Plus 7 dní

Teraz už jazdíš skoro ako Kirgiz, - smial sa a povzbudzoval ma pas­tier, od ktorého sme si požičali kone. On na tom svojom sedel v gumených čižmách, pripomínal bájneho kentaura zo starogréckych povestí. Boli ako jedno telo, jeden pohyb. V tom momente som však nemal čas kochať sa - môj kôň sa práve chystal rozbehnúť. Snažil som sa tlmiť nárazy cvalu a chytiť správny rytmus.

Pred jazdou na&nbsp;konskom chrbte má drvivá väčšina ľudí oprávnený rešpekt, ale zvládnuť sa dá všetko. Aj keď nemáte dostatok skúseností, niekedy treba skočiť do&nbsp;problému hlavou, prebudiť praveké inštinkty. Večer vás síce bude riadne bolieť zadok a&nbsp;nohy, no približne po&nbsp;hodine vo voľnej prírode si na&nbsp;koňa zvyknete a&nbsp;chcete viac.

Počas jazdy nádherným zeleným údolím Chon-Kemin vystriedala počiatočné obavy a&nbsp;re­špekt obrovská radosť z&nbsp;divej prírody vôkol nás. Stávali sme sa jej súčasťou, každý zrazu spozoroval nesmierny nával energie a&nbsp;pocit slobody.&nbsp;&nbsp;

Výlet do&nbsp;Kirgizska, to bola výprava ako za&nbsp;starých čias. Nádherná krajina, ľudoprázdne kopce, fyzická námaha. Na&nbsp;koňoch sme prešli zeleným údolím Chon-Kemin v&nbsp;pohorí Severný Ťanšan na&nbsp;hranici s&nbsp;Kazachstanom. V&nbsp;izolovaných horách bez akéhokoľvek signálu.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-vetrom-vlasoch-chcete-zazit-vypravu-ako-starych-cias-vyberte-kirgizska" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO z tripu po Kirgizsku v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Za&nbsp;čias Sovietskeho zväzu túto časť pomerne často navštevovali alpinisti, no po&nbsp;rozpade krajiny ju aj pre blízkosť hranice uzavrela. Dostať sa sem možno iba na&nbsp;špeciálne povolenie, ktoré sme si niekoľko mesiacov vopred vybavovali na&nbsp;kirgizskom ministerstve životného prostredia, vnútra a&nbsp;obrany. Podľa štatistiky vojakov pri vstupe do&nbsp;oblasti tu boli pred nami za&nbsp;celý rok iba štyria cudzinci.

Podnikli sme dobrodružnú výpravu snov. Spali sme pod hviezdnou oblohou, vystúpili po&nbsp;ľadovci Ak-Suu až do&nbsp;sedla Ak--Suu do&nbsp;výšky vyše štyritisíc metrov a&nbsp;prešli do&nbsp;údolia Chon Ak-Suu. Kirgizsko je jednoducho nezabudnuteľné a&nbsp;nabité prírodnou krásou.

Už ste niekedy počuli výraz kok-boru? Je to kirgizská národná hra. Niečo ako ragby na&nbsp;koňoch. Namiesto lopty sa však jazdci snažia získať od&nbsp;súperov telo mŕtvej kozy bez hlavy a&nbsp;kopýt. Súťažia medzi sebou dve skupiny jazdcov, pričom predvádzajú majstrovské jazdecké umenie. Cieľom je dostať kozu do&nbsp;„brány“ protivníka, vopred označeného miesta v&nbsp;tyle súperiaceho tímu. Tí sa tomu snažia všemožne zabrániť. Blokujú sa vzájomne na&nbsp;koňoch, zápasia o&nbsp;telo kozy, v&nbsp;plnej rýchlosti sa poň zohnú z&nbsp;konského chrbta až k&nbsp;zemi.

Túžil som túto hru vidieť na&nbsp;vlastné oči. Podarilo sa nám to v&nbsp;dedine Kaindy v&nbsp;rámci predstavenia pre miestnu školu. Miestni chlapi sa pozbierali a&nbsp;dali si jednu rundu. Ako keď si my zahráme futbal.

Pri pohľade na&nbsp;nich vo mne ožívali chlapčenské sny. Túžil som byť jedným z&nbsp;nich. Jazdec, dobyvateľ, cítiť vietor v&nbsp;tvári. Tak som vyslovil prosbu, či si môžem sadnúť k&nbsp;nim na&nbsp;koňa. Bez problémov. Dokonca mi dali do&nbsp;rúk telo kozy. Skoro mi pažu zlomilo, mohlo mať dobrých 15 kíl. Oni si ju pohadzovali a&nbsp;trhali, akoby išlo o&nbsp;slameného panáka.

Stredoeurópanovi môže kokboru pripadať ako poriadne krutý šport. Ale záleží na uhle pohľadu, určite nie je o nič krutejší ako naša poľovačka. A pre Kirgizov je to normálna a prirodzená vec. Už niekoľko storočí. Dokonca, v kok-boru existujú niečo ako majstrovstvá sveta - svetové nomádske hry.

Prvý ročník usporiadalo v&nbsp;roku 2014 kirgizské mestečko Cholpon-Ata. Je to svojrázna olympiáda v&nbsp;tradičných športoch kočovníkov s&nbsp;medzinárodnou účasťou. Okrem domácich Kirgizov zápolia tímy z&nbsp;Kazachstanu, Afganistanu, Ruska a&nbsp;desiatok ďalších krajín sveta. V&nbsp;miestnom múzeu v&nbsp;Cholpon-Ata som na&nbsp;fotkách z&nbsp;hier objavil aj slovenskú zástavu. Pani z&nbsp;múzea mi potvrdila, že sme mali zastúpenie aj na&nbsp;takomto exotickom podujatí.

Cholpon-Ata leží priamo na&nbsp;brehu obrovského jazera Issyk-kuľ. To je vraj druhé najväčšie horské jazero na&nbsp;svete. Nachádza sa na&nbsp;severe krajiny v&nbsp;pohorí Ťan-šan v&nbsp;Issyk-kuľskej kotline. Voda nie je nijako svieža, ba skôr naopak. Jazero je pritom riadne hlboké, vraj až do&nbsp;668 metrov, pričom priemerná hĺbka je 270 metrov. Na&nbsp;dĺžku má približne 180 kilometrov a&nbsp;na&nbsp;šírku maximálne 60. Je obrovské, preto ho volajú more. Tomu nahráva skutočnosť, že voda je slaná.

Hoci je jazero v&nbsp;nadmorskej výške 1&nbsp;607 metrov, voda jazera vraj nikdy nezamŕza. Pre Kirgizov je mimoriadne dôležité z&nbsp;hľadiska cestovného ruchu. Chodia sem dovolenkovať rodiny z&nbsp;celej krajiny, jazero odporúčajú navštíviť všetkým cudzincom, na&nbsp;jeho brehu je množstvo hotelov, reštaurácií a&nbsp;dedín.

Issyk-kuľ je pre Kirgizsko niečo ako Balaton pre Maďarsko. Alebo aj viac. Je to prírodná pýcha. Áno, samotné jazero ja krásne. Najmä panoráma kopcov, ktoré lemujú jeho okraje. Samotné mestečká a&nbsp;dedinky na&nbsp;mňa však nijako zvlásť nezapôsobili. Taký architektonický mišmaš.

Hneď vedľa seba luxus a&nbsp;jednoduchosť. Budova moderného hotela a&nbsp;vedľa drevená chatrč. Reštaurácia s&nbsp;ambíciou byť na&nbsp;západnej úrovni, hneď vedľa bufet s&nbsp;tradičnou kirgizskou kuchyňou pre šoférov a&nbsp;okoloidúcich. Paradoxy a&nbsp;kontrasty Strednej Ázie tu priam bijú do&nbsp;očí. Hlinené cesty a&nbsp;zrazu perfektná asfaltka. Podľa toho, kto má koľko peňazí a&nbsp;aký vplyv.

Napriek tomu je na&nbsp;plážach riadne veselo. Plno ľudí, pobrežných bufetov, vôňa opekaného mäsa a&nbsp;davy turistov z&nbsp;krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Napokon som si tu však našiel perfektné miesto. Priamo na&nbsp;koloch nad hladinou jazera sa týčila sauna v&nbsp;domčeku.

Nebolo treba viac uvažovať. Slovo dalo slovo a&nbsp;večer sme sa do&nbsp;nej nahrnuli celá partia. Vyhrievala sa drevom, prikladalo sa zvonku, no piecka pálila priamo v&nbsp;potnej miestnosti. Po&nbsp;chvíli tam bolo na&nbsp;nevydržanie. Ľahká pomoc. Raz, dva, tri... Nasledoval skok asi z&nbsp;troch metrov priamo do&nbsp;jazera. Parádny zážitok.&nbsp;&nbsp;

„Toto je naša kirgizská Florida,“ prízvukoval mi so smiechom po&nbsp;rusky miestny taxikár. Dokonca bol v&nbsp;Československu aj na&nbsp;Slovensku. Ešte za&nbsp;čias komunizmu, ako vojak. Na&nbsp;cvičení. Z&nbsp;krajiny síce veľa nevidel, no dodnes na&nbsp;to v&nbsp;dobrom spomína. Hneď ma aj zavolal na&nbsp;pohár vodky. Za&nbsp;bežných okolností by som síce neodmietol, no v&nbsp;tej chvíli som sa ponáhľal, tak z&nbsp;toho nič nebolo.

Vodka a&nbsp;všakovaký tvrdý alkohol sa však pijú v&nbsp;Kirgzisku prúdom, o&nbsp;takéto ponuky núdza určite nie je. Keď vojdete do&nbsp;ktoréhokoľvek dedinského obchodu, tvrdý chľast má samostatný oltár v&nbsp;podobe preplného pultu. Na&nbsp;druhej strane treba povedať, že Kirgizsko je moslimská krajina a&nbsp;niektorí muži alkohol striktne odmietajú. Takže dobrá rada znie - nechajte tomu voľný priebeh, príležitosť sa vždy nájde.

Kirgizi sú však v&nbsp;prvom rade národ skvelých jazdcov a&nbsp;sú na&nbsp;to patrične hrdí. Kone tu vidíte úplne všade, hneď ako sa dostanete von z&nbsp;mesta na&nbsp;vidiek. Jazdia na&nbsp;nich už deti v&nbsp;útlom veku, ženy, starí ľudia. Všetci. A, samozrejme, na&nbsp;pastvinách nechýba tradičný príbytok kočovníkov, kruhová jurta. Veľmi podobná ako v&nbsp;Mongolsku. Ak sa pri jazde zraníte, nie je to práve výhra. Nemocnica či, presnejšie, objekt rýchlej záchrannej služby na&nbsp;brehu jazera Issyk-kuľ veľkú dôveru nevzbudzuje.&nbsp;

Členku našej skupiny previezli po&nbsp;úraze prastarou sanitkou UAZ do&nbsp;ešte staršej budovy s&nbsp;rovnako starým zariadením. Odhadom zo 70. rokov. „Viem, s&nbsp;nemocnicou u&nbsp;vás sa to nedá ani porovnať,“ chápavo prikyvoval hlavný doktor. „U&nbsp;nás je to však takto. Toto nie je normálna nemocnica, fungujeme iba sezónne, tak sa do&nbsp;zariadenia veľa neinvestuje.“

Ale pohostinnosť mu nechýbala. „Čaj alebo vodku?“ opýtal sa a pozval ma k stolu. Dal som si oba nápoje, dokonca aj niečo pod zub sa našlo. Kirgizskí doktori ma prekvapili, o Slovensku toho vedeli skutočne veľa. Keď sa obrátila reč na ich krajinu, opäť sme skončili pri koňoch. Kazachom vraj jazdecké zručnosti chýbajú, medzi Turkménmi sa nájde naozaj šikovný jazdec, ale ako seberovných vnímajú len Mongolov.

Vstupnou bránou do&nbsp;krajiny je hlavné mesto Biškek. Má približne milión obyvateľov a&nbsp;ide o&nbsp;skutočne rušnú metropolu. Vystúpili sme na&nbsp;medzinárodnom letisku Manas, ktoré je od&nbsp;mesta vzdialené približne 30 kilometrov. A&nbsp;hneď po&nbsp;prvých kilometroch po&nbsp;širokej asfaltke mi do&nbsp;očí udrela nádherná panoráma zasnežených vrcholkov štítov pohoria Ťaň-šan.

Už o&nbsp;niekoľko hodín som si panorámu zatiaľ ešte vzdialených hôr vychutnal dôkladnejšie zo vzácnej historickej pamiatky, minaretu Burana z&nbsp;10. až 11. storočia, asi niekoľko kilometrov od&nbsp;hlavného mesta. Práve tam sa nachádzajú pozostatky stredovekého mesta Balasagun, ktoré bolo centrom Karachanidského kaganátu (940 – 1212 n. l.) a&nbsp;predstavovalo kľúčový uzol severnej Hodvábnej cesty.

Vráťme sa však ešte do Biškeku. Po príchode sme si dopriali fantastické a bohaté raňajky preložené zopár pohárikmi vodky a pekný deň sa mohol začať. Staršie ročníky si ešte dnes budú pamätať, že mesto malo kedysi iný názov - Frunze. Kirgizská metropola je dnes moderným mestom v sovietskom štýle s mramorovými budovami a bulvármi. Aj s množstvom pekných zelených parkov. Medzi vysoké bloky budov zo sovietskych čias sa však sem-tam vtesnali ázijské prvky.

Centru dominuje obrovské námestie Ala-Too, dejisko početných festivalov. V&nbsp;sovietskych časoch nieslo názov Leninovo. V&nbsp;roku 2011 pri príležitosti 20 rokov nezávislosti tu odhalili obrovskú 17-metrovú sochu hrdinu Manasa, na&nbsp;koni vyzerá skutočne monumentálne. Ďalšou atrakciou je stožiar so štátnou vlajkou, pri ktorom sa každú hodinu mení stráž. No a&nbsp;len kúsok odtiaľ, pri budove Národného múzea, sa môžete odfotiť pri ďalšej soche - Vladimira Iľjiča Lenina.

FOTO S vetrom vo vlasoch: Chcete zažiť výpravu ako za starých čias? Vyberte sa do Kirgizska

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás

FOTO S vetrom vo vlasoch: Chcete zažiť výpravu ako za starých čias? Vyberte sa do Kirgizska

Súvisiace články

FOTO To je pokoj a nádhera: Pozrite si skrytú perlu Tadžikistanu!

FOTO Ako Afrika: Jeden z najkrajších španielskych prírodných parkov vám vyrazí dych

FOTO Neznáme Tatársko: Neuveríte, čo Pasternaka inšpirovalo pri tvorbe Doktora Živaga

FOTO Slovák prešiel pešo naprieč Amerikou: Nadľudská námaha, ale aj božská krása!

FOTO: Lesy v hmle neistoty: Pozrite si idylické zábery Estónska v predvečer pandémie

FOTO Medzi chovateľmi sobov: 30 záberov, ktoré vám odhalia skryté pôvaby Mongolska

Safari, chudoba, ale aj luxus: 50 záberov, vďaka ktorým sa zamilujete do Kene

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás