Orizaba sa dostanú nielen horolezci, ale aj zdatní vysokohorskí turisti. Stačí základná výbava ako cepín, mačky, prilba, vhodné je mať aj lano a&nbsp;úväz. A, samozrejme, potrebujete dobrú kondičku, ale aj dostatočnú aklimatizáciu. A&nbsp;tak sme sa so skupinou kamošov rozhodli splniť si jeden zo svojich snov a&nbsp;vystúpiť práve na Pico do Orizaba. Poďme však pekne po poriadku...

Pre väčšinu návštevníkov krajiny je vstupnou bránou obrovské hlavné mesto Mexiko. Všetok zhon, ľudská riava, chaos, temperament, preplnené ulice a&nbsp;premávka sa začínajú hneď na medzinárodnom Letisku Benita Juáreza. Mexiko je kotol, kde žije odhadom vyše 20 miliónov ľudí. Možno aj viac, presné štatistiky ne­existujú. Orientovať sa a&nbsp;pohybovať v&nbsp;niečom takom obrovskom nie je vôbec jednoduché. „Priprav sa, štýl jazdy mexických šoférov je nepredvídateľný,“ upozorňoval ma kamoš, ktorý tu žil dlhší čas. „Často nerešpektujú žiadne dopravné predpisy, červená na semafore nie je žiaden problém.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-jedinecne-tieto-zabery-vam-odhalia-tisice-tvari-mexika" target="_blank" rel="noopener">Krajina tisícich tvárí: FOTO V GALÉRII&gt;&gt;</a>

Úprimne, veľkomestá veľmi nemám rád a&nbsp;túžil som sa čo najskôr dostať do pokojnejších končín. Našťastie, hneď na letisku nás čakal José, náš sprievodca na Orizabu. Sympatický chlapík bol na vrchole už ikskrát, v&nbsp;jeho rodine sa povolanie horského vodcu dedí z&nbsp;generácie na generáciu.

Mať v&nbsp;partii rodeného Mexičana počas cesty po tejto krajine je skutočne skvelá vec. Hneď vieš, kam môžeš a&nbsp;kam nemôžeš ísť, ceny sú zrazu podstatne príjemnejšie, všetko je jednoduchšie. Podobne ako v&nbsp;arabských krajinách totiž aj tu treba zjednávať vždy a&nbsp;všetko. A&nbsp;nech vás neprek­vapí, že v&nbsp;predajni suvenírov, obchodoch či na trhu sú skoro vždy výlučne indiánske ženy. Sú to mimoriadne ľstivé obchodníčky a&nbsp;ak nebudete zjednávať, sumu niekoľkonásobne preplatíte.

Vystúpiť na 5&nbsp;675-metrovú Orizabu je iné, ako vystúpiť na Gerlachovský štít. Nadmorská výška je vážny problém, ktorý nemožno podceniť. To, že základom úspechu je dostatočná a&nbsp;postupná aklimatizácia, nie je žiadna novinka. „Výšku budeme pridávať postupne, bez toho sa hore nedostaneme,“ zdôrazňoval José. Vystúpil som už na viacero päťtisícoviek, o&nbsp;čom píšem vo svojej knihe Dobrodruh na cestách. Skúsenosti už teda boli z&nbsp;minulosti a&nbsp;prichádzal som s&nbsp;jasným plánom - zvládnuť najprv niekoľko turistických trás do výšky nad 3&nbsp;500 a&nbsp;4&nbsp;500 metrov v&nbsp;rôznych častiach Mexika. Potrebovali sme si zvyknúť na miestne podnebie, redší vzduch a&nbsp;celkovo sa dostať trochu do formy po náročnom cestovaní.

