Irena Páleničková

Cudzinci jazdia na Peloponéz prevažne na jar a na jeseň, keď ani príliš neprší ako v zime, ani nie je horúco ako v lete. Chodia za pamiatkami staroveku, ako je Olympia, divadlo v Epidaure, Mykény, Tyrins, Mystru, Monemvasia či Sparta.

Súčasné dediny sú však až na&nbsp;výnimky nenápadné. Povestnou výnimkou je najjužnejšia oblasť Peloponézu, polostrov Mani, kde odľahlé opustené osady zostali po&nbsp;stáročia nezmenené. Našťastie, ani súčasní reštaurátori starých kamenných domov, ktoré svojím tvarom pripomínajú obranné veže hradov, vzhľad dedín veľmi nemenia. No a&nbsp;tie nepovšimnuté sídla sa môžu ďalej nerušene rozpadať.

Osada Mezzapos na západnom pobreží Mani má niekoľko obývaných domov, ktoré zvonku pripomínajú dokonalé trosky, zato má dva zvonku skromnejšie vyzerajúce, ale vnútri krásne udržiavané kostolíky. A neodmysliteľnú malú nádhernú pláž. Zmestí sa na ňu len zopár šťastlivcov, ktorí sa o nej dozvedia a&nbsp;nájdu ju.

Za&nbsp;návštevu stojí aj vnútrozemská dedinka Tripi. Z&nbsp;cesty zarezávajúcej sa do&nbsp;svahov hôr z&nbsp;nej veľa nevidno. Nikto však neprehliadne pramene krištáľovej vody od&nbsp;nepamäti vytekajúcej zo skál pozdĺž cesty. Pri zurčaní v&nbsp;tieni platanov sa dá premýšľať o&nbsp;pravdivosti tvrdenia, že do&nbsp;neďalekej tiesňavy Langada starí Sparťania hádzali novorodencov, ak sa im nezdali dostatočne silní a&nbsp;zdraví - iné zdroje uvádzajú priepasť Apothet v&nbsp;priľahlom pohorí Tyagétos.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-mate-pandemie-plne-zuby-zatulajte-nami-nadhernych-zakuti-peloponezu" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Oveľa prijateľnejšia je predstava, že z&nbsp;tamojších prameňov čerpala vodu aj staroveká Sparta, vzdialená odtiaľ len osem kilometrov. Ak sa práve nechcete vyfotiť s&nbsp;niektorou z&nbsp;moderných sôch spartských bojovníkov, potom ani do&nbsp;archeologického areálu starovekej Sparty hneď vedľa futbalového ihriska nemusíte chodiť.

Jej sláva založená na&nbsp;tvrdom životnom štýle a&nbsp;vycvičenej armáde je minulosťou. Z&nbsp;mestských stavieb zostalo minimum a&nbsp;to málo sa ešte viac scvrklo pri výstavbe modernej Sparty. Staroveký areál bol totiž zdrojom stavebného kameňa.

V&nbsp;nížinách pod horami v&nbsp;okolí Sparty, rovnako ako inde na&nbsp;Peloponéze, sa dá existovať len skoro ráno alebo neskoro večer. Zvyšok dňa je najlepšie prežívať v&nbsp;tieni s&nbsp;melónmi, broskyňami a&nbsp;litrom vody. Miestni to vedia už dávno, preto sa na&nbsp;vidieku začína pracovať s&nbsp;prvým zábleskom svetla. Od&nbsp;jedenástej začínajú teploty výrazne stúpať a&nbsp;všetko utícha. Občas sa do&nbsp;roboty pustia aj po&nbsp;šiestej večer, ale podľa väčšiny Grékov je lepšie posedieť si s&nbsp;priateľmi, než pracovať.

Posedieť alebo postáť po&nbsp;krk v&nbsp;mori a&nbsp;rozprávať sa. Klobúčiky a&nbsp;čiapky vytvoria na&nbsp;hladine kruh a&nbsp;predlhá konverzácia sa môže začať. Ak chcú zmenu, trochu si pomaly zaplávajú, ale hovor v&nbsp;žiadnom prípade neustane.

Tento režim mi pred časom objasnil istý grécky veterinár na&nbsp;dôchodku. „Vstanem s&nbsp;východom slnka a&nbsp;idem do&nbsp;sadu pracovať. O&nbsp;ôsmej už som späť doma na&nbsp;raňajky a&nbsp;od&nbsp;desiatej sedím s&nbsp;priateľmi v&nbsp;tieni. Poobede spím, do&nbsp;sadu odchádzam až po&nbsp;šiestej večer a&nbsp;pracujem do&nbsp;tmy.“

Moru pri brehoch Peloponézu väčšinou chýba neopakovateľná azúrová farba vyvolaná bielymi vápencovými skalami, taká typická pre grécke ostrovy. Miesta, na&nbsp;ktorých by sa plážové bary otriasali diskotékami až do&nbsp;rána, takmer nenájdete. Napriek tomu sú v&nbsp;lete pláže obkolesené autami - najmä tie, ktoré zdobí jemný piesok či kamienky.

