Staroveké rušné me­diny, vôňa korenia, ulice lemované zaklínačmi hadov, saharské púštne duny či mystické pohorie Atlasu obývané odľahlými ber­berskými dedinkami. Presne to v nás vyvolalo túžbu vydať sa za dobrodružstvom, ktoré na nás v Maroku čakalo na každom kroku. Kráľ Hassan II., otec dnešného kráľa, raz povedal: „Maroko je strom, ktorého korene sa nachádzajú v Afrike, ale svoje vetvy necháva rásť až do Európy.“ S touto roz­manitosťou sa naozaj stretnete na každom
kroku.

„Rodeo“

Naša cesta sa začala pomerne nečakanou konfiškáciou dronu na colnici letiska v Rabate. Od roku 2015 je používanie dronov na súkromné účely v Maroku z bezpečnostných dôvodov zakázané, čo sme si vopred nezistili. Colníci sa však správali veľmi slušne a priateľsky, to je pre Maročanov typické. Keďže sme dron na colnici deklarovali, pri odlete sme si ho mohli vyzdvihnúť.

V galérii si pozrite 30 záberov  Maroka>>

V Rabate sme si na letisku požičali auto a od tej chvíle sme sa stali súčasťou „divokého rodea“ - marockej premávky. Ak sa občas sťažujete na nedbanlivých šoférov na Slovensku, mali by ste prísť na menšiu lekciu práve tu. Vodiči a takisto chodci každú sekundu skúšajú, čo si môžu dovoliť, a ak im dáte priestor, verte, že pravidlá prestanú existovať a vytvoria sa nové! Hoci sa tomu dá ťažko veriť, náš kamarát Maroun pochádzajúci z Rabatu nám povedal, že sa tu nevyskytuje až tak veľa dopravných nehôd. Maročania si pravdepodobne zvykli na túto nepísanú hru na „pokus  a omyl“.

Keďže Rabat je kráľovské mesto, kráľ Mohamed VI. si dal záležať na modernej infraštruktúre. Aj zamestnanosť je v Rabate oveľa vyššia než v iných častiach krajiny. „Maročania sa za to na kráľa trochu hnevajú, pretože majú pocit, že na nich zabudol,“ prezradil nám Maroun. Maroko je síce ekonomicky na míle pred susedmi zo severnej Afriky, ale minca má aj druhú stranu. Napríklad len necelých 70 percent obyvateľov je gramotných, v prípade žien je to ešte horšie. Krajina sa radí k štátom ako Botswana, Rwanda či Konžská republika. Príčinou je aj to, že ženám je vzdelanie ešte stále menej prístupné ako mužom a často sa po dovŕšení 12. roku miesto štúdia vydajú.

NÁMESTIE DJEMAA EL FNA V Marrákeši to stále žije, najmä v noci.
NÁMESTIE DJEMAA EL FNA V Marrákeši to stále žije, najmä v noci.
Zdroj: LÍVIA VAJDOVÁ

Ramadán

Mali sme šťastie, že sme si dobrodružnú výpravu naplánovali práve v čase ramadánu. Je to obdobie, keď máme možnosť spoznať pravú kultúru Maroka. Ibaže sme veľmi nemohli objavovať miestnu kuchyňu. Počas pôstneho mesiaca sú takmer všetky obchody s jedlom až do západu slnka zavreté. V menej turisticky navštevovaných oblastiach, ako je Rabat či Casablanca, sme na naše obrovské sklamanie ostali párkrát hladní a na obed sme skončili vo fast foode. Ani alkohol v tomto období nezoženiete v žiadnom  obchode.

Hlavné mesto Rabat omývané vlnami Atlantiku je ideálnym miestom pre surfistov. Na pláži nájdete húfy ľudí. Je to zvláštny pohľad - ženy si zahaľujú vlasy burkou a miesto plaviek nosia tričko a kraťasy. V plávaní im to však rozhodne neprekáža a v silných vlnách sa bláznia viac ako Európanky.

Kasba Udaja je staré jadro Rabatu s nádherným výhľadom na mesto. Vyrástla v 12. storočí ako pevnosť na obranu mesta a dnes návštevníkov očaruje krivolakými uličkami sfarbenými do biela a modra, útulnými kaviarňami a malými galériami. Môžete si tu pochutnať na sladkom marockom pečive s mandľami a obdivovať nádherný výhľad na more a protiľahlé mesto Salé. A ešte jedna zaujímavosť - symbolom Rabatu je Hassanova veža z 12. storočia. Nikdy však nebola dokončená - vládca umrel a práce na veži ustali. Jeho nástupca si vybral za nové hlavné mesto Marrákeš, a tak sa od stavby upustilo.

Na film sa nepodobá

Na polceste z Rabatu do Casablancy sme sa zastavili na pláži v meste Bouznika. Podľa Marounových slov je to jedna z najkrajších pláží na severe Maroka a mal rozhodne pravdu. Čistú piesočnú pláž lemujú luxusné vilky a v pozadí sa črtalo mesto Bouznika rozprestierajúce sa na útese.

Po príchode do Casablancy sme sa však rýchlo prebrali z predstavy, že uvidíme vzrušujúce mesto zo slávneho, rovnomenného hollywoodskeho filmu s Ingrid Bergmannovou a Humphreym Bogartom v hlavných rolách. Žiadna romantika, Casablanca je priemyselné mesto, v ktorom do očí bijú najmä obrovské rozdiely medzi bohatými a chudobnými.

Film v skutočnosti ani netočili v Maroku, ale v hollywoodskych štúdiách. Napriek tomu môžete v meste navštíviť kaviareň Rick’s Café, zariadenú rovnako ako v slávnom filme. Vyhľadávajú ju najmä turisti a ponúka originálnu atmosféru spojenú s medzinárodnou i marockou kuchyňou. Ale aj možnosť posedieť si pri šálke mätového čaju, v Maroku mimoriadne obľúbeného.

USPÁVAČI HADOV Na námestí Djemaa El Fna čakajú na turistov už od skorých ranných hodín.
USPÁVAČI HADOV Na námestí Djemaa El Fna čakajú na turistov už od skorých ranných hodín.
Zdroj: LÍVIA VAJDOVÁ

Casablanca je vychýrená rušným nočným životom, ale aj monumentálnou mešitou Hassana II. s piliermi priamo v mori. Zmestí sa do nej až stotisíc ľudí a navštíviť ju môžu aj nemoslimovia. Výnimkou je piatok. V tento deň zo svojho sídla v Rabate prichádza sám kráľ, aby sa pomodlil. Pre turistov preto platí zákaz vstupu.

Pri návšteve mediny, teda starého mesta, v Casablance nás berberský majiteľ obchodu prostredníctvom miestneho tlmočníka zasvätil do tajomstva ambry. „Ovoňajte,“ priložil nám k nosu látku ukrytú za kasou a naše čuchové bunky zaplavila zvláštna sladkastá zmyselná vôňa. Ambra je vlastne výlučok vorvaňa. Najprv skôr zapácha, ale časom získa charakteristickú vôňu, vďaka čomu má široké využite v parfumérskom priemysle.

Ako z inej planéty

Cestou do Marrákeša príroda postupne naznačovala, že sa blížime do oblasti pohoria Atlas. Rázovité vyprahnuté kopce, kde sa len sotva udržala riedka zeleň, a roztrúsené stáda oviec či kôz nás sprevádzali až do cieľa. Marrákeš je ako z inej planéty: jednoduchý berberský životný štýl nám pripomenul scenérie z filmu Hviezdne vojny, už sme len čakali, kedy pred nami pristane vesmírna loď s princeznou Leou.

Keďže mešity sú v Maroku takmer na každom kroku, v Marrákeši sa jedna nachádzala hneď vedľa nášho riadu - marockého starého mestského paláca, v ktorom sme sa ubytovali. V noci okolo tretej ráno nás budil hlas muezína zvolávajúceho veriacich na modlitbu cez ohlušujúci megafón. Časom sme si na to však zvykli, tajuplné arabské verše pridávajú Maroku na mystickosti.

Medina v Marrákeši je jednoznačne najväčší skvost tohto mesta. V obrovskom labyrinte by sme pokojne dokázali stráviť aj týždeň, ani tak by sme ju nepreskúmali celú. Je rozdelená na rôzne trhy podľa druhov tovaru. V časti s názvom Semmarine nájdete hrnčiarov, pekárov či obchodíky s vysokokvalitnými látkami a textilom. Na trhu el Attarine zas nakúpite žiarivé medené a bronzové lampáše, zrkadlá, svietniky, strieborné čajníky, ale aj koreniny a parfumy, zatiaľ čo Smata ponúka oblečenie a obuv, kde si môžete vybrať z množstva marockých papúč.

Djemaa El Fna, hlavné námestie v Marrákeši, bolo v roku 2001 zaradené na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Počas histórie bolo povestné ľudovými poverami. Dnes už síce rozprávačov príbehov vystriedali rôzni pouliční akrobati, hudobníci alebo komedianti, ale bujarý život na námestí neuhasol, práve naopak. Už od skorých ranných hodín sa z neho ozývajú flauty, na ktorých hrajú zaklínači hadov. Život tu neutícha až do neskorej noci, kým sa pouličné stánky s jedlom a reštaurácie nezavrú a muzikanti si nezbalia svoje nástroje, aby mohli pokračovať na druhý deň.

Kože a keramika

Údolie Ourika leží asi 40 kilometrov od Marrákéša. Najpopulárnejšia marocká keramika síce pochádza z mesta Fés, ale fascinujúca je aj táto v malej berberskej dedine. „Hrnčiarstvo je rodinné remeslo, učil som sa ho od otca,“ vysvetlil nám Said výbornou angličtinou v dielni postavenej hneď pri rodinnom dome. „S bratom denne vyrobíme 400 kusov,“povedal a dodal, že výrobky predávajú turistom v Marrákeši alebo na okolitých trhoch.

Okrem hrnčiarskych dielní turisti v Marrákeší vyhľadávajú garbiarne. Tie si zachovali pôvodnú starobylú architektúru. Pri vstupe nám sprievodca ponúkol hrsť mäty, ktorú sme mali držať blízko nosa na potlačenie dusivého pachu kože, ktorý je znásobený veľkými horúčavami. Muži v špinavých pracovných odevoch a čiž­mách obracali kože ponorené v hlbokých kamenných kadiach, v ktorých bola tekutina z vody a práškového vápenca. Koža sa nechá namáčať 15 dní, čo zabezpečí elasticitu materiálu. Potom sa spravidla farbí a putuje na trhy.

Okrem čarovných exotických záhrad Yva Saint Laurenta, ktorý v meste žil, rozhodne stojí za návštevu aj palác El Badi či palác Bahia. Nás však očarila večerná atmosféra pri mešite Koutoubiya, ktorá je symbolom mesta. Jej minaret postavený v 12. storočí sa stal vzorom pre výstavbu všetkých minaretov v Maroku. Hoci je prístupná len pre moslimov, húfy veriacich sa zhromažďujú na nádvorí kvôli večernej modlitbe a ostatní majú možnosť pozorovať proces odriekavania veršov Koránu.

LÍVIA VAJDOVÁ

V galérii si pozrite 30 záberov  Maroka>>