Ako to vyzerá, keď sa človeku splní jeho detský sen, môže rozprávať László Gajdos z maďarskej Níreďházy. Už ako dieťa túžil mať vlastnú zoologickú záhradu, dnes ju má a v nej päťtisíc zvierat – šesťsto druhov. A postavil na nohy aj celý región!

„Narodil som sa v Níreďháze a pamätám sa, že to bol veľmi chudobný kraj. Tanye, poľnohospodárske usadlosti, pomaly mizli, turisti sem nechodili a pomaly, ale isto sme upadali do zabudnutia. Mali sme síce kúpele, lenže v Maďarsku je veľa dobrých kúpeľov, a do tých našich chodili iba miestni. Darmo sme mali tri kúpaliská, nedokázali pritiahnuť turistov",rozpráva László Gajdos. “ Čo vám za takejto situácie zostáva? Odsťahovať sa do Budapešti alebo si vymyslieť niečo, s čím prerazíte."

Zoologická záhrada v maďarskej Níreďháze dala zelenú turistike v celom kraji.
Zoologická záhrada v maďarskej Níreďháze dala zelenú turistike v celom kraji.
Zdroj: Július Dubravay

„Keď som mal tridsať štyri rokov, zaklopal som na dvere miestneho úradu a oznámil som im, že chcem čosi urobiť. Hneď mi povedali, že ak od nich nebudem pýtať peniaze, môžem si urobiť, čo chcem. A ja som nechcel nič viac a nič menej než zoologickú záhradu!“

Zoologická záhrada v maďarskej Níreďháze dala zelenú turistike v celom kraji.
Zoologická záhrada v maďarskej Níreďháze dala zelenú turistike v celom kraji.
Zdroj: Július Dubravay

Nakoniec, bol to jeho detský sen. Už keď mal desať rokov, vyhlasoval, že bude riaditeľ ZOO. „Všetci ma, samozrejme, mali za blázna. Ale táto myšlienka ma neopustila ani potom, keď som bol aktívny športovec, vzpierač, ani keď som študoval za agroinžiniera, ba ani vtedy, keď som desať rokov pracoval ako novinár. Ja som tú zoologickú záhradu naozaj chcel.“

Má aj džugľu

Bolo to pred dvadsiatimi troma rokmi. Vybral sa do Bratislavy, do Bojníc a do rumunskej Oradey, aby si vypýtal prvé zvieratá a z Bratislavy odišiel s antilopami a zebrami. „Dali mi ich. To zoologické záhrady robia, zvieratá, ktorí nemajú kde umiestniť, dajú inde, ale zostávajú ich majetkom. A postupne pribúdali ďalšie. Vidíte, a dnes je tá naša ZOO väčšia než bojnická. Tretia najväčšia vidiecka v Maďarsku. A v niečom podobná aj s Bojnicami. Inšpirovali ma, aj ja som chcel mať zoologickú záhradu v lese a aj mám.“

Zoologická záhrada v maďarskej Níreďháze dala zelenú turistike v celom kraji.
Zoologická záhrada v maďarskej Níreďháze dala zelenú turistike v celom kraji.
Zdroj: Július Dubravay

Sedíme v hoteli, ktorý sa volá Dzsungel a všetko okolo to tú džungľu aj pripomína. Veľké rastliny, bambusové tyče, na ktorých chýbajú už len opice, zhora sa na nás pozerá bizón i zebra, na stenách visia kožušiny zvierat. Najväčšie z nich patrili levici a žirafe.

„Tá levica nám umrela pri pôrode, ale jej potomkovia stále žijú. Nuž a tá žirafa, to bola naša prvá. Umrela na starobu. Takisto aj ten bizón,“ vysvetľuje László Gajdos a dodáva, že hotel je to iba zo pätnásť rokov, predtým budova slúžila pre detské pionierske tábory. Pochváli sa, že to bol jeho nápad prerobiť ho na džungľu, zvyšok však už nechal na spolupracovníkov, ktorí dobré nápady dokážu dotiahnuť do konca. Aj preto, ako vraví, prvé, na čom si dal záležať, bolo vybudovanie dobrého tímu. „Ale nehovorme o tých mŕtvych zvieratách. Narodil sa nám tu africký slon, máme baby nosorožca, mláďa bieleho leva, tuleňa...“ Šesťsto druhov zvierat, 5-tisíc dokopy.

Zoologická záhrada v maďarskej Níreďháze dala zelenú turistike v celom kraji.
Zoologická záhrada v maďarskej Níreďháze dala zelenú turistike v celom kraji.
Zdroj: Július Dubravay

Ak vás zaujíma, ako jedna zoologická záhrada dokáže postaviť na nohy celý kraj, ktorý leží bližšie k Užhorodu než k Budapešti či Bratislave, prečítajte si náš článok Žralok na puste v ďalšom čísle PLUS 7 DNÍ >>