Takmer na každej túre sa na nás v&nbsp;diaľke vyzývavo pozerala silueta Pica de Orizaba, ktorú vidieť do vzdialenosti desiatok kilometrov. Vyzerala hrozivo, budila rešpekt a&nbsp;zároveň vzbudzovala zvedavosť. Hoci ide o&nbsp;náročnejšiu turistickú trasu, výstup na Orizabu si už vyžiadal veľa ľudských životov. Terén je nehostinný a&nbsp;veľmi strmý, stačí drobná nepozornosť a&nbsp;človek sa rúti do priepasti. Keďže ide o&nbsp;sopečný kužeľ, nerastú tu žiadne stromy, na svahu nie sú skoro žiadne záchytné body.

Výstup sme podnikli z&nbsp;južnej strany, pričom základňa bola v&nbsp;útulni Fausto Gonzales. Pod pojmom útulňa si treba predstaviť malú kamennú stavbu na­tretú svietiacou červenou farbou uprostred obrovského kamenného kotla. Malá červená bodka uprostred kamennej ničoty vo výške približne 4&nbsp;500 metrov. Žiadna elektrina ani tečúca voda. Iba skromná stavba, ktorá ochráni proti vetru a&nbsp;mrazu, drevené poschodové postele a&nbsp;inak nikde nič.

Vnútri však panovala neopakovateľná atmosféra. Počas varenia večere a&nbsp;pri svite sviečok sme sa cítili ako v&nbsp;luxusnom hoteli. Skromné jedlo chutilo výborne, horšie to už bolo so spánkom. Spať v&nbsp;takej výške dalo organizmu zabrať. Hlava bolela, v&nbsp;ústach sucho, každý sa prehadzoval zboka nabok. Prvú noc určite. Tú druhú už bolo o&nbsp;niečo lepšie a&nbsp;na tretiu sme vyrazili na vrchol. Samozrejme, počas druhého dňa sme podnikli aklimatizačný výstup do výšky mierne nad 5&nbsp;000 metrov a&nbsp;trochu tam posedeli. Aby si organizmus zvykol na záťaž.

Južná strana Pica de Orizaba má veľmi strmý sklon a&nbsp;terén tvorí drobný sopečný štrk, ktorý uteká pod nohami. Dva kroky do kopca a&nbsp;jeden krok sa šmyknete naspäť. Veľmi namáhavé. Aj na psychiku. A&nbsp;stále strmo nahor. So stúpajúcou výškou redne vzduch, odchádza sila z&nbsp;tela. Až priveľmi rýchlo. Pred očami blikajú rôzne hviezdičky, hučí v&nbsp;hlave a&nbsp;rastie v&nbsp;nej tlak. Treba pravidelne piť. Bezpodmienečne treba mať aj čakan a&nbsp;dokonca sme v&nbsp;tomto teréne použili mačky. Výstupová cesta vedie aj zo severu a je z&nbsp;veľkej časti pod snehom. To je v&nbsp;niektorých ohľadoch náročnejšie, v&nbsp;niektorých zase jednoduchšie.

„Amigos, vyrazíme v&nbsp;noci o&nbsp;jednej,“ rozdal inštrukcie José. Aby bol dostatok času na návrat a&nbsp;počasie býva ráno najstabilnešie. Tak sa aj stalo. Vonku fučal vietor, zima sa zarezávala do kostí, ešte neprebudené oči len s&nbsp;námahou rozoznávali strmú cestu pomedzi kamene. Za niekoľko hodín sa to však podarilo. Tesne po východe slnka som bol na vrchole hory.

Napriek tomu, že posledné dni pred výstupom bolo vrchol vidno zďaleka, práve v&nbsp;momente úspechu sa začala dvíhať nepriehľadná hmla. U&nbsp;mňa klasika. Ak chceš vidieť na vysokých kopcoch hmlu, vyber si ma za parťáka. Stihol som ešte urobiť zopár fotiek, okrem iného záber, kde kužeľ Orizaby vrhá nádherný tieň v&nbsp;podobe pyramídy na okolitú krajinu. „Nááádhera,“ kričal som z&nbsp;plného hrdla.

