Peter Hupka

Azúrové pobrežie či Alpy napadnú každému v&nbsp;spojitosti s&nbsp;Francúzskom určite častejšie, no cestovať do týchto končín v&nbsp;lete nemusí byť najlepší nápad. Nielen v&nbsp;kontexte cien a&nbsp;davov ľudí. Vo vnútrozemí regiónov Auvergne-Rhône-Alpes a&nbsp;Okcitánia nájdete množstvo miest, v&nbsp;ktorých sa snúbi relax a&nbsp;pohoda s&nbsp;atmosférou „ošúchaných“ francúzskych filmov. Staré dobré Francúzsko existuje, najmä vtedy, keď poslúchneme rady konzervatívnejších Francúzov a&nbsp;„radšej sa ani nevyberieme do väčších miest“. Nemajú tým na mysli len nedávne potýčky známe aj z&nbsp;našich médií, ale aj zachovanie takého rázu svojej krajiny, na ktorý sú hrdí a&nbsp;s&nbsp;akým sa radi stotožňujú.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-stare-dobre-francuzsko-ciste-rieky-magicke-kanony-atmosfera-osuchanych-filmov">Francúzsko, ako ho nepoznáte. Idylické zábery si pozrite v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Prechod do Francúzska zo Švajčiarska prináša okamžitý pocit úľavy. Namiesto naškrobenej dokonalosti sa svet opäť mení na príjemný a&nbsp;ľudský, ceny v&nbsp;malých reštauráciách a&nbsp;kaviarňach tam navyše „nezožrala inflácia“ podľa nášho vzoru a&nbsp;sú temer všade rovnaké ako pred rokom. Pohoda, do akej sa možno ponoriť napríklad v&nbsp;dedinke Les Farges, je nákazlivo optimistická a&nbsp;nekonečne príjemná. Deti so psíkmi na prechádzke nesú veľké kytice čerstvo natrhaných poľných kvetov, korpulentná dáma si dáva koláčik na terase a&nbsp;číta noviny v&nbsp;prútenom ráme. Všetci sa usmievajú a&nbsp;navzájom sa zdravia, domáci náhodným turistom radi poradia, že prameň naproti je, samozrejme, pitný a&nbsp;nápis „eau non potable“ (voda nie je pitná) je tam len preto, aby sa samospráva nemusela zaťažovať pravidelnými kontrolami vodného zdroja. Takto nikomu žiaden postih nehrozí a&nbsp;všetci sú spokojní. Neďaleké mestečko Bellegarde-sur-Valserine je svojou veľkosťou približne také, aké vyhovuje aj ľuďom tak trochu bočiacim od zhonu veľkomiest a&nbsp;všetkých vymožeností novej multikultúrnej Európy. Ideálne s&nbsp;čerstvou bagetou s&nbsp;tuniakovým krémom z&nbsp;malého obchodíka s&nbsp;vyhľadávaným nápisom „bou­langerie“ (pekáreň) nad vchodom. Oddýchnuť si na brehoch Rhôny s&nbsp;pohorím Jura za chrbtom môže byť viac než príjemné. Osemstotrinásťkilometrová rieka práve tam opúšťa Švajčiarsko a&nbsp;čaká ju ešte takmer šesťsto kilometrov púte do Stredozemného mora. Ak nerátame prítoky Čierneho mora, Rhôna je po Níle druhá najvodnatejšia rieka smerujúca do Stredozemia. A&nbsp;s&nbsp;ohľadom na to, že až tri štvrtiny jej prítokov pramenia v&nbsp;horách, je i&nbsp;jedným z&nbsp;čistejších európskych veľtokov. Kým horný tok je splavný len na niektorých úsekoch a&nbsp;je najmä rajom vodných športov, na posledných 310 kilometroch od Lyonu k&nbsp;Stredozemnému moru nemajú problém ani veľké riečne lode. Ich prítomnosť pritom nič neuberá z&nbsp;jej sviežeho horského charakteru a&nbsp;mestá na brehoch majú zvláštny a&nbsp;podmanivý šarm.

Spôsobov cestovania je toľko, koľko je samotných cestovateľov. Aj vzhľadom na región, kam sa vyberáme, a&nbsp;ročné obdobie sa môžu meniť. Na francúzskom vidieku nie je zlé byť motorizovaný nomád s&nbsp;množstvom voľného času, minimom plánov a&nbsp;so starou papierovou mapou vo výbave. Kde sú cesty najtenšie a&nbsp;najviac sa kľukatia, býva okolie často najzaujímavejšie. A&nbsp;je stokrát krajšie pýtať sa okoloidúcich a&nbsp;občas aj zablúdiť než spoliehať sa na moderné technológie vo forme navigácie GPS. Iste, dinosaury raz vyhynú, ale byť jedným z&nbsp;nich nemusí byť nevyhnutne zlé... Odbočiť „kamkoľvek“ má svoje čaro. V&nbsp;kopcoch krajiny, ktorá dala svetu legendárnu Tour deFrance, logicky možno očakávať množstvo cyklistov. Tento šport je tam rozšírený a&nbsp;už len v&nbsp;porovnaní so susedným Talianskom sú tam omnoho ohľaduplnejší nielen vodiči, ale aj samotní cyklisti. Naučenými gestami ukážu, kedy ich môžete predbehnúť, nejazdia vedľa seba a&nbsp;sú čitateľní. Vodiči im na revanš ponúkajú trpezlivosť a&nbsp;ohľaduplnosť, tak ako to je pri vzájomnom rešpektovaní prirodzené. Ak je práve voľný deň, zaplnené sú i&nbsp;všetky voľné lúčky a&nbsp;zaujímavo vyzerajúce krajnice regionálnych ciest. Všetci vyťahujú košíky s&nbsp;jedlom, rozkladacie stoličky, deky a&nbsp;tešia sa na hodovanie v&nbsp;svornom rozhovore s&nbsp;rodinou a&nbsp;priateľmi. Jedným z&nbsp;príjemných miest na takúto víkendovú rozšafnosť je planina Retord, ležiaca v&nbsp;tisícdvestometrovej nadmorskej výške, i&nbsp;tieň miestnej kaplnky z&nbsp;18.&nbsp;storočia, ktorej patrónom je svätý Roch z&nbsp;Montpellieru. Aj tu platí, že to najkrajšie môže byť nenápadné, napríklad príroda v&nbsp;okolí priesmyku Col de Cuvillat, dlhého 1&nbsp;073 metrov, či všetečné úsmevy hodujúcich babičiek venované okoloidúcim. Niekedy je najviac krásy a&nbsp;človečiny tam, kde, ako by povedal istý slovenský velikán citátov, „nič nie je“.

Náhodné túlanie krajinou vás môže ľahko doviesť k&nbsp;tyrkysovým či tmavomodrým hladinám čistých ľadovcových jazier alebo priehrad. Spozornieť treba najmä vtedy, keď uvidíte rady zaparkovaných áut a&nbsp;rozjarených domácich s&nbsp;uterákmi prehodenými cez plece. V&nbsp;miocénnych vŕškoch departmánu Isère možno objaviť blankytné Lac de Paladru, ktoré miestni nazývajú aj „lac bleu“ (modré jazero). Päť a&nbsp;pol kilometra dlhé a&nbsp;vyše tridsať metrov hlboké ľadovcové jazero obklopujú stromy a&nbsp;pritekajú doň dva menšie vodné toky. Okrem toho, že je skvelým miestom na kúpanie, v&nbsp;pionierskych časoch letectva medzi rokmi 1909 a&nbsp;1913 slúžilo na testovanie hydroplánov. Až sedemdesiat metrov hlboká horská priehrada Lac de Villefort v&nbsp;departmáne Lozère leží približne dvestopäťdesiat kilometrov juhozápadnejšie a&nbsp;s&nbsp;jazerom Paladru má spoločnú len vynikajúcu kvalitu vody. Vybudovali ju v&nbsp;580-metrovej nadmorskej výške na rieke Altier na prelome päťdesiatych a&nbsp;šesťdesiatych rokov minulého storočia kvôli výrobe elektrickej energie. Jej súčasťou je pstruhová farma. Turisti majú radi zvláštnosti, a&nbsp;ak žiadna nie je k&nbsp;dispozícii, vyfabuluje sa. Aj pláž na východnom okraji vodnej plochy – Plage du lac de Ville­fort, tak má svoju atrakciu: betónovo-kamenný chrbát vodnej príšery trčiaci z&nbsp;vody. Neďaleká vyhliadka Belvédère du Chassezac otvára pohľad na ďalšie vodné zážitky. Hlboko zarezaná roklina rovnomennej riečky je obľúbeným terénom milovníkov kaňoningu. Chvíľku ľutujeme, že nemáme potrebný výstroj, no magické slovíčko „nabudúce“ upokojí zmysly, ktoré i&nbsp;tak vedia, že na ne čakajú iné zážitky.

Môžu to byť celkom obyčajné prechádzky či zvlaženie v&nbsp;horských bystrinách a&nbsp;prírodných bazénikoch vymytých do oblých skál zurčiacimi vodami. Radosť vám nepokazí žiadny ochranár a&nbsp;kvalitu vody v&nbsp;riečkach často venčia tabuľky s&nbsp;nápisom „label écologique“ a&nbsp;s&nbsp;konštatovaním, že rieka je v&nbsp;dobrom stave. Napriek zamračenej oblohe a&nbsp;kvapkám dažďa plynie popoludnie príjemne, čo teší i&nbsp;dedinčanov v&nbsp;maličkej obci Vialas, považovanej za ten pravý „krkaháj“ odlúčený od civilizácie vzdialenosťou i&nbsp;veľmi úzkou a&nbsp;kľukatou cestou. O&nbsp;čo sú ľudia ďalej od miest, o&nbsp;to majú k&nbsp;sebe bližšie. A&nbsp;svoj osobný príbeh napriek limitovanej znalosti angličtiny radi porozprávajú náhodným známym z&nbsp;ciest. Jedným z&nbsp;domácich je tridsiatnik Yannick, ktorý do Vialasu ušiel od ruchu mestského života a&nbsp;pokúša sa uživiť chovom včiel a&nbsp;predajom medu. „Náklady na život nemám veľké a&nbsp;pri súčasnej cene medu sa prežiť dá,“ vraví. Na otázku, koľko to je, odpovie šalamúnsky: „Od pätnásť do štyridsať eur za kilogram. Závisí ani nie tak od typu kvetov a&nbsp;kvality medu, ale od šikovnosti toho-ktorého predajcu a&nbsp;túžby zákazníka po produkte so zaručeným prívlastkom bio.“ Po podvečernej búrke sa zlákaní tabuľkou umiestnenou pri ceste vydáme ešte k&nbsp;vodopádu Cascade de Runes a&nbsp;na náhorné plató na úpätí Mont Lozère s&nbsp;nádychom mystiky. Padajúcu vodu vyše päťdesiatmetrového vodopádu i&nbsp;kraj slobodných horských kravičiek a&nbsp;starých kamenných menhirov máme v&nbsp;príjemnom vlhkom vzduchu zlatej hodinky len pre seba. Domáci i&nbsp;turisti, ktorých i&nbsp;tak v&nbsp;oblasti na začiatku letnej sezóny nie je mnoho, radšej trávia pokojný podvečer v&nbsp;dedinke Pont-de--Montvert, ktorej dal názov zrejme kamenný most cez ešte veľmi úzku, len nedávno v&nbsp;okolitých pláňach zrodenú rieku Tarn. Lákadlom nie je len poézia dedinky, ale aj miestna kuchyňa. A&nbsp;vyšperkované kačacie stehno na kuriatkach za temer ľudových štrnásť eur nám dáva za pravdu.

Vyše päťdesiat kilometrov dlhý a&nbsp;šesťsto metrov vysoký kaňon nazývaný po francúzsky Gorges du Tarn je najzaujímavejším úsekom toku rovnomennej rieky. Dedinky pod skalami, kúpanie, plavba na kajakoch a&nbsp;kanoe, turistika či pohľad z&nbsp;vyhliadky Point Sublime tam láka najmä domácich turistov, ktorí radi spoznávajú nové kúty svojej krajiny. Na náhornej plošine lemujúcej údolie Tarnu z&nbsp;juhu možno takmer v&nbsp;tisícmetrovej nadmorskej výške nájsť i&nbsp;aeroklubové letisko na nečakanom mieste – na aerodróme Florac – Sainte-Enimie. Veselí piloti z&nbsp;Bordeaux Marc, Daniel,Jean-Claude a&nbsp;ich večne usmiaty kuchár Riri sa tam každoročne vyberajú na niekoľkotýždňovú dovolenku v&nbsp;kruhu priateľov, ktorých spája čaro tichého letu na vetroňoch. „Nemusíme podávať veľké športové výkony, aby sme boli šťastní. Leto v&nbsp;spoločnosti dlhoročných kamarátov a&nbsp;radosť z&nbsp;prežitého okamihu i&nbsp;zo spoločných večerov je viac než farebné bodové zisky na internetových stránkach,“ vraví Marc. Nepochybne má pravdu a&nbsp;je rád, keď mu povieme, že u&nbsp;nás doma mnohí rozmýšľame podobne. No ten, kto tam príde zo Slovenska, zostane zamyslený či smutný z&nbsp;iného dôvodu. Porovnávanie je často bolestivé a&nbsp;sami seba sa pýtame, prečo si v&nbsp;našej krásnej domovine nevieme rovnako vážiť malebné miesta. Prečo musia byť z&nbsp;viacerých vodných tokov stoky a&nbsp;prečo máme toľko lesov zničených masívnou ťažbou? Ich ekonomickú funkciu nikto nepopiera, no každá činnosť sa dá robiť s&nbsp;rozumom a&nbsp;citom. Na prvom mieste by mal byť vždy vzťah človeka k&nbsp;svojej krajine.

Objavovanie miest, o&nbsp;ktorých existencii sme vedeli, ale objavíme ich čírou náhodou, má tak­isto svoje plusy. Výnimkou nie je jedinečný diaľničný viadukt pri meste Millau, ktorý sme pred rokom obdivovali z&nbsp;lietadla cestou z&nbsp;Pyrenejí a&nbsp;teraz sa stal bodkou za potulkami povodím rieky Tarn. Dvaapolkilometrová stavba preklenuje údolie Tarnu a&nbsp;motoristom slúži už takmer dve dekády. S&nbsp;výškou 336,4 metra je to najvyšší most na svete, pričom jeho piliere sú vyššie ako Eiffelova veža. Most je dôležitou stavbou na diaľnici A75, ktorá je časťou hlavného dopravného ťahu z&nbsp;Paríža do Španielska. O&nbsp;jeho výstavbe sa uvažovalo už od konca osemdesiatych rokov, no keď padlo definitívne rozhodnutie, veci nabrali rýchly spád. Výstavba gigantického viaduktu trvala len čosi vyše troch rokov – od októbra 2001 do decembra 2004. Generácia slovenských motoristov, ktorá v&nbsp;období dokončenia prieskumnej štôlne nášho tunela Višňové ešte študovala a&nbsp;v&nbsp;čase jeho plánovaného otvorenia sa bude pomaly blížiť k&nbsp;večne utekajúcemu dôchodkovému veku, sa môže len čudovať a&nbsp;ticho závidieť. Viadukt je jediný platený úsek diaľnice medzi mestami Clermont-Ferrand a&nbsp;Montpellier, respektíve Béziers, a&nbsp;jednorazový mýtny poplatok za osobné auto aktuálne predstavuje 10,10&nbsp;eura mimo sezóny a&nbsp;12,50 eura v&nbsp;lete od polovice júna do polovice septembra. Zavesený most so siedmimi betónovými piliermi je dielom inžiniera Michela Virlogeuxa a&nbsp;architekta Normana Fostera. Stavba získala prestížne ocenenie Outstanding Structure Award a&nbsp;turisti cestujúci oblasťou si ju radi pozrú aj z&nbsp;nie­ktorej z&nbsp;vyhliadok na starej ceste D809 a&nbsp;D911 vedúcej cez Millau.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-stare-dobre-francuzsko-ciste-rieky-magicke-kanony-atmosfera-osuchanych-filmov">V GALÉRII si pozrite Pont-de-Montvert, vzorovú romantickú obec francúzskeho stredohoria&gt;&gt;</a>

Viadukt spájajúci náhorné plošiny francúzskeho Centrálneho masívu predstavuje veľkú úsporu času pre všetkých, ktorí sa náhlia za plážami južnej Európy. Je však ľahko možné, že viac pohody a&nbsp;menej stresu by si užili, keby z&nbsp;cesty odbočili dolu k&nbsp;vodám rieky Tarn do kľukatiaceho sa kaňonu obklopeného vysokými skalnými stenami.

FOTO Staré dobré Francúzsko: Čisté rieky, magické kaňony a atmosféra „ošúchaných“ filmov

Peter Hupka

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

FOTO Staré dobré Francúzsko: Čisté rieky, magické kaňony a atmosféra „ošúchaných“ filmov

Peter Hupka

Súvisiace články

Úchvatné krupinské podzemie: Vyzeralo to tam ako v garáži, dnes je z neho turistické lákadlo

Lesbos, ostrov nádeje: Európa, začali kričať, sme v Európe! Plakali, tešili sa, objímali sa...

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás