V obci Lukov neďaleko Zlína, obklopená krásnou scenériou Hostýnskych vrchov, prežila časť svojho života druhá manželka Bedřicha Smetanu Bettyna. Dva kilometre nad obydliami sa týči jeden z najrozsiahlejších moravských hradov. Nie je taký zachovaný a známy ako jeho rovesník Buchlov, ale aj Lukov si už ročne nájdu desaťtisíce návštevníkov. Spájajú sa s ním príbehy o krásnej pani Lukrécii, ale aj legendy o templárskom poklade. Lenže povesti o ukrytom bohatstve málokedy vedú k jeho objaveniu. O to viac pozornosti vyvolal unikátny nález koncom mája tohto roku. V zlínskom Múzeu juhovýchodnej Moravy sa ocitli desiatky zlatých mincí z prelomu 16. a 17. storočia, ktoré v Hostýnskych vrchoch neďaleko hradu Lukov na východe Moravy objavil amatérsky archeológ. „Radšej som po presnom mieste nepátral, aby ma to nelákalo,“priznáva kastelán hradu Lukov Jiří Holík. Aj tak za najvzácnejší poklad považuje niečo celkom iné.

Od slávy k úpadku

Pred stáročiami bol Lukov plný života. Hrad tu stál pravdepodobne ešte skôr, než o obci hovorí prvá dochovaná zmienka z roku 1373. Panské sídlo si dal vybudovať Přemysl Otakar I. a na stavbe hradu sa podieľali kamenári z velehradskej huty. „Bol najstarší na Morave a jeden zo sústavy obranných hradov, kde patril aj Brumov a Buchlov,“ upresňuje Jiří Holík a ukazuje na miesto, kde ležal dolný hrad. „Tu mali páni hospodárske zázemie, v časoch najväčšej slávy ustajňovali aj 35 koní. Keď tu kopeme, pravidelne nachádzame kosti zvierat,“priznáva.

Do roku 1511 vlastnili hrad Lukov Šternbergovci, jeden z najvýznamnejších českých rodov. Ocitol sa však aj v rukách pánov z Kunštátu a onedlho aj Nekšovcov z Landeka. V roku 1609 ho svadbou so šľachtičnou Lukréciou Nekešovou z Landeka získal Albrecht z Valdštejna. Najstarší strom Zlínskeho kraja nesie práve šľachticovo meno - Valdštejnov dub. Drevina má vyše tristo rokov a zasadil ju Albert pre Lukréciu na znak lásky a vernosti. Krásna hradná pani však zomrela mladá v roku 1614, v tom istom ako naša Alžbeta Bátoryová.

V období tridsaťročnej vojny sa stal Lukov centrom povstania miestneho obyvateľstva Valachov, ktorí bojovali proti Habsburgovcom. V roku 1643 ho na niekoľko mesiacov obsadila švédska posádka. S ich ústupom sa spája aj vypálenie hradu a strhnutie múrov, aby viac nemohol slúžiť ako pevnosť.

V prvej polovici 18. storočia prišli na hrad Seilernovci a majiteľmi lukovského veľkostatku boli až do roku 1945. Na tomto mieste sa však zdržovali málo a stavbu nijako neudržiavali. To malo za následok, že už koncom 18. storočia chátral a o pár rokov z neho bola už len zrúcanina. Pustol a stal sa zdrojom lacného stavebného materiálu pre okolité obyvateľstvo. Zarastal krami, pomaly sa strácal a s ním aj jeho sláva.

Drevený medveď aj Flintstonovci

Býval mohutný, dobre opevnený a s početnou posádkou. Lenže dve storočia nezáujmu sa podpísali pod jeho žalostnú skazu. Našťastie, existujú ľudia, ktorým osud historických pamiatok nie je ľahostajný. Už niekoľko rokov sa o podmanivé miesto stará Spolok priateľov hradu Lukov. „V súčasnosti sa blížime k záveru pamiatkovej obnovy, z dvoch tretín sme ho opravili,“hovorí kastelán cestou k hradnému mostu, ktorý je jeden z najdlhších v Českej republike. „A priekopa zase jednou z najhlbších. Viem to, lebo pred pár rokmi tam turistom spadlo dieťa,“ povie mimochodom. „Návštevníci sa pýtajú, či tam bola voda. Odpovedám, že voda nie, ale máme tu medvede. Jeden utiekol zo Slovenska a tu zdrevenel,“zavtipkuje a ukáže vpravo od mosta na drevenú sochu.

Prechádzame hlavným nádvorím, obzeráme si romantickú kaplnku pod holým nebom, kde sa konajú sobáše, ba i omše. Na výnimočný okamih v živote ponúka originálnu atmosféru, hoci sa do nej zmestí len pár desiatok hostí.

V pivničných priestoroch je malá expozícia. „Turisti sa pýtajú, či je to flintstonovský ventilátor,“ ukazuje na strop náš sprievodca. Naozaj, veľký útvar nad našimi hlavami vyzerá ako zo seriálu o rodine z  kamennej doby. „Je to zvyšok krížovej klenby z pôvodnej kaplnky,“ nedopustí špásovanie na adresu vzácneho kusa kastelán.

V jednej z miestností dobrovoľníci umiestnili zaujímavú inštaláciu, ktorá spolu s nahrávkou rozpráva príbeh o dobýjaní hradu. Vojská uhorského kráľa Mateja Korvína, ktoré bojovali proti Jiřímu z Poděbrad, sa dostali až k Lukovu a v roku 1469 sa ho pokúsili dobyť. Keďže jeden z najznámejších európskych panovníkov ovládol časť Čiech a polovicu Moravy, nechal sa v Jihlave korunovať za českého kráľa.

Templári a hľadač pokladov

K zrúcanine neďaleko Zlína sa viaže bohatá história, príbehy o duchoch, ale najmä o templárskom poklade. Naozaj tu vojensko-mníšsky rád, ktorý na začiatku 14. storočia francúzsky kráľ Filip IV. Pekný zrušil, ukryl svoje bohatstvo? Jiří Holík o tom pochybuje. Templári sa usadili kúsok od Lukova, na Vsetínsku. Dodnes historici aj amatérski nadšenci pátrajú po presnom mieste, kde na prelome 13. a 14. storočia stál templársky hrad Freudenberg. Podľa všetkého bol od Lukova vzdialený približne dvadsať kilometrov.

„Mám však k tomu pokladu krásnu historku,“poteší nás kastelán. „U nás, v Česku, je taká postava, volá sa Jozef Mužík,“ oboznamuje nás s vychýreným hľadačom štěchovického pokladu, ktorý pár kilometrov od Prahy vraj zakopali nacisti pri úteku. „No a Pepa Mužík mi raz volal, predstavil sa a oznámil, že ide k nám na hrad. Naozaj prišiel, prešiel si ho, ale nechcel nám nič prezradiť. Hovoril len to, že má sponzora, a keď to zafinancuje, tak u nás rozbehnú veľkú akciu a celé to preskúmajú,“opisuje náš sprievodca. Priznáva, že do notorického hľadača pokladov naliali pol litra slivovice, aby im prezradil, čo presne hľadá. „Nepovedal nič a už sa nevrátil. Keď som začal na internete pátrať, všade sa písalo o templárskom poklade. A pred pár týždňami kúsok od nás naozaj našli veľký zlatý poklad,“ hovorí.

Unikátny archeologický nález objavil Tomáš Melich v lesnatej časti Hostýnskych vrchov uložený v nádobe tesne pod povrchom zeme koncom mája. Poklad hneď nahlásil Múzeu juhovýchodnej Moravy v Zlíne, s ktorým spolupracuje. Najstaršie mince zo 74 dukátov pochádzajú z prvej polovice 16. storočia. „Potom tam ešte hľadali a našli ďalší džbán,“upresňuje Holík. Druhý poklad vážil takmer jeden kilogram a obsahoval 49 strieborných a zlatých mincí. Odborníci sa domnievajú, že by mohlo ísť o majetok ukrytý do bezpečia počas tridsaťročnej vojny, ale aj o korisť niektorého z vojakov, po ktorú sa už nevrátil.   

Samozrejme, amatérsky archeológ miesto svojho nálezu verejnosti neprezradil. „Ani som nepátral, kde to presne bolo, lebo by nás to lákalo. Ale poklady tu sú. Najväčším je to, že sa nájdu ľudia ochotní kus svojho života venovať tejto zrúcanine. A takí nie sú len u nás, ale aj u vás, na Slovensku,“ dodáva kastelán.