José si ma zobral do parády a&nbsp;prešiel som vrcholovým krstom. Kľačal som, do hlavy dostal dávku snehom a&nbsp;modlitbu v&nbsp;španielčine. „A&nbsp;ďalší,“ kýval rukou so smiechom. Postupne tak ceremoniálom prešli všetci z&nbsp;partie, ktorí sme boli na vrchole prvýkrát. Ale veľa času na radosť a&nbsp;oslavu nebolo, museli sme vyraziť späť. V&nbsp;hmle je cesta mimoriadne nebezpečná. Našťastie, s&nbsp;klesajúcou výškou pominul aj hmlistý opar. Ako to už býva, dolu sme prišli unavení, no šťastní.

Do návratu na Slovensko nám zostalo dosť času pozrieť si historické pamätihodnosti Mexika. Obyvatelia hlavného mesta sú veľmi temperamentní, spravidla žijú v&nbsp;skromných pomeroch a&nbsp;väčšine koluje v&nbsp;žilách aj indiánska krv. Chudoba často ústi do kriminality. Nebezpečenstvo netreba v&nbsp;Mexiku vôbec podceňovať. Prepady turistov aj s&nbsp;tragickým koncom nie sú žiadna vzácnosť. Kto sa však bojí, nech nechodí do lesa.

Čo sa teda oplatí vidieť v&nbsp;hlavnom meste? „Určite historické centrum v&nbsp;okolí najväčšieho námestia El Zócalo a&nbsp;obrovskej Metropolitnej katedrály,“ navigujú nás domáci. Námestie El Zócalo je obrovské. Meria 220 krát 240 metrov a&nbsp;patrí k&nbsp;najväčším na svete. Okolo roku 1520 ho vraj dal Cortés vydláždiť kameňmi z&nbsp;aztéckych pyramíd.

Námestie lemujú viaceré historické stavby, medzi ktorými sa vyníma Metropolitná katedrála. Je úchvatná. Výstavba chrámu sa začala približne v&nbsp;roku 1573 a&nbsp;trvala dva a&nbsp;pol storočia. Poď ňou stál v&nbsp;minulosti aztécky chrám a&nbsp;katedrála mala zlú statiku. Aj preto ju stavali tak dlho.

Neďaleko je ďalší bonbónik - Casa de los Azulejos. Farebná stavba v&nbsp;španielsko-maurskom štýle vyrástla v&nbsp;18. storočí. Ešte viac som sa tešil na Templo Mayor, pozostatky starého hlavného mesta Aztékov - Tenochtitlanu. Práve na tomto mieste sa pred príchodom Španielov konali krvavé jatky. Počas štvordňových osláv vraj obetovali až neuveriteľných 20-tisíc ľudí. Dodnes sa tu zachovali len niektoré časti obrovských aztéckych pyramíd, skôr základné a&nbsp;obvodové múry. Takže, z&nbsp;vizuálneho hľadiska nič úchvatné. Skôr ide o&nbsp;pocit. Priamo uprostred obrovského a&nbsp;moderného Mexika sa ukrýva centrum takisto obrovského hlavného mesta Aztékov, ktoré malo v&nbsp;čase najväčšej slávy okolo 400-tisíc obyvateľov. „Akoby som stál pred Forum Romanum v&nbsp;Ríme,“ napadlo mi hneď prirovnanie. Dávnu atmosféru tohto miesta dopĺňa množstvo pouličných umelcov, šarlatánov, imitátorov starých Aztékov v&nbsp;úchvatných kostýmoch. Samozrejme, za každú fotku sa platí.

Ak sme pri úchvatných historických stavbách, tak asi len 50 kilometrov od hlavného mesta sa nachádza skutočný klenot. Kedysi najvýznamnejšie náboženské centrum Strednej Ameriky, dnes jedna z&nbsp;najvýznamnejších turistických atrakcií Mexika - zrúcaniny Teotihuacánu. Ležia na vyprahnutej náhornej plošine v&nbsp;nadmorskej výške asi 2&nbsp;200 metrov. V&nbsp;dávnych časoch sa tu schádzali desaťtisíce ľudí na náboženských obradoch. Pozostatky mesta ako prví objavili Aztékovia až 700 rokov po tom, ako ho opustili pôvodní obyvatelia. O&nbsp;tom, kto to vlastne bol, sa dodnes vedú dohady.

Celá archeologická oblasť sa nachádza v&nbsp;údolí a&nbsp;je približne päť kilometrov dlhá a&nbsp;tri kilometre široká. Hlavnou dominantou sú dve záhadné stavby - menšia je Pyramída Mesiaca a&nbsp;väčšia Pyramída Slnka. Stredom údolia vedie slávna Calzada de los Muer­tos alebo Cesta mŕtvych. Bola tu riadna tlačenica, aj na ceste, aj na pyramídach. Napriek tomu, že Cesta mŕtvych je 40 metrov široká a&nbsp;skoro tri kilometre dlhá. V&nbsp;období rozkvetu mal Teotihua­cán možno až 100-tisíc obyvateľov, podľa niektorých odhadov dokonca dvojnásobok. Skoro ako Košice.

„Chcete vidieť celé mesto ako na dlani?“ pýtal sa ma v&nbsp;priateľskom rozhovore chlapík z&nbsp;malého street foodu, už späť v&nbsp;Mexiku. „Choďte na La Torre Latinoamericana. Bude to paráda.“ A&nbsp;tak sme sa vybrali na mrakodrap, ktorý je piatou najvyššou budovou Mexika a&nbsp;zároveň je svojím tvarom dobrým orientačným bodom pre stratených turistov. Za mierny poplatok sa dá výťahom vystúpiť do horných poschodí, odkiaľ sú veľkolepé výhľady. Hneď vedľa výťahu boli zobrazené aj iné výškové stavby z&nbsp;rôznych častí sveta. A&nbsp;na veľké prekvapenie nechýbala ani silueta bratislavského Ufa nad Mostom SNP.

„Poďme do štvrte Coyacán, <a href="https://simplecoffee.eu/kava/mexicka-kava-arabica/" target="_blank" rel="noopener">majú tam výbornú kávu</a> a&nbsp;super pivárne. Také európske,“ volal ma kamoš, ktorý bol už predtým v&nbsp;Mexiku veľakrát a&nbsp;v&nbsp;hlavnom meste dokonca v&nbsp;minulosti študoval. „Je to taká hipsterská štvrť,“ dodal.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-jedinecne-tieto-zabery-vam-odhalia-tisice-tvari-mexika" target="_blank" rel="noopener">Krajina tisícich tvárí: FOTO V GALÉRII&gt;&gt;</a>

Coyacán je naozaj iná ako zvyšok mesta. Oáza pokoja, romantiky, pekných domov, malebných podnikov, rušného života na uliciach. Ale takého iného. S&nbsp;množstvom reštaurácií, parkov a&nbsp;farebne upravených domov s&nbsp;historickými priečeliami mi atmosférou pripomínala skôr Madrid. A&nbsp;uprostred toho symbol celej štvrte, fontána s&nbsp;dvoma kojotmi, so zvieraťom, ktoré je aj v&nbsp;názve tejto mestskej časti.

FOTO Jedinečné: Tieto zábery vám odhalia tisíce tvárí Mexika

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

FOTO Jedinečné: Tieto zábery vám odhalia tisíce tvárí Mexika

Súvisiace články

V paralelnom svete: Útek pred civilizáciou do podhoria Álp

Hory legiend: Očarujúca výprava do krajov skál, samoty, histórie a mystiky

Na skok zo Slovenska nájdete skutočnú princeznú medzi poľskými mestami: FOTO prehliadka Krakova

Unavení dokonalosťou? Krajina, kde fialové kravičky naozaj existujú

FOTO Ostrov splnených prianí: Zábery z Korfu vás zahrejú a pripomenú nádherné leto!

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás