Francúzi musia byť pripravení na boj za samých seba! To je heslo Érica Zemmoura (63), ktorý síce oficiálnu kandidatúru na prezidenta ešte nevyhlásil, ale už teraz mu prieskumy prisudzujú 8 až 11 percent hlasov. Najnovšie na seba upozornil afé­rou, v ktorej ho obvinili z nevery. Nachytali ho totiž objímať sa s 28-ročnou asistentkou. Môže byť silným protivníkom pre súčasnú hlavu štátu Emmanuela Macrona a ešte silnejším voči rovnako krajne pravicovej Marie Le Penovej. Má šancu uspieť alebo je len krikľúňom, predvojom, ktorý šéfke Národného združenia pripravuje vhodnú pôdu?

Tvrdé slová

Komentátor a moderátor Éric Zemmour sa stále tvári, akoby bol už vo volebnej kampani, hoci Francúzi si svojho prezidenta budú voliť v apríli na budúci rok. Keď naposledy propagoval svoju novú knihu, vysvetlil, aké opatrenia by v krajine zaviedol v prípade svojho volebného víťazstva. Napríklad rodičia by museli svojim deťom dávať len schválené francúzske mená. Je to podľa neho samý Mohamed, Kevin či Jordan. „Tak by to nešlo!“ hromží známy odporca moslimov. Rád by opäť zaviedol zákon, ktorý už raz platil od roku 1803 za Napoleona Bonaparta a krajinu by vrátil späť do minulosti. Vtedy totiž museli rodičia svojim ratolestiam vybrať mená len zo zoznamu kresťanských a historicky francúzskych mien. Charles de Gaulle neskôr zákon rozšíril o dodatok, vďaka ktorému mohli francúzski moslimovia zvoliť aj mená z Koránu. Fran­çois Mitterand dal ľuďom úplnú slobodu, pokiaľ ide o mená detí.

Ohrozenie elít

Má stály prispievateľ do denníka Le Figaro a moderátor šancu uspieť? Cesty voličov sú nevyspytateľné a on je so svojimi extrémne pravicovými názormi veľmi populárny. Jeho program v TV CNews pozeralo každý deň milión divákov, až kým mu ho nedávno vedenie kanála nezrušilo. Nie pre extrémistické názory, ale preto, že neoficiálne sa za prezidentského kandidáta už pasoval. Vyhlásil, že sa „kandidatúry nebojí a čaká len na vhodný okamih“. Podľa všetkého môže byť umiernenému Macronovi silným súperom. A ešte silnejším pre Marie Le Penovú, šéfku Národného združenia, ktoré ešte ako Národný front zdedila po svojom slávnom otcovi Jeanovi-Marie Le Penovi. Pravicová politička v posledných rokoch svoju rétoriku zmiernila, kým Zemmour ostáva tvrdý. Veď aj jeho kniha, ktorej reklamné turné je možno súčasťou kampane, nesie názov Francúzska samovražda: Identita, veda, priemysel jasne naznačuje, aké názory esejista podsúva verejnosti. A že spoločnosť sa radikalizuje, o tom niet pochýb.

Podpora

Koncom júna sa v mnohých obciach objavili plagáty s podobizňou publicistu a heslom Zemmour za prezidenta! Bolo to tesne po porážke Le Penovej Národného združenia v komunálnych voľbách. Kampaň podporili mnohí bývalí prívrženci radikálnej političky, ktorí v Zemmourovi vidia šancu na pokonanie politického establishmentu v Paríži a jeho migračnej politiky.

Tak sa okruh voličov Le Penovej značne zmenšuje, keďže s najväčšou pravdepodobnosťou sa presúva práve do fanúšikovských radov Érica Zemmoura. Ten sa im po sklamaniach z vajatania Národného združenia javí ako svetielko v tuneli. „Marie Le Penová môže zastaviť masovú imigráciu, ale nezastaví islamizáciu. To je duchovný proces. Éric to pochopil, hoci aj tak sa obávam, že Francúzi nechcú prijať to riziko, aby zachránili seba samých. Nestarajú sa o dušu Francúzska,“ napísal Jacques Bompard, bývalý Le Penovej pobočník. Jeho slová hádam najlepšie ilustrujú zmenu, ktorou momentálne prechádza voličská základňa francúzskej krajnej pravice. Mimochodom, viacerí analytici upozorňujú, že v prípadnom súboji s Macronom v druhom kole volieb by mal Zemmour väčšie šance ako Le Penová.

Porovnávanie

Kto je Éric Zemmour? Médiá ho prestavujú ako mizogýna, rasistu a islamofóba. Po tom, ako pred dvoma rokmi nazval moslimov kolonizátormi, odsúdili ho za podnecovanie k rasovej nenávisti na pokutu 10-tisíc eur. Vyhlásil, že elity cielene podporujú proces nahradenia pôvodného obyvateľstva Francúzska imigrantmi z Maghrebu a subsaharskej Afriky. „Všetci moslimovia, či už to hovoria, alebo nie, považujú džihádistov za dobrých moslimov,“ znie jedno z jeho tvrdení, pričom šokoval aj ďalej, keď vyhlásil, že „väčšina obchodníkov s drogami sú čierni a Arabi. A to je fakt!“

Ozývajú sa však aj hlasy, že je to človek mimo politiky, s ostrou rétorikou. Podľa novín L’Express by bol Zemmour ako francúzsky Trump. Aj on má politicky nekorektné vyhlásenia o prisťahovalcoch, konzervatívne názory, nebojí sa kriticky vyjadrovať o islamizácii Západu či rodovej ideológii, kritizuje globalizáciu a podporuje národné záujmy. Iní toto porovnávanie odmietajú, pretože kým Trumpa považujú za šaša s primitívnou rétorikou, Zemmour má kultivovaný verejný prejav, je intelektuál a „muž veľkej kultúry“. 

FOTO v GALÉRII

Berberské korene

Zemmour sa narodil v posledný augustový deň roku 1958 na parížskom predmestí Montreuil a sám zažil prerod štvrte na tak­zvanú no go zónu. Je synom židovských prisťahovalcov z Alžírska a sám o sebe hovorí ako o „francúzskom Berberovi“. Zdá sa, že pôvod jeho prívržencom neprekáža. A tolerantným i - ako sa vraví - voľnomyšlienkarským Francúzom nebude prekážať ani jeho mimomanželská afé­ra. Najnovšie ho prichytili totiž kúpať sa v tesnom objatí v mori s 28-ročnou asistentkou Sarah Knafoovou. Publicista a možno budúci prezident je pritom už 35 rokov ženatý s Mylène Chichportichovou, mladšou o rok, s ktorou má tri deti.