Taká je zátoka Navarino neďaleko mestečka Pylos, ktorú je lepšie pozorovať z&nbsp;vtáčej perspektívy, z&nbsp;trosiek navarinského hradu. Inak musíte prísť za&nbsp;svitania, neskôr sa všetky príjazdové cesty beznádejne upchajú parkujúcimi autami.

Ako v&nbsp;reklame sa budete cítiť aj na&nbsp;opačnej, východnej strane polostrova pri mestečku Kyparissi Zarak. Breh lemuje síce úzka, ale zato žiarivobiela kamienková pláž a&nbsp;tyrkysová hladina zátoky je obľúbeným kotviskom prepychových jácht. Z&nbsp;nej na&nbsp;sever viedlo nikam dvadsať kilometrov opustenej asfaltky po&nbsp;ešte opustenejších brehoch. Na&nbsp;konci cesty sa otvoril výhľad na&nbsp;Fokiano, ďalšiu zátoku, ktorá stojí za&nbsp;hriech. Našťastie, pred šiestimi rokmi dostavali zvyšný úsek a&nbsp;my sme mohli navštíviť nielen Fokiano, ale aj sady rohovníkov.

Hoci karát, čiže jednotku hmotnosti drahých kameňov a&nbsp;meradlo rýdzosti zlata, pozná každý, strom rohovník obyčajný napriek tmavej korune pozornosť veľmi nepriťahuje. Jeho plody, dlhé veľké nepraskavé struky zvané karob, charato či svätojánsky chlieb, sa používajú na&nbsp;výrobu bezlepkovej múky či ako náhrada kakaa. Plody vnútri struku sú poriadne tvrdé a&nbsp;všetky majú takmer rovnakú hmotnosť. V&nbsp;starom Ríme vážila minca z&nbsp;rýdzeho zlata solidus 24 týchto semien, a&nbsp;tak sa karát časom stal meradlom rýdzosti&nbsp; zlata.

Ján Krstiteľ vraj na&nbsp;púšti prežil vďaka pokrmu zo strukov, odtiaľ ich druhý názov svätojánsky chlieb. Ešte aj dnes sa plody otĺkajú zo stromu zvláštnou dlhou zahnutou palicou, ktorá pripomína biskupskú barlu svätého Mikuláša.

Pri pohľade na&nbsp;ňu sa staršej generácii vybavujú spomienky. „Moja mamička mala v&nbsp;roku 1940 sedem rokov a&nbsp;piekli si z&nbsp;charata chlieb,“ vysvetľoval nám dnes bohatý rodák z&nbsp;Fokiana. „Zatiaľ čo ľudia v&nbsp;Aténach umierali od&nbsp;hladu, my sme vďaka charatu prežili. Múka zo strukov je teraz poriadne drahá, ale my ju tu jeme len tak. Ale pozor na&nbsp;semená, tie sú pekne tvrdé.“

Pri Kyparissi sme si pod rohovníkmi všimli natiahnuté oranžové siete, do&nbsp;ktorých plody samy padali.

Družní a&nbsp;hlasní Gréci si leto užívajú naplno. Na&nbsp;pláži, kam chodia kempovať miestni, pokoj nečakajte. Večer o&nbsp;deviatej zastaví čo najtesnejšie vedľa vás tereniak so stanom na&nbsp;streche a&nbsp;tromi malými chlapcami vnútri. A&nbsp;grécke deti vedia svoje, svoje papá-mamá kričia naozaj nahlas a&nbsp;dlho.

Z&nbsp;druhej strany o&nbsp;chvíľu prifrčí pickup, jeho majiteľ zloží z&nbsp;kapoty stôl, stoličky, generátor, gril, prenosné lampy a&nbsp;počká na&nbsp;rovnako družných a&nbsp;hlučných kamarátov. To je Grécko, nech ide o&nbsp;polostrov, pevninu alebo ostrovy. Osobný priestor, v&nbsp;ktorom sa my Európania cítime od&nbsp;dávnych čias neohrozene a&nbsp;ktorý máme nastavený na&nbsp;pol až jeden meter, majú Gréci zmenšený na&nbsp;pár centimetrov. Dodržiavať v&nbsp;čase korony minimálne metrovú vzdialenosť pre nich muselo byť utrpením.

Turisti, ktorí sa chcú vyhnúť horúčavám a&nbsp;hluku, dorazia v&nbsp;obytných autách do&nbsp;Grécka skoro na&nbsp;jar alebo až koncom augusta, keď sa domáci vracajú do&nbsp;Atén. Počas posledného augustového týždňa sa preto pobrežie už vyprázdni. Mimochodom, hoci sú na&nbsp;Peloponéze stále miesta na&nbsp;voľné kempovanie, tabuľky so zákazmi sa začínajú postupne objavovať aj tam.

Pri jednom takom zákaze vyhrážajúcom sa 150-eurovou pokutou pokojne nocovala grécka rodina v&nbsp;obytnom aute. Napodobnili sme ich a&nbsp;o&nbsp;niekoľko dní skúsili prespať na&nbsp;takom mieste. Z&nbsp;bočných dverí sme mali nerušený výhľad na&nbsp;divú prírodu nezničenú civilizáciou, za&nbsp;chrbtom opustenú zátoku s&nbsp;kamenistým brehom. Ráno vedľa nás zastavilo policajné auto. Chvíľu stálo, muži zákona zjavne premýšľali a&nbsp;potom odišli.

Večer už mohlo ísť do&nbsp;tuhého. Dva nemecké hasičské vozy prestavané na&nbsp;obytné autá zabrali napriek zákazu väčšinu parkoviska. Slušne sme ich upozornili na&nbsp;možnú výšku pokuty. Nemci majú k&nbsp;zákazom trochu iný prístup než Gréci - po&nbsp;chvíli váhania odišli.

My sme sa pobrali tiež, na&nbsp;poľnú cestu smerom k&nbsp;horám.

Určite poznáte legendárny hit Don’t Worry be Happy. Spomenuli sme si naň, keď sme sa opakovane čudovali početným tabuľkám upozorňujúcim na&nbsp;radar a&nbsp;obmedzenú rýchlosť, ktorú nikto nedodržiava, rovnako ako nikoho nezaujímajú plné dvojité čiary. Až sme sa pri jednej benzínke spýtali: „Ako to, že všetci jazdia tak rýchlo ? Polícia to nekontroluje?“

„Pokoj. Don’t worry. Nestarajte sa o&nbsp;to.“

„Ako máme teda v&nbsp;dedine jazdiť?“

„Ako chcete. Odhadnite situáciu a&nbsp;choďte tak rýchlo, ako vám to vyhovuje.“

„Trebárs 90?“

„Keď je rovná cesta, tak pokojne. Tu na&nbsp;Peloponéze vieme o&nbsp;niekoľkých miestach vedľa Sparty, kde to policajti občas kontrolujú, ale inak don’t worry, je to na&nbsp;vás.“

Žiada si to len jedno - pri návrate si včas uvedomiť, že už nie ste v&nbsp;Grécku a&nbsp;že don’t worry neplatí.

Nedodržiavanie predpisov je vlastné nielen gréckym vodičom, ale Grékom vôbec. Pritom sa udivene pýtajú: „Prečo práve my? Sme v&nbsp;Únii, ale niekedy máme pocit, že sme mimo. Akoby bola Európa a&nbsp;my vedľa. Ako je to možné, vari sme iní?“

Pozrela som sa okolo a&nbsp;ponechala som túto skôr rečnícku otázku náhodného známeho bez odpovede. Priekopa vedľa nás bola plná pohodených plechoviek z&nbsp;nápojov, na&nbsp;okraji krovia sa váľali použité papierové vreckovky a&nbsp;toaletný papier. Upratovať svoju krajinu sa od&nbsp;poriadkumilovných nemeckých turistov nenaučili, a&nbsp;tak sme si po&nbsp;každom zaparkovaní navliekli gumené rukavice a&nbsp;začali zbierať odpadky. Kontajner na&nbsp;ne bol vždy naďaleko.

Na&nbsp;druhej strane my by sme sa od&nbsp;nich mohli naučiť užívať si život a&nbsp;robiť si čas na&nbsp;odpočinok. Aj preto je fajn zájsť si z&nbsp;času na&nbsp;čas na&nbsp;Peloponéz.

FOTO: Máte pandémie plné zuby? Zatúlajte sa s nami do nádherných zákutí Peloponézu

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás

FOTO: Máte pandémie plné zuby? Zatúlajte sa s nami do nádherných zákutí Peloponézu

Súvisiace články

Divoká jazda: Riskujú život, no vyhrať peniaze je zakázané

Mesto vzácnych textov: Pod piesočnými dunami je zasypaných tucet mešít. Fascinujúce FOTO

Podmanivý Lisabon: Príbeh o tom, ako Portugalci všetko získali a ako o všetko prišli

Trochu morbídne mesto: Na trhovisku obesili vrahyňu novorodenca, ktorá cestou na cintorín ožila

Pátranie po Márquezovom Maconde: Skutočnosť v Karibiku pripomína najdivokejšie fantázie

Safari, chudoba, ale aj luxus: 50 záberov, vďaka ktorým sa zamilujete do Kene

Chcú do únie: Z Gruzínska je moderná krajina, so starými zvykmi. Rodák Stalin by sa čudoval

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás