Jana Čavojská

Simon bol v&nbsp;Kurdistane od augusta. Je Jezíd, pochádza odtiaľto a&nbsp;hoci už roky žil v&nbsp;Nemecku a&nbsp;Česku, vrátil sa domov dva dni potom, ako ISIS obsadil Sindžár. Aj s&nbsp;dodávkou plnou kojeneckého mlieka a&nbsp;ďalších vecí, ktoré jeho ľudia potrebovali.

Keď prišla do Dohuku aj Šárka, zorganizovali ešte deväť kamiónov humanitárnej pomoci. Úrady vtedy ešte len budovali utečenecké tábory. Ulice a parky mesta boli plné ľudí, ktorí utiekli pred ISIS. A nikto nevedel, čo bude. Kam až sa džihádisti dostanú. Šárka mala pripravenú tašku s pasmi, peniazmi a oblečením. Ak by sa bojovníci ISIS priblížili, zobrala by ju, sadla do auta a utekala na hranicu s Tureckom... No to by museli byť extrémisti v uliciach mesta. Inak ju ani nenapadlo odchádzať. „Riziko bolo veľké. Bolo veľa okamihov, kedy som si povedala, že už to je priveľa a mala by som odísť. Ale keď som videla tých ľudí, ktorí potrebovali pomoc, dodalo mi to silu,“ hovorí. Len v governoráte Dohuk je dvadsaťštyri utečeneckých táborov. V každom býva tri až štyritisíc rodín. Šárka so Simonom založili humanitárnu organizáciu Shingala Azad, v preklade Slobodný Sindžár, a začali pomáhať. Najprv kamiónmi s potrebnými vecami. Potom v spolupráci so Slovenskou katolíckou charitou naftou do vykurovacích telies na zimu. Nasledoval projekt obnovy studní a vŕtania nových. Ten je spolufinancovaný z programu oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky Slovak Aid a prispieva aj Konferencia biskupov Slovenska.&nbsp;

Podľa OSN je Irak na piatom mieste, pokiaľ ide o&nbsp;ohrozenie krajiny dezertifikáciou. Prší čoraz menej. Dostať sa k&nbsp;vode je stále ťažšie. „Kedysi stačilo vŕtať do deväťdesiatich metrov a&nbsp;voda mala taký tlak, že sama tiekla na povrch. Dnes vŕtame tristo metrov hlboko a&nbsp;voda sotva tečie, treba jej pomáhať generátormi,“ opisuje Ali Omar Khudher, viceguvernér irackej oblasti Ninive a&nbsp;mesta Mosul. „V roku 2009 sme pestovali ovocie a&nbsp;zeleninu. Mohli sme tu mať jazerá. Na jednej konferencii nám vtedy rozprávali o&nbsp;klimatickej zmene. Vraj ak sa nič nezmení, v&nbsp;roku 2030 tu bude púšť. Prešlo len trinásť rokov a&nbsp;to, o&nbsp;čom hovorili, je realitou.“

Vlani tu pršalo za celý rok len dva razy. Kým kedysi spadlo za rok 600 – 700 mililitrov zrážok, teraz je to iba okolo stovky. „V lete tu teploty dosahujú päťdesiat stupňov. No také leto bolo kedysi tri mesiace v&nbsp;roku. Dnes je to aj päť mesiacov,“ opisuje Šárka. Klimatickú zmenu tu cítia na plné obrátky.

Najhoršie je, že voda sa míňa hlavne v&nbsp;dedinách, ktoré prichýlili utečencov z&nbsp;území obsadených ISIS. Voda už predtým ledva stačila miestnym. S&nbsp;príchodom nových obyvateľov a&nbsp;čoraz väčším suchom jej je ešte menej. V&nbsp;dedine Birstek žilo stoštyridsať rodín. Prichýlili ďalších sedemdesiat rodín jezídskych utečencov. Časť žije v&nbsp;tábore, časť priamo v&nbsp;domoch v&nbsp;dedine. Je to jezídska obec. „V minulosti sme kvôli našej viere mali veľa problémov. Pamätám si, ako sme odtiaľto utekali, keď som bol malý,“ hovorí mokhtar – starosta Ferman Armen Kundi. „Po každom úteku budovali naši predkovia dedinu nanovo. Pred ôsmimi romi prišiel ISIS a&nbsp;ďalší obrovský strach. Našťastie, s&nbsp;terajšou vládou sa cítime bezpečnejšie. Dúfame, že nás dokáže ochrániť.“

Birstek, to sú domy za vysokými plotmi, roztrúsené po suchej kopcovitej krajine. Pôda je pokrytá skalami. Bol by takmer zázrak, keby tu niečo vyrástlo. Obživu tu nájdu snáď len kozy a ovce, ktoré prežijú aj na biednej strave. Mokhtar Ferman potvrdzuje, že kto môže, hľadá si prácu v&nbsp;mestách. V&nbsp;Mosule, Dohuku. Niektorí odišli až do Európy.

