Všetci si na to zrejme matne spomíname - 11. septembra 2001 skupina saudsko­arabských ozbrojencov uniesla civilné lietadlá a zaútočila na veže Svetového obchodného centra v New Yorku. Spojené štáty zhruba o mesiac v rámci odvety udreli na Afganistan, kde sa údajne ukrýval vodca teroristov Usáma bin Ládin. Vojenský zásah s poetickým názvom Trvalá sloboda zo začiatku vyzeral ako blesková a mimoriadne účinná misia na zvrhnutie fanatického režimu Talibanu, no postupne sa operácia zmenila na dlhotrvajúci a mimoriadne nákladný konflikt.

„Dospel som k záveru, že prišiel čas ukončiť najdlhšiu vojnu Ameriky. Prišiel čas, aby sa americkí vojaci vrátili domov,“ uviedol v týchto dňoch šéf Bieleho domu Joe Biden. O tom, že sa domov nevrátia ako víťazi, radšej pomlčal. Bilancia dvadsaťročného afganského dobrodružstva je pre Washington skutočne nelichotivá.

Miliardy v lufte

Vojna v Afganistane sa do histórie zapíše aj ako jedna z najdrahších. V rokoch 2010 až 2020, keď bolo podľa BBC v ázijskej krajine rozmiestnených vyše stotisíc amerických vojakov, ročné náklady prevyšovali sto miliárd amerických dolárov. Postupne Washington menil taktiku a ofenzívne operácie vystriedal výcvik afganskej armády.

Počet Američanov sa scvrkol na súčasných asi osemtisíc, čo sa premietlo aj do zníženia výdavkov. Celkový účet je aj tak astronomický, podľa Pentagónu vojna len od októbra 2001 do septembra 2019 vyšla na 778 miliárd dolárov. Na porovnanie - ročný hrubý domáci produkt Slovenska je okolo
110 miliárd dolárov.

Ale aby sme boli spravodliví, Spojené štáty sa nezameriavali len na ozbrojený konflikt. Pentagón, rezort diplomacie a ďalšie americké ministerstvá investovali do rekonštrukcie sužovanej krajiny takmer 200 miliárd dolárov. Aj keď časť týchto peňazí - podľa BBC možno až 19 miliárd - záhadne zmizla v rôznych korupčných schémach v rámci projektov obnovy.

Poviete si, čo po peniazoch, dôležité sú ľudské životy. Ale ani v tomto smere nemožno Trvalú slobodu považovať za úspech, skôr naopak. Podľa oficiálnych čísel zahynulo za dvadsať rokov asi 2 300 amerických vojakov, vyše 20-tisíc utrpelo zranenia. Obete medzi afganskými vládnymi silami sa odhadujú na 45- až 65-tisíc, o stratách Talibanu nie sú k dispozícii relevantné informácie. Presvedčivo najhoršie na tom sú civilisti - o život pri­šlo okolo 111-tisíc. A to sa civilné obete počítajú až od roku 2009.

Čo bude ďalej?

Čo je najhoršie, Spojené štáty neopustia 11. septembra 2021 silný a životaschopný Afganistan, zanechajú hlboko rozdelenú krajinu plnú konfliktov. Podľa prieskumu Afghan News Agency náboženskí extrémisti z Talibanu dnes ovládajú 52 percent krajiny. Ide síce skôr o vidiecke oblasti, ale predsa je to takmer tristopäťdesiat štvorcových kilometrov. Taliban dokonca tvrdí, že v skutočnosti je pod ich kontrolou vyše dvoch tretín afganského územia. Navyše sa netají tým, že odchod zahraničných vojsk považuje za svoje veľké víťazstvo. Vznikajú tak obavy z vietnamského scenára, keď po odchode Američanov komunisti rýchlo získali kontrolu nad celým štátom.

Viac FOTO v GALÉRII >>

Washington síce sľubuje, že naďalej bude podporovať vládu v Kábule materiálne, politicky a diplomaticky. Ale bude to stačiť? Aby sa nestalo, že po dvadsiatich rokoch vojny Afganistan znovu ovládnu náboženskí fanatici.