Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Mýtický strážca hôr dohliada na&nbsp;svoju krajinu, aby jej krásu neničili hľadači pokladov či pytliaci. Tak hovorí legenda. Krakonoša v&nbsp;jeho rodisku zobrazujú ako starého bradatého pána, ktorý vyžaruje silu a&nbsp;rešpekt. Ten sme cítili aj my, keď sme prechádzali miestami na&nbsp;Trutnovsku v&nbsp;severovýchodných Čechách. Krása východných Krkonôš, na&nbsp;ktorú dozerá, stojí za&nbsp;to. Prísny ochranca hôr však nie je jedinou záhadnou či obávanou bytosťou tohto kraja.

Brána do Krkonôš. Aj tak hovoria naši západní susedia asi tridsaťtisícovému mestu Trutnov v Krkonošskom podhorí. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1260. Narodil sa tu napríklad pornoherec Robert Rosenberg, do školy tu chodila speváčka Naďa Urbánková.&nbsp; Jeho hlavnému Krakonošovmu námestiu dominuje Stĺp Najsvätejšej Trojice, pomník Jozefa II., ale hlavne fontána so sochou bradatého vládcu hôr. Vyzerá trochu ako Poseidón, starogrécky boh morí, len v rukách nedrží trojzubec, ale vyvrátený kmeň s koreňmi. Na trutnovskom námestí stála fontána už od roku 1792. Vtedy jej však dominovala socha draka a podľa neho dostala názov Dračia studňa. V roku 1892 ju nahradila fontána so sochou Krakonoša. Drak tu má však stále nezastupiteľné miesto

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-ochranou-krakonosa-viete-ktore-je-jedine-mesto-svete-kde-radnice-visi-drak" target="_blank" rel="noopener">V galérii si pozrite krásku Krkonôš.</a>

„Trutnov volajú mesto draka,“ upresní naša sprievodkyňa Hana Nýdrlová z Turistického informačného centra Trutnov. Zrazu ho zbadáme. Visí z veže radnice. Obrovský čierny netvor s otvorenou tlamou hľadí priamo na námestie. „Povesť o drakovi sa zachovala v kronike zo 16. storočia,“ vysvetlí nám naša spoločníčka. Trutnov nie je jej rodisko, ale zamilovala si ho.&nbsp; Nebezpečné dravé monštrum požehnaním a&nbsp;symbolom mesta? Nuž, prečo nie? Legenda hovorí, že kedysi dávno, keď všade navôkol boli len samé lesy, Albrechta z&nbsp;Trautenbergu poveril knieža Oldřich osídľovaním krajiny a&nbsp;ten objavil v&nbsp;hlbokej rokline draka. Oddychoval po&nbsp;dobrom obede pri svojej jaskyni, keď mu za&nbsp;obeť padlo veľké zviera. Vyzeral naozaj desivo! Z&nbsp;jeho tlamy vychádzal oheň, z&nbsp;nozdier dym, telo mal pokryté šupinami a&nbsp;na&nbsp;bokoch krídla. Albrecht a&nbsp;jeho ľudia napokon netvora zabili, stiahli z&nbsp;kože, po&nbsp;vysušení vypchali pilinami a&nbsp;zavesili do&nbsp;kamennej veže. V&nbsp;roku 1024 ho odviezli na&nbsp;zemský snem do&nbsp;Brna ako dar kniežaťu Oldřichovi. Keď vzniklo mesto, pomenovali ho po&nbsp;hrdinskom Albrechtovi z&nbsp;Trautenbergu - Trutnov. Jeho mestskú pečať, dar od&nbsp;Oldřicha, zdobil drak.

Pred pár rokmi trutnovskí nadšenci oživili dávny príbeh. „V&nbsp;roku 2006 vzniklo občianske združenie Trutnov - mesto draka a&nbsp;vtedy tu prvý raz na&nbsp;začiatku mája pripravili slávnosť s&nbsp;názvom Už ho nesú! Odvtedy sa koná každý rok. Večer, po&nbsp;zotmení, keď na&nbsp;námestí zhasnú všetky svetlá, prichádzajú tajomné bytosti. Svietia len sviečkami, znejú bubny a&nbsp;na&nbsp;vežu radnice pripevnia plechového draka. Visí tu ako symbol a&nbsp;ochranca mesta až do&nbsp;konca septembra, keď sa uloží na&nbsp;zimný spánok,“ dodáva Hana Nýdrlová.

Trutnov však nie je len romantickou bránou do Krkonôš či mestom mýtického tvora. Každoročne je dejiskom veľmi špecifického festivalu Obscene extreme, tento rok už 21.-krát. Aj počas našej návštevy ulicami putovali skupinky ľudí oblečených v čiernom. Niektorí nezasväteným by mohli naháňať hrôzu. V&nbsp;areáli Na&nbsp;bojišti vzniklo niekoľkodňové stanové mestečko pre fanúšikov najtvrdšej metalovej hudby a&nbsp;extrémnych predstavení, na&nbsp;ktorých sa bičovalo, rezalo, vešalo. Áno, doslova! Nechýbalo prepichovanie kože masívnymi hákmi v&nbsp;oblasti nad lopatkami, sadomaso výzva sľubovala odvážlivcom bičovanie všetkým možným. A&nbsp;oni sa nechali, nastavili holé pozadie a&nbsp;vychutnávali si. Alebo sa pila teplá slaná voda a&nbsp;súťažilo sa o&nbsp;to, kto ju potom dokáže čo najďalej vyvrátiť nosom či ústami.

„Ľudí, ktorí nás odsudzujú, je iste dosť. Tí však na festival určite nedorazia. Možno keby nás bližšie spoznali, tak by zmenili názor,“ myslí si extravagantná poľská dievčina Malgorzata. Kým sa teda tisícky ľudí bavili na extrémoch, ktoré sú len pre silné žalúdky, časť obyvateľov mesta sedela na jednom z námestí a vychutnávala si romantiku na letnom premietaní filmu Zrodila sa hviezda.&nbsp; Domáci si už zvykli. „Nepozastavujeme sa už nad tým. V&nbsp;meste nikdy neboli problémy, festival k&nbsp;nám priláka ľudí z&nbsp;celého sveta,“ hovorí Hana Nýdrlová. Naozaj, začiatkom júla všetky miestne penzióny a&nbsp;hotely praskajú vo švíkoch.

Vráťme sa však k najstaršiemu obyvateľovi a jeho kráľovstvu. Krakonoša „stretnete“ v Krkonošiach na každom rohu. Dal meno pivu, likéru, čaju, penziónom, bájna podobizeň ochrancu hôr zdobí rôzne suveníry. Jeho duch sa vznáša všade a je to okúzľujúce.&nbsp; Kráčate Stezkou korunami stromů Krkonoše, ktorú vybudovali v&nbsp;roku 2017 nad kúpeľným mestom Janské Lázně, a&nbsp;ste tiež trochu ako nadpozemská bytosť - pozeráte sa do&nbsp;korún stromov, vznášate sa nad prekrásnou krajinou. Táto stavba návštevníkom umožňuje pozerať sa na&nbsp;les z&nbsp;inej perspektívy. Navyše, stojí na&nbsp;mieste, kde nehrozí, že davy ľudí poničia prírodu. Veža „stezky“ je vysoká 45 metrov a&nbsp;jej vrchol má priemer až 40 metrov. Celá trasa je bezbariérová, teda na&nbsp;jej vrchol sa dostanú aj vozičkári.

Práve v&nbsp;Janských Lázňach sa liečia ľudia s&nbsp;pohybovými ťažkosťami. Jediné kúpele na&nbsp;českej strane Krkonôš ležia na&nbsp;úpätí Čiernej hory v&nbsp;nadmorskej výške viac ako 600 metrov. „Žije tu okolo 700 ľudí. Väčšinou sú tu hostia a&nbsp;domy slúžia ako penzióny,“ hovorí Jana Šustrová zo Skiresort infocentrum Janské Lázně. Mestom sú len od&nbsp;roku 1965. Teplý prameň tu objavili ešte v&nbsp;11. storočí, ale toto miesto sa preslávilo aj lanovou dráhou na&nbsp;Čiernu horu, ktorú spustili v&nbsp;roku 1928.

Nie, z vrcholu veže Stezky korunami stromů neuvidíte panoramatický výhľad na všetky možné lákadlá v okolí. Ani na Sněžku, ktorá je so svojimi 1 602 nadmorskými metrami najvyššou horou nielen Krkonôš, ale celej Českej republiky. Vedie vás lesom, ktorého súčasťou sa na chvíľu stávate. Ste ako vtáci, len bez krídel, vznášate sa a zároveň máte pevnú zem pod nohami. Deti sa kadečo naučia, lebo po ceste môžu pozorovať rôzne detaily na okolitých stromoch, na ktoré ich upozorňujú informačné tabuľky.&nbsp; Výhľad na&nbsp;Sněžku ponúka rozhľadňa Panorama, ktorá sa týči na&nbsp;Čiernej hore. Tento kopec s&nbsp;výškou 1&nbsp;299 metrov patrí do&nbsp;rodiny velikánov Krkonôš a&nbsp;pohodlne sa tam odveziete aj lanovkou z&nbsp;Janských Lázní. Oveľa modernejšou, než bola tá z&nbsp;roku 1928. Novú, so zmenenou dráhou, vybudovali v&nbsp;roku 1980.