Birstek má smolu aj v&nbsp;tom, že leží na spornom území, o&nbsp;ktoré sa ešte stále háda centrálna iracká vláda v&nbsp;Bagdade s&nbsp;vládou autonómneho irackého Kurdistanu. Trvá to už roky a&nbsp;doplácajú na to obyčajní ľudia. Nikto totiž do tejto časti krajiny nechce investovať.

Preto pomohla Slovenská katolícka charita (SKCH) a&nbsp;Shingala Azad práve tu. Vybudovali studňu s&nbsp;generátorom na pohon čerpadla, ktoré z&nbsp;hĺbky ťahá vodu. Studňa je napojená na dedinské vodovodné potrubie, takže obyvateľom tečie pitná voda priamo z&nbsp;kohútika. Je to už sedemnásta studňa SKCH v&nbsp;Iraku. V&nbsp;škole a&nbsp;unimobunke, ktorá slúži ako zdravotné stredisko, namontovali filtračné zariadenia. Sú totiž od novej studne príliš ďaleko, takže sú napojené na starú studňu s&nbsp;menej výdatnou a&nbsp;kvalitnou vodou.

Technickú stránku kopania a&nbsp;sprevádzkovania studní má na starosti inžinier Hashem. Hovorí, že pri výbere vhodného miesta na vrt sa riadi geologickými mapami vodohospodárskeho podniku. Samotné vŕtanie studne potom trvá aj šesť mesiacov. SKCH a&nbsp;Shingala Azad majú na stole ďalších stoštrnásť žiadostí od dedín o&nbsp;vybudovanie studní. Potreba je enormná. Manažér SKCH Janek Košta hovorí, že dôležitým kritériom pri výbere dedín, kde studňu vybudujú, je aj to, či prijali jezídskych utečencov.

S&nbsp;tragédiou, ktorú v&nbsp;regióne spôsobil ISIS, sa ľudia budú vyrovnávať ešte dlho. Pre takúto genocídu majú Jezídi výraz fermana. V&nbsp;minulosti boli obeťami enormného násilia už sedemdesiatštyrikrát. „Prešlo osem rokov a&nbsp;ženy, ktoré džihádisti držali ako sexuálne otrokyne, stále majú vážne psychické problémy,“ hovorí Šárka. Zachránené ženy a&nbsp;dievčatá opätovne krstili v&nbsp;hlavnom jezídskom chráme v&nbsp;Lalishi, v&nbsp;ktorom podľa tohto náboženstva vznikol život. Tento rituál bol dôležitý pre komunitu, ale aj pre ženy. Mohli sa cítiť očistené. „Unesené ženy sa stále vracajú. Rodina prezidenta Barzáního zriadila špeciálny úrad, ktorý po nich pátra a&nbsp;vykupuje ich,“ rozpráva Šárka. V&nbsp;zajatí v&nbsp;rôznych arabských krajinách stále zostáva okolo tritisíc žien a&nbsp;dievčat.

V&nbsp;podzemnom prameni chrámu v&nbsp;Lalishi absolvovala obrad krstu aj Šárka a&nbsp;stala sa tak jezídkou. Je to úplne výnimočné. Jezídom sa človek totiž musí narodiť. Možno raz za polstoročie príjme komunita niekoho medzi seba. Simonov otec však pre Kurdov a&nbsp;Jezídov veľa urobil. Preto duchovní súhlasili, že z&nbsp;Šárky sa môže stať Jezídka. „Mňa si toto náboženstvo získalo láskavosťou jeho veriacich. Tým, ako si pomáhajú. Predtým som bola katolíčka. Jezídi a&nbsp;kresťania hovoria, že medzi ich náboženstvami je rozdiel len o&nbsp;vlások, tak veľmi sú si podobné. Aj jezídi veria v&nbsp;jedného Boha, ktorý mal sedem anjelov.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/horucich-pekiel-jezidka-ceska-pomaha-iraku-vrtat-studne-pridalo-aj-slovensko" target="_blank" rel="noopener">Fotografie si môžete pozrieť v GALÉRII.</a>