Tip na článok
Smútok za Mireille Knollovou: Prežila holokaust, útočník ju v marci zabil v parížskom byte.

Francúzski Židia sa po desaťročiach cítia ohrození, tentoraz zo strany moslimských susedov

Dvadsaťosemročná Joanna Galilliová to už vo svojom rodnom parížskom predmestí nevydržala.

Galéria k článku (3 fotografie )
Nicolas Sarkozy: Na rastúci antisemitizmus vo Francúzsku poukazuje aj bývalý prezident.
Po útoku na synagógu: Francúzski Židia musia čeliť čoraz väčším nepríjemnostiam.
Parížski moslimovia: Aj oni sa cítia ohrození a diskriminovaní

„Ak som na sebe mala židovské symboly ako Dávidova hviezda, pľuli na mňa,“ posťažovala sa mladá žena americkému denníku New York Times na svojich moslimských susedov. Nakoniec sa podobne ako mnohí Židia vo francúzskej metropole presťahovala do 17. obvodu, štvrte, v ktorej žije väčšia židovská populácia a Židia sa tam vďaka tomu cítia bezpečnejšie. Je útek východisko? Neutrpí ním sen o francúzskej multikulturalite ďalšiu trhlinu?

Brutálny útok

Začiatkom júla francúzsky súd poslal za mreže troch mladíkov po dvadsiatke na osem, trinásť a šestnásť rokov za útok na židovský pár. V roku 2014 tento zločin vzbudil mimoriadnu pozornosť nielen pre svoju brutalitu, ale aj z dôvodu, že k nemu došlo v tolerantnom parížskom predmestí Créteil, kde dovtedy vedľa seba bez závažnejších konfliktov spolu žili viaceré rasy a etniká. Ani po júlovom rozsudku sa prípad nepodarilo definitívne uzavrieť - hlavný vinník je stále na úteku, odsúdili ho v neprítomnosti.

Obete, 21-ročný Jonathan a 20-ročná Laurine, boli v čase útoku v byte mladíkových rodičov. Pri dverách zazvonili traja mladí muži, následne vtrhli do bytu a Jonathan mal o chvíľu v ústach hlaveň zbrane. „Kde sú peniaze? Židia si neukladajú peniaze do banky,“ kričali útočníci. „Vieme, že tvoj otec je Žid. Chodí po ulici v jarmulke a preváža sa na čiernom Mercedese.“ Vyčíňanie pokračovalo ničením náboženských symbolov v byte, netvori znásilnili dievča. Pritom nechýbali narážky na pôvod obetí. „Toto je pre mojich bratov v Palestíne,“ povedal muž, ktorý je dodnes na úteku, a dodal: „Mali by ste skončiť v plyne.“

Mimoriadne srdcervúca bola Jonathanova júlová výpoveď pred súdom. „Nikdy sa necítite bezpečne, nikdy,“ uviedol utrápene. „Po útoku som prišiel o prácu, musel som navštevovať psychiatra, stále mám nočné mory. Tí ľudia sú naši rovesníci a zruinovali nám život.“ S Laurine už nie sú spolu. „Nedokázali sme už spolu hovoriť. Jediné slovo obnovilo spomienky na incident.“

Odchádzajú

Zďaleka nejde o jediný incident tohto typu. Nedávno útočník vtrhol do parížskeho bytu 85-ročnej Mireille Knollovej, ženy, ktorá prežila holokaust. Vykríkol Allah akbar a zabil ju. Vražda vyhnala ľudí do ulíc Paríža, kde vyjadrili svoje pobúrenie nad ohavným činom. Zdá sa, že je naozaj najvyšší čas otvorene pomenovať, čo sa deje. Neustále prichádzajú správy o menších nepríjemnostiach, ktorým čelia členovia židovských komunít, ale aj o väčších incidentoch, ako sú podpaľačské útoky na kóšer obchody či dokonca útoky na synagógy. Hoci tvoria len jedno percento populácie, v roku 2017 boli práve Židia obeťami až 40 percent všetkých rasovo či nábožensky motivovaných incidentov.

To, že Židia sa vo viacerých častiach krajiny galského kohúta necítia komfortne, ukazujú štatistiky o presťahovaní. V rokoch 1982 až 2000 sa do Izraela odsťahovalo 25-tisíc ľudí, za posledných 18 rokov sa tento počet zdvojnásobil. Rôzne židovské organizácie dodávajú, že rovnako čulá je migrácia v rámci veľkých miest, najmä Paríža. Ako píše New York Times, zatiaľ čo v spomínanom 17. obvode nájdete okolo 15 synagóg a väčšina z nich vyrástla v posledných rokoch, vo štvrtiach mesta s veľkou moslimskou komunitou počet Židov ubúda. V mestskej časti Aulnay-sous-Bois sa za pätnásť rokov scvrkol počet židovských rodín zo 600 na 100 a podobný vývoj zaznamenávajú v predmestiach Le Blanc-Mesnil, Clichy-sous-Bois či La Courneuve.

Kto útočí?

Čoraz častejšie sa vo Francúzsku hovorí o novom antisemitizme, aj keď nie nahlas, len potichu. Krajina v roku 2011 prijala legislatívu, ktorá bráni zverejňovať etnickú či náboženskú príslušnosť páchateľov rasovo motivovaných zločinov, preto sa nedá jednoznačne povedať, že za nárast protižidovského násilia môžu najmä moslimovia. Ale spomínané prípady - mladého páru, Mireille Knollovej a viaceré ďalšie - naznačujú, že niečo by na tom mohlo byť. A je tu ešte jedna zaujímavá vec. Pohľad do štatistík naznačuje, že existuje priama úmera medzi vyhrotením izraelsko-palestínskeho napätia a nárastom antisemitizmu vo Francúzsku - keď sa situácia na Blízkom východe vyhrotí, francúzski Židia majú dôvod na obavy.

Na fenomén čoraz častejšie poukazujú mnohé francúzske osobnosti či dokonca tlač. „Nový antisemitizmus vo Francúzsku je moslimský antisemitizmus,“ napísal denník Le Figaro. Viacerí herci, intelektuáli či politici vrátane bývalého prezidenta Nicolasa Sarkozyho podpísali vyhlásenie, v ktorom hovoria o „skrytých etnických čistkách“. Najkontroverznejšou časťou vyhlásenia je výzva moslimským lídrom, aby sa vzdali veršov Koránu, ktoré volajú „po zabití a potrestaní židov, kresťanov a neveriacich“. Odpoveď druhej strany nenechala na seba dlho čakať. „Sme šokovaní,“ uviedol Ahmet Orgas, prezident francúzskeho Výboru pre moslimskú vieru. „To nie je žiadne vyhlásenie, ale obyčajná zlátanina.“ Ako dodáva, moslimské skupiny vystupujú ako partneri v boji proti antisemitizmu. „Nemôžete len tak vytvoriť nový antisemitizmus. Židovské skupiny musia prestať s obviňovaním moslimov.“

Citlivá záležitosť

Aj táto slovná prestrelka ukazuje, že ide o mimoriadne citlivú záležitosť. Čo do počtu je Francúzsko domovom najväčšej židovskej aj moslimskej menšiny v Európe. „Aj preto majú francúzski lídri strach z vyhrotenia konfliktov, dokonca sa boja uznať, že moslimsko-židovské napätie vôbec existuje. Ak by to pripustili, ohrozili by základný princíp francúzskeho štátu, podľa ktorého občania sa nerozdeľujú na základe rasy či náboženstva, všetci sú Francúzi, rovní pred zákonom.“

Analytik Jérome Fourquet, blízky socialistom, tvrdí, že reči politikov nezodpovedajú realite. „Hovoria o spoločnom živote,“ vysvetľuje. „Ale namiesto toho sa jednotlivé komunity so spoločnou kultúrou grupujú. Ak by sme to uznali, znamenalo by to uznať zlyhanie francúzskeho modelu.“

Na druhej strane je otázne, nakoľko by bolo zmysluplné otvorene zdôrazňovať prípadné konflikty, či by to celú situáciu neurobilo ešte výbušnejšou. Najmä keď veci často nie sú také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať a ako ich prezentujú štatistiky. Napríklad niekedy nie je ľahké určiť deliacu čiaru medzi rasovým a ekonomickým motívom trestného činu. Ako zdôrazňuje francúzsky politický vedec s marockými koreňmi Rachid Benzine, v moslimských komunitách panujú o Židoch predsudky, že sú mimoriadne vplyvní a bohatí. Pre zločincov preto môže byť motívom na vtrhnutie do bytu pôvod, ale aj peniaze obete. Alebo oboje.

Podobne je to so sťahovaním Židov z „moslimských“ štvrtí miest. „Ľudia odchádzajú, lebo dosiahli vyšší ekonomický level,“ tvrdí pre New York Times Mamadou Diallo, moslim, ktorý prevádzkuje mládežnícke centrum v západnom parížskom predmestí Nanterre. Zároveň pripúšťa, že v rozhovoroch medzi členmi jeho centra občas odznejú antisemitské poznámky. „Na môj vkus je ich príliš veľa,“ hovorí úprimne.

VIDEO Plus 7 Dní