Okrem krásnej scenérie a kvalitných služieb za dostupné ceny, o akých môžeme na Slovensku len snívať, si návštevníci na Čiernej hore vychutnajú iné atrakcie. V zime sa táto oblasť mení na najväčší lyžiarsky rezort v Česku, v lete si návštevníci vychutnávajú cyklistiku i zjazd na horských kolobežkách. „Zvládnu ju v pohode aj deti, nemusíte sa báť. Ale keď som šla prvý raz, celú cestu som brzdila,“ priznáva Jana Šustrová. Inštruktor nám podá prilbu a povie pár základných informácií. Napríklad, že musíte brzdiť ľavou aj pravou rukou, teda prednou aj zadnou brzdou naraz, aby ste sa neprevrátili.&nbsp; Štartujeme, odhodlaní vyskúšať tento adrenalín. Spočiatku nám nebolo veľmi do&nbsp;smiechu. Kým si netrénovaný dospelý zvykne na&nbsp;rýchlu jazdu bez pedálov, musí sa najprv naučiť poriadne brzdiť. Na&nbsp;veľkých žltých kolobežkách sa spúšťame osem kilometrov dolu kopcom a, áno, čím dlhšie míňame okolitú krajinu, tým viac sa nám jazda páči. Dokonca aj v&nbsp;nerovnom teréne. Krakonoš poctivo nad nami držal ochrannú ruku.

Legendy sú omamné, ale v realite sa treba spoliehať na vlastné sily. Krakonoš má síce pod palcom les, ale v prípade krutých ľudských vojen je zrejme aj on bezbranný. Na východnom výbežku Krkonôš medzi mestami Trutnov a Žacléř začali v roku 1937 budovať delostreleckú pevnosť Stachelberg na ochranu proti hitlerovskému Nemecku. Jej výstavbu zastavili v roku 1938 po Mníchovskej dohode.&nbsp; Najprv sme si mysleli, že nás ničím neprekvapí. Veď aj na Slovensku, napríklad v Petržalke, máme vďaka nadšencom skvele spravované bunkre, ktoré boli tiež súčasťou československého pevnostného systému. Lenže nie je bunker ako bunker. A Stachelberg je skutočná pevnosť, ktorá patrí medzi najväčšie v Európe. Pechotný zrub T-S 73. Do podzemia zostupujeme s dlhoročným nadšencom Miroslavom Kejzlarom. Člen občianskeho združenia Stachelberg berie starostlivosť o tento priestor ako poslanie. Prvé múzeum československého opevnenia na Trutnovsku ovorili v roku 1993. Partia nadšencov odvtedy sprístupnila asi tri štvrtiny podzemia.

Kým sa pustí do&nbsp;vysvetľovania, zostúpime do&nbsp;podzemia 34-metrovou šachtou so 186 schodmi. Nahor to bude náročnejšie. „Je tu asi tri a&nbsp;pol kilometra podzemných chodieb a&nbsp;sál v&nbsp;hĺbke dvadsaťpäť až tridsať metrov pod povrchom,“ vysvetľuje náš sprievodca. Nás čaká asi pol kilometra. Každý návštevník vyfasuje prilbu, lebo niekde sú stropy nielen znížené, ale aj poriadne vlhké. „Za jedenásť mesiacov výstavby sa podarilo podzemie vylámať a z menšej časti vybetónovať. Malo tu byť tylové zabezpečenie pre 800 mužov posádky - kasáreň, sklady munície, nemocnica, elektráreň,“ vymenováva. Vysvetľuje, ako nálože odpaľovali kusy kameňa, kadiaľ mate­riál vyvážali.

Miroslav Kejzlar žije trutnovskou históriou a spolu s ďalšími nadšencami si na Stachelbergu oddrel dlhé roky. Vo voľnom čase, bez odmeny. Tou bol len dobrý pocit. Doteraz hradili rekonštrukčné práce len zo vstupného. Konečne sa stali aj oficiálne jeho majiteľmi a môžu žiadať o finančnú pomoc.&nbsp; V okolí veľkého bunkra T-S 73 je ešte jeden menší. A kúsok nad pevnosťou 25 metrov vysoká rozhľadňa Eliška. V tomto Krakonošovom kraji stále je na čo pozerať...

FOTO: Pozrite sa na tú krásu! Krkonošské podhorie ukrýva legendy, záhady aj nádherné scenérie

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

FOTO: Pozrite sa na tú krásu! Krkonošské podhorie ukrýva legendy, záhady aj nádherné scenérie

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Česko-slovenský ples očami Ziegler: Lacná moderátorka, speváčkin pokus o kreativitu a ...

Spolu proti fašizmu: Vianočná dohoda pred 75 rokmi prispela k obnoveniu Československa

Cesta k stabilite: Takto sa formovali hranice Československa

Partička "sociek" zo štvrtej cenovej dobyla Česko. Poláme Most! rekordy aj u nás?

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás