Mária Krížová

Na rozdiel od&nbsp;ostatných bývalých republík Sovietskeho zväzu Tadžikistan nie je krajina preferovaná turistami. Nečudo. Občianske vojny a&nbsp;nepokoje medzi umelo spojenými etnikami sa prehnali viacerými rozpadnutými postsovietskymi republikami a&nbsp;Tadžikistan zažil masakre a&nbsp;čistky. Dodnes na&nbsp;vstup do&nbsp;autonómnej oblasti Horný Badachšán potrebujete osobitné    víza.

Cieľ našej cesty sú Fanské hory. Srdečné „zdrávstvujte“ od&nbsp;našich domorodých šoférov, naložiť batohy na&nbsp;strechu terénnych vozidiel, maršrutiek, a&nbsp;dobrodružstvo sa môže začať. Cez Fanské hory a&nbsp;Pamír viedla slávna Hodvábna cesta. Za&nbsp;čias Československa naši horolezci často liezli na&nbsp;tunajšie päťtisícovky, Čechoslováci urobili v&nbsp;tejto oblasti mnohé prvovýstupy. Ťanšan i Pamír boli v&nbsp;tých časoch veľkou výzvou.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-to-je-pokoj-nadhera-pozrite-skrytu-perlu-tadzikistanu" target="_blank" rel="noopener">Ďalšie nádherné zábery Fanských hôr si pozrite v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Domáci šoféri nám cez sedlo Anzob, vysoké 3&nbsp;375 metrov, predviedli šialenú jazdu. Svoje vozidlá ovládajú majstrovsky. Serpentíny, traverzy, prudké klesania a&nbsp;stúpania. Cesta plná prachu, o&nbsp;zvodidlách môžeme len snívať. Ostré zákruty vyberáme niekoľkokrát, pozeráme do&nbsp;hlbokých roklín, ktorých dno sa stráca v&nbsp;priepasti.

Ani nevieme ako a&nbsp;sme v&nbsp;cieli, v&nbsp;kempe vo výške 2&nbsp;195 metrov, na&nbsp;brehu veľkého smaragdového jazera Iskanderkuľ. „Sú aj väčšie, ale ťažko dostupné,“ poučí nás šofér Chusain. Je to taký „optimistický cholerik“, ktorému nemôže stáť v&nbsp;ceste ani detská trojkolka, inak trúbi do&nbsp;zbláznenia. Zložíme batohy a&nbsp;bez dlhého čakania sa poberieme do&nbsp;okolia k&nbsp;vodopádu obklopenému nádhernou panorámou horskej krajiny.

Hneď ráno vyrážame do hôr na aklimatizačnú túru. Od Chusaina sa dozvedáme, že práve dnes má pristáť v „dači“, ako nazývajú horskú chatu, prezident, ktorý tu zavíta vždy raz za rok. Preto ten zástup ochrankárov, policajtov, záchranárov, cez ktorých sa autom predierame do výšok a mizneme v prachu. Počasie nám praje, fantastické modré nebo a pálivé slnko zvýrazňujú nebotyčné kontúry zasnežených hôr. Hory nás vítajú a predstavujú sa v plnej nádhere.

Cestou naspäť stretávame milé miestne dievčatká. Správajú sa nevtieravo a ich prejavená radosť z práve urobenej fotky, na ktorej pózujú, je naozaj skutočná. Za každý cukrík úprimne poďakujú. Asertívnejší chlapec lámanou angličtinou nadväzuje kontakt a okamžitým prechodom do ruštiny sa smelo pýta: „U tebja jesť padarúnok?“ Prechádzame popri kamenných chatrčiach, pozostatkoch bývania z minulosti. Všetky „obrázky“ zo života tadžického národa si ukladáme v&nbsp;hlave.

Horské horolezecké a&nbsp;turistické centrum Fanských hôr sa nachádza vo výške 2&nbsp;640 metrov. Opäť hviezdia naši šoféri. S&nbsp;prehľadom sa maršrutkami prešmyknú cez kišlaky, horské osady. Míňame pastviny, preletíme okolo pastierov a&nbsp;ich deťúreniec, ktoré počas trojmesačných prázdnin pomáhajú rodičom. „V&nbsp;školách sa deti učia po&nbsp;tadžicky, po&nbsp;rusky aj po&nbsp;anglicky,“ informuje nás Chusain.

„Cez dediny sa autom v&nbsp;zime dostanete ťažko, ale zimy sú tu mierne, snehu dosť málo a&nbsp;mráz do&nbsp;osem stupňov po&nbsp;nulou. Kúri sa vysušeným trusom,“ dodáva. Domy sú murované s&nbsp;plechovými strechami. Sme zaprášení od&nbsp;hlavy po&nbsp;päty. Aj preto nás správa, že v&nbsp;kempe už funguje elektrina a&nbsp;dokonca raz za&nbsp;tri dni tečie teplá voda, mimoriadne poteší. Ale ako to už v&nbsp;živote chodí, nemôže byť všetko ideálne - na&nbsp;teplú vodu šťastie nemáme.

Ráno sa balíme a&nbsp;batohy nakladáme na&nbsp;oslíky. Čaká nás štreka nahor, do&nbsp;oblasti Kulikalonských jazier. Tisíc výškových metrov, ktoré stoja za&nbsp;to. V&nbsp;sedle cvakáme jeden záber za&nbsp;druhým. Fantastická päťtisícovka Čapdara, v&nbsp;susedstve Zámok a&nbsp;Energia, jeden štít krajší od&nbsp;druhého. Vietor nám preniká do&nbsp;kostí, slnko spaľuje. Sme v&nbsp;horách a&nbsp;ich sila a&nbsp;všetky vrtochy nám idú pod kožu.

V&nbsp;diaľke sa už črtajú okraje nádherných Kulikalonských jazier. Strmým zostupom sa ocitáme na&nbsp;ich brehu, v&nbsp;cieli dnešného dňa. Staviame stany, varíme čaj a&nbsp;spoznávame uja Seriožu. Vracia sa sem už deväť rokov, aby tu prežil tri mesiace. „Milujem to tu, ten jednoduchý spôsob života,“ vysvetľuje. Vraj je inžinier aj učiteľ, ale cez leto pripravuje turistom v&nbsp;jednoduchej kamennej kuchyni čaj alebo typické tadžické jedlo plov, podobné nášmu rizotu. Veľmi ochotne nám vyrozpráva príhodu, keď pomohol zachrániť dievčinu, ktorá tu&nbsp;v&nbsp;horách utrpela úraz. Aký bol šťastný, keď sa s&nbsp;ňou opäť stretol a&nbsp;keď ho spoznala a&nbsp;vyobjímala. „Istá ruská novinárka natočila o&nbsp;tom reportáž. Po&nbsp;uverejnení v&nbsp;televízii mu jeho žiaci vyvolávali a&nbsp;gratulovali,“ pochváli sa.

Slnko rýchlo zapadá, o&nbsp;pol ôsmej je takmer úplná tma. Západ slnka nad jazerami a&nbsp;pohľad upretý do&nbsp;sedla medzi vrchmi Taškentec a&nbsp;Fluorit, naše zajtrajšie méty, pohladia dušu predtým, než zalezieme do&nbsp;stanu. Skoro ráno začíname okružnú túru okolo Kulikalonského jazera. Strmý výstup nahor nad jazero nám dáva zabrať. Organizmus si musí zvyknúť v&nbsp;tejto nadmorskej výške na&nbsp;redší vzduch. Zato fantastické výškové panoramatické výhľady na&nbsp;Kulikalonské jazerá a&nbsp;hneď vedľa jazero Dušacha sú najväčšou odmenou. Aj na&nbsp;vrchole vidíme stopy po&nbsp;ovciach. Čím sa tu napásli, netušíme. Pár spadnutých kvapiek a&nbsp;krátke zaburácanie nepokazia atmosféru okružného treku. Až keď sme opäť v&nbsp;stanoch, spustí sa lejak a&nbsp;husté kvapky klopú na&nbsp;stany. Večer pri dobrej tadžickej pálenke pri Seriožovom stole rekapitulujeme deň a&nbsp;preberáme témy všelijakého druhu. Gurmáni by určite potvrdili, že najlepší šaš­lik je pripravený v&nbsp;horách.

Ďalší deň, ďalšie stúpanie s kilometrovým prevýšením. Sedlo Alaudin nás víta skoro víchrom, vietor preniká pod všetky vrstvy, ktoré v batohu objavíme. Zima nás tlačí do rýchleho zostupu, k Alaudinským jazerám, v ktorých blízkosti je aj náš Alplager Vertikal. Zostup nám spestruje nádherná Čapdara, v tejto oblasti dominujúca hora. Na prípadný náhly zdravotný problém tu v ďalekých horách radšej ani nemyslíme. Prvá pomoc, horská záchranná služba s vrtuľníkom, na akú sme zvyknutí u nás v Tatrách, na&nbsp;to zabudnite. Satelitný telefón by mal byť súčasťou    povinnej výbavy každej expedície.

Na&nbsp;zastávke nás čaká pohostinný domáci s malým občer­stvením.&nbsp;Prináša tanier plný cukroviniek ku káve a&nbsp;k&nbsp;čaju a&nbsp;všade podávané tadžické okrúhle chleby lepjošky. Dcéra trochu hanblivá, ale veľmi šikovná, chlapček sa schováva za&nbsp;otcov plášť, ale prelomí ostýchavosť a&nbsp;do&nbsp;fotoaparátu sa pozerá celkom hrdinsky.

Opäť nocujeme v&nbsp;našom známom kempe a&nbsp;neodoláme dobrej praženici na&nbsp;raňajky. Obavy, ako si s&nbsp;vajcami pripravenými tak namäkko organizmus poradí a&nbsp;aká dlhá je inkubačná lehota salmonely, trvajú len okamih. Máme zbalené na&nbsp;ďalší výstup k&nbsp;Mútnym jazerám vo výške 3&nbsp;520 metrov. Cestou stretávame skupinu ruských horolezcov a&nbsp;neskôr partiu českých cestovateľov. Včera sme sa kochali Čapdarou, dnes je to konečne v&nbsp;plnej nádhere Čimtarga s&nbsp;5&nbsp;489 metrami, najvyššia hora Fanských hôr. Výstupom do&nbsp;jej sedla by sme mali zavŕšiť program expedície.

Na&nbsp;brehu jazier je celkom rušno. Medzi balvanmi každý hľadá to najvhodnejšie miesto na&nbsp;svoj stan a,&nbsp;samozrejme, varič. Zapáliť varič vo vetre vo vysokých horách je celkom problém. Aj ruskí kolegovia si okolie užívajú. Večer si posilnení pohárikom vychutnávajú voľnosť a&nbsp;slobodu, ktorú im divá príroda ponúka.

Ráno prituhne, preto čaj alebo polievka v&nbsp;hrnčeku robia zázraky. Dnešný výstup nám spestria snehové polia. Na&nbsp;vrchole štvortisícovky Činal vnímame nekonečnosť hôr zaprášených snehom pod gýčovo modrou oblohou. Pred nami sedlo Čimtargy. Poniektorých predsa len potrápia zdravotné problémy. Rozbité koleno či črevné „prehánky“ rozhodnú o&nbsp;tom, že posledný deň je pre nich oddychový.

Spestrí nám ho „tulák“ z hôr, ktorý sa tu zjaví ako blesk z jasného neba, neprestajne sa rehoce a neustále zdraví svojho Alaha. Údajne mieri z afganských hraníc nevedno kam. Nevedno ani, čo má vo veľkom batohu, v každom prípade nás sprevádza až dolu do kempu. Žeby pašoval? Veď týmto spôsobom si privyrábali mnohí domorodci a Tadžikistan bol medzistanicou pašovania drog z Afganistanu. Zbohatlíci majú svoje príjmy hlavne z obchodu s heroínom. V hlave nám víria viaceré možnosti. Nakoniec sa čudák nijako nebezpečne neprejaví.

Ani nevieme, ako deň po&nbsp;dni v&nbsp;horách preletí a&nbsp;my sa ocitáme opäť dole v&nbsp;civilizácii. Skladáme mozaiku zážitkov, fantastických obrazov krajiny hôr a&nbsp;stretnutí s&nbsp;jej obyvateľmi. Tadžici patria medzi najstaršie národy sveta, ale na&nbsp;svojom území sú pomerne izolovaní. Keďže patria do&nbsp;iránskej jazykovej skupiny, sú v&nbsp;podstate jediným indoeurópskym národom v&nbsp;Strednej Ázii.

Zvyknete si, že sa nikde neponáhľajú, a&nbsp;ak si objednáte raňajky na&nbsp;pol ôsmu, skôr ako o&nbsp;ôsmej ich nedostanete. Občas dôjde lepjoška, občas chýba niečo iné, ale vrelosť a&nbsp;ústretovosť všetko ospravedlnia. Všetci zdravia srdečne „salam alejkum“, všetci poznajú Čechoslovakiu, všetci sa srdečne prihovárajú. Ženám zdobia hlavu šatky, v&nbsp;meste už modernejšie upravené. Chlapci lietajú po&nbsp;uliciach horských dediniek v&nbsp;saku, podobne mládenci na&nbsp;oslíkoch na&nbsp;horských cestách sú náležite upravení. Aj v&nbsp;chudobe a&nbsp;jednoduchosti si potrpia na&nbsp;svoj zo­vňajšok. Ľudia tu žijú v&nbsp;skromnosti, ale spokojne.

FOTO To je pokoj a nádhera: Pozrite si skrytú perlu Tadžikistanu!

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás

FOTO To je pokoj a nádhera: Pozrite si skrytú perlu Tadžikistanu!

Súvisiace články

Skončí už toto trápenie? Epidémiu nového koronavírusu dostali pod kontrolu

Toto určite nie je chrípka: Šokujúci pohľad na pľúca muža, ktorého zabil koronavírus

Chlípny hollywoodsky producent: Harveyho Weinsteina odsúdili na 23 rokov väzenia

Iné by oňho neopreli ani bicykel: Expremiér si začal s o 50 rokov mladšou poslankyňou

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás