Z najromantickejšieho mesta na Istrii bol americký herec Ryan Reynolds unesený. Napriek tomu, že v Rovinji pred troma rokmi schytal niekoľko rán pri natáčaní akčnej komédie Zabijakov osobný strážca 2. So Salmou Hayekovou či Samuelom Leem Jacksonom, ktorý po príchode do mesta v Benátskom zálive takisto nešetril slovami chvály: „Chorvátsko je na prvý pohľad nádherné!“ Scenéria tohto miesta nezaujala len filmárov, ale aj francúzskeho autora Jula Verna. Do prístavu na západe krajiny situoval dej románu o maďarskom revolucionárovi Matyášovi Sándorfovi a domáci sa obdivom slávneho spisovateľa radi pochvália.
Rovinju sa právom hovorí Perla Istrie. Očarí vás na prvý pohľad. Úzkymi kľukatými uličkami plnými kaviarní, reštaurácií a malých galérií, ktoré sa pokorne vinú ku kopcu s hrdo sa týčiacim Kostolom svätej Eufémie. Z tvárí obyvateľov sa šíria prívetivé úsmevy, necháte sa unášať čulým turistickým ruchom a západmi slnka nad pokojnou morskou hladinou.
Ako u istrijskej babičky
Najprv si nás získala láskavosť našej domácej. Istrijčania vplyv Talianska, hoci sa viaže hlavne k histórii a architektúre, potvrdzujú aj svojou priateľskou náturou. Pani Ivanka nás víta na dvore pred apartmánom, kde strávime niekoľko dní. Vybavíme formality, ukáže na bylinky zo svojej záhrady, ktoré môžeme použiť do jedla či do čaju, a z malej fľašky naleje oranžovú tekutinu - chorvátsku špecialitu zo slivovice a z hruškového likéru s názvom juliška. Takéto privítanie sa nám páči. „Sama som ju robila, je veľmi zdravá,“ ubezpečuje nás čiperná 78-ročná dáma. O veľký dom s troma apartmánmi na prenájom sa stará so synom Elvisom. Všetci ich susedia majú domy na prenájom.
Ubytovanie pár minút od centra, navyše s parkovaním, nám vyhovuje. Turisti však majú na výber. Dovolenkovať môžu v hoteloch aj v súkromí bližšie k niektorej z pláží. No autom sa k akejkoľvek z nich dostanete za pár minút, na neďaleké ostrovy len loďou.
Ivanka nám prihodí zopár rád, kam sa ísť okúpať. Do Rovinja prišla z neďalekej dediny ešte ako pätnásťročná študovať na zdravotnícku školu. „Dlhé roky som pracovala v nemocnici, vydala som sa a mám dvoch synov. Jeden žije v zahraničí, s druhým Elvisom sa staráme o dom,“ dodá.
Kým mnohí susedia kúpili už postavené domy, ktoré cez sezónu slúžia turistom, ona s manželom si ten svoj budovala postupne. „Bol tu len pozemok, najprv sme postavili jednu časť, potom pristavovali,“ spomína aktívna vdova.
Zaplatíte, ale neoľutujete
Pláží je tu na výber neúrekom. V meste, jeho blízkom okolí aj na ostrovčekoch, ktoré k nemu patria. Za pätnásť minút sa z Rovinja loďou dostanete na obývaný Crveny otok. Vznikol umelým spojením ostrovov Maškin a Sveti Andrija, ktorý osídlili už v praveku. V šiestom storočí tu benediktíni postavili prvý kostol a založili kláštor, v ktorom zostali sedemsto rokov. Dnes na jeho mieste stojí luxusný hotel, ktorý si pochvaľujú aj mnohí Slováci pre kvalitné služby a udržiavané pláže s priezračnou vodou.
Rozhodli sme sa okúpať na miestach, na ktoré nám stačí auto a vlastné nohy. Jednou z najobľúbenejších je Mulini Beach blízko centra Rovinja, s ktorým ju spája promenáda. Nám však učarovali Biondi a hlavne Borik, jedna z najlepších verejných pláží s krištáľovo čistou vodou a s výhľadom na staré mesto. Zaparkovali sme zadarmo v tieni borovíc, ale ak tu chcete stráviť celý deň a dopriať si niečo na osvieženie či pod zub, priplatíte si. Nanuk v bufete nás vyšiel v prepočte takmer na štyri eurá, kokakola tri eurá päťdesiat centov a rovnako pivo. V meste je to ešte viac, tam sme za nápoj z chmeľu v reštaurácii s výhľadom na more dali päť eur. Základná pizza sa začína na 55 kunách, teda vyše sedem eur. Stále sú však ceny prijateľnejšie než v iných európskych krajinách, ba dokonca nižšie ako v obľúbených turistických oblastiach na Slovensku. Celkovo sú tu drahšie hlavne nealkoholické nápoje, dokonca aj v známych obchodných reťazcoch.
Paradoxne, v neďalekej Pule, ktorá má štyrikrát viac obyvateľov ako Rovinj a turisti tam chodia obdivovať koloseum a iné antické stavby, sú ceny v reštauráciách aj o tretinu nižšie. Chorvátsko je teda pre našinca stále ideálnou dovolenkovou destináciou.
Oáza umelcov
Na promenáde mestom, z ktorej sa stala naša každodenná závislosť, si spomenieme na slávne Saint-Tropez. Navštívili sme ho pred piatimi rokmi počas pobytu na Azúrovom pobreží. Takisto sa v ňom sústreďoval najväčší turistický ruch celej oblasti a obľúbili si ho najmä umelci. Tomuto mestu sa však o reklamu a vysoké ceny postarala komédia s Louisom de Funèsom v hlavnej úlohe. Našťastie, v Rovinji vládne oveľa pokojnejšia atmosféra, hoci v pôvodne pätnásťtisícovom meste je cez leto poriadne husto. Návštevníkov si veľmi rýchlo získajú čisté ulice aj upravené kaviarne a reštaurácie. Typický obraz mesta tvorí výbežok pevniny so starými domami natlačenými na sebe, z ktorých stačí spraviť krok a ste v mori, aj prístav s jemne sa hojdajúcimi loďami a jachtami.
Rovinj pôsobí romanticky i luxusne, ale nie snobsky. Minimálne sa tu nepredvádzajú mladíci na nehorázne drahých a nápadných autách ako v spomínanom francúzskom prístavnom meste. Ale keď sa neskôr dočítame, že ho naozaj prezývajú „chorvátske Saint-Tropez“, mlčky súhlasíme.
Vznikol na malom ostrovčeku Mons Albanus blízko istrijského pobrežia. Pre obmedzený priestor stavali obyvatelia vysoké úzke domy s malými uličkami a námestiami. V roku 1283 sa Rovinj na päťsto rokov stal súčasťou Benátskej republiky, rozvíjal sa tu obchod, rybolov a prichádzali umelci. Morský kanál medzi ostrovom a pevninou bol v osemnástom storočí zasypaný zeminou a z ostrova sa stal polostrov. Mesto sa začalo rozširovať za svoje hradby. Po páde Benátskej republiky sa Rovinj stal súčasťou habsburskej monarchie, po prvej svetovej vojne ho ovládlo Taliansko a dostal názov Rovigno d’Istria.
Po roku 1945 už bol juhoslovanským mestom a talianske obyvateľstvo sa vysťahovalo. Ťažko si dnes predstavíme, že pred vyše päťdesiatimi rokmi zostali v centre opustené domy. Výtvarníkov a spisovateľov si však Rovinj svojou renesančnou benátskou architektúrou veľmi rýchlo podmanil, takže sa postupne začal zaľudňovať. Od roku 1993 patrí k Chorvátskej republike, Talianov tu žije asi jedenásť percent.
Umením je Rovinj nasiaknutý dodnes - slávna úzka ulička Grisia je prehliadkou obrazov, plastík, keramiky či skla. Nájdete ich v obchodíkoch, ktoré sú zároveň minigalérie. Každú druhú augustovú nedeľu sa na vychýrenej ulici koná celodenná výstava pod šírym nebom - festival Grisia. Prichádzajú sem nielen chorvátski, ale aj zahraniční umelci, aby predviedli svoje diela a uchádzali sa o ceny, ktoré sa udeľujú na záver netradičnej výstavy.
Pod dohľadom mučeníčky
Námestie maršala Tita neďaleko prístavu a Balbiho bránu, ozdobenú reliéfom benátskeho leva, neobíde žiadny turista. Takmer všetky uličky v centre vedú ku Kostolu svätej Eufémie na kopci. V siedmom storočí tu stál oveľa menší Boží stánok, výstavba súčasného sa začala v roku 1725. Jeho najväčším pokladom je sarkofág mučeníčky svätej Eufémie, ktorá prišla o život za vlády cisára Diokleciána. Podľa legendy ju zavesili za vlasy a pritlačili dvoma kameňmi. Vyhladovaná sa modlila, staral sa o ňu anjel a nakoniec sa vďaka jej silnej viere aj tvrdá hornina rozpadla na prach. Eufémiu hodili do arény s levmi, o život ju však pripravili ľudia, až nakoniec zvieratá roztrhali jej telo. Pozostatky gréckej kresťanky zo starovekého prístavného mesta Chalkédónu zmizli a objavili sa v člne pri brehoch Rovinja okolo roku 800 nášho letopočtu. Domáci sa k svojej patrónke hrdo hlásia. Kostol je voľne prístupný, zaplatíte len za výstup na vežu. Na jej vrchole sa vyníma šesťmetrová otáčavá socha svätej Eufémie.
Každý deň prichádzajú k svätostánku tisícky ľudí. Najmä podvečer, keď sa slnko skláňa nad hladinu mora, postávajú turisti s mobilmi v ruke kúsok pod kopcom s kostolom, aby zachytili magickú atmosféru tohto miesta. Kochajú sa výhľadom na Jadranské more a okolité ostrovy - svätej Kataríny a svätého Ondreja.
FOTO V GALÉRII
Vraciame sa úzkou kamennou uličkou plnou umenia. Svoje kresby Rovinja tu ponúka aj tunajší výtvarník Luciano Bunić, ktorý študoval na Academy of Fine Arts v Záhrebe. Ukáže nám album starých fotografií, ktoré sú jeho inšpiráciou, ako aj samotný výhľad. „Pozrite,“ vezme do rúk kresbu, na ktorej je múr a more s dvoma ostrovmi. Presne taký obraz máme pred sebou aj v skutočnosti. Odnášame si so sebou suvenír v podobe dvoch rovinjských zátiší. Je na nich všetko, čím si nás toto mesto získalo. Pláže, na ktorých sa jemné vlny priezračnej vody opierajú do drobných i väčších kameňov, i zákutia starého mesta ako vystrihnuté z toho najromantickejšieho filmu.
