Tip na článok
Odchádzajú do zahraničia: Čašníci sú v Chorvátsku nedostatkovým tovarom.

Na Jadrane nemá kto robiť: Kam sa chorvátske hotely hrabú na slovenské automobilky!

Chorváti utekajú za prácou do zahraničia, cudzinci sa do ich hotelov a reštaurácií nehrnú.

Galéria k článku (12 fotografií )
Chorvátsko 22 %
Ani Jadran nebude lacnejší.
Skutočný Supetar: Malebné jadranské mestečko na ostrove Brač.

Chceli by ste celé leto tráviť pri mori a popri tom niečo zarobiť? Nie je to až také nereálne, ako sa môže zdať na prvý pohľad, ale ani také lákavé. Chorvátsku pred letom chýba 10- až 15-tisíc sezónnych robotníkov - čašníkov, kuchárov, upratovačiek, predavačov. Situácia je mimoriadne kritická, hovorí sa dokonca o ohrození turistickej sezóny a ako jedno z východísk sa ponúka dovoz pracovnej sily zo zahraničia, v prvom rade z krajín bývalej Juhoslávie.

Rôzne reakcie

„V Macedónsku kuchár zarobí mesačne okolo 500 eur, prichádzame sem zarobiť viac,“ povedal po príchode do mestečka Konavle pri Dubrovníku pre dnevnik.hr Saša zo Skopje. „Podmienky sú vynikajúce, dostanem minimálne dvojnásobne viac než doma, jedlo a ubytovanie budem mať zadarmo, ľudia sú príjemní.“

Nie všetci sú rovnako nadšení. Hoci v skutočnosti kuchári v niektorých hoteloch zarobia mesačne aj niekoľko tisíc eur v čistom, platy sa pohybujú skôr od 500 eur pre pomocný personál do tisíc pre kvalifikovanejšie povolania. Pracovný čas dlhší než desať hodín je samozrejmý, zatiaľ čo jedlo a ubytovanie zamestnanci nedostávajú všade automaticky. „Boli by najradšej, keby sme pracovali 24 hodín denne,“ posťažovala sa denníku Novi list žena z mestečka Novi Vinodolski, ktorá zostala bez práce, preto sa pred niekoľkými rokmi zamestnala ako pomocná kuchárka v jednom z miestnych hotelov. „Pracovala som od pol ôsmej do pol tretej a od pol šiestej do pol jedenástej večer. Celý mesiac, bez dňa voľna. Bez prestávky - keď nebola práca v kuchyni, upratovala som izby a toalety.“

Raz sa dokonca v robote zrútila. „Nadriadený sa ma ani neopýtal, ako sa cítim. Jediné, na čom mu záležalo, bolo, aby som si prezliekla tričko, aby na pohotovosti nevideli logo hotelovej reštaurácie.“ Žena však pripúšťa, že nie všetci zamestnávatelia sa takto správajú k zamestnancom. V súčasnosti si našla prácu v reštaurácii, kde si ju vážia a vychádzajú jej v ústrety.

Rôzne platy: Špičkový kuchár zarobí niekoľko tisíc eur, ale spravidla kuchári dostávajú oveľa menej.
Rôzne platy: Špičkový kuchár zarobí niekoľko tisíc eur, ale spravidla kuchári dostávajú oveľa menej.
profimedia.sk

Nejde však o žiadne vysnívané zamestnania - štatistiky prezrádzajú, že ani cudzinci sa na Jadran veľmi nehrnú. Chorvátsko na tento rok schválilo kvótu na udelenie 4 660 pracovných povolení pre zahraničných robotníkov, do polovice apríla toto povolenie získalo len okolo 1 200 ľudí, hlavne Macedóncov, Bosniakov či Srbov. Kam sa jadranské hotely hrabú na slovenské automobilky.

Znevýhodnení

Na nedostatok pracovnej sily v špičke sezóny doplácajú najmä reštaurácie a hotely, ktoré sú otvorené celoročne - musia platiť stálych zamestnancov a v hlavnej sezóne navyše zohnať dodatočné posily. „Mám otvorené počas celého roka, v zime som v mínuse, ale je to nevyhnutnosť, ak si chcem udržať kvalitných zamestnancov,“ hovorí pre Novi list Kristijan Brajkovič, majiteľ dvoch reštaurácií v meste Opatija. „Väčšia časť personálu už je pripravená, chýba mi len niekoľko pomocných robotníkov. Ak však nezoženiem dostatočne kvalitných ľudí, tak skrátim otváracie hodiny alebo jeden z podnikov zatvorím.“

Pre celoročne otvorené objekty sú nepríjemnou konkurenciou tí, ktorí fungujú len počas troch-štyroch mesiacov v hlavnej sezóne - keďže nemajú „zimy v mínuse“, ľudí dokážu zaplatiť. „Pretože fungujeme celý rok, ponúkam plat vo výške 4-tisíc kún (asi 550 eur),“ vysvetľuje Robert Marinčič, majiteľ ďalšej reštaurácie v Opatiji. „V zime som zamestnal chlapa, pred niekoľkými dňami dal výpoveď - na ostrove Rab si našiel prácu, kde dostane o 500 kún viac.“

Majiteľ makarskej reštaurácie Kalalarga Mario Tomaš dodáva, že život mu komplikujú aj dobre platené sezónne zamestnania na pláži. „Ľudia robia u nás celý rok a potom im podnikateľ na pláži ponúkne v máji tritisíc eur, tak to zoberú,“ sťažuje sa denníku Slobodna Dalmacija. „No a v zime prídu vyplakávať, či by sme ich nezobrali späť. Takýmto zamestnancom sa snažíme vyhnúť.“

Pláž v Makarskej: Nedostatok sezónnych pracovníkov vraj ohrozuje sezónu.
Pláž v Makarskej: Nedostatok sezónnych pracovníkov vraj ohrozuje sezónu.
profimedia.sk

Systémové chyby

V Chorvátsku je turistika kľúčové hospodárske odvetvie, vlani vygenerovala príjem rekordných 8,7 miliardy eur. Prudký rozvoj však odhaľuje niektoré systémové chyby, medzi ktoré patrí nedostatok sezónnych robotníkov. Dlhé roky sa jadranské hotely a reštaurácie spoliehali na ľudí z chudobnejších oblastí vo vnútrozemí, najmä v Slavónsku na severe. Ukazuje sa, že je to dlhodobo neudržateľný stav, pričom celú situáciu výrazne skomplikoval vstup krajiny do Európskej únie v roku 2013. Čoraz viac Chorvátov totiž v posledných rokoch odchádza pracovať na Západ.

Podľa šéfa miestnych turistických odborov Eduarda Andriča sú počty jednoduché: „Čašník v Rakúsku dokáže za mesiac zarobiť povedzme 1 800 eur a zaplatia mu aj stravu a ubytovanie. U nás sotva dostane tisíc, a to bez jedla a ubytovania.“ Zdôrazňuje preto, že cestou nemôže byť dovoz pracovnej sily zo zahraničia, ale zvyšovanie platov, ktoré by mala stimulovať aj vláda, napríklad daňovou politikou.

Odborník na turistiku Miroslav Dragičevič dodáva pre index.hr, že pri súčasnom stave platov sa cudzinci určite nebudú hrnúť do Chorvátska. Nie je veľa tých, ktorí budú ochotní pracovať za 3-tisíc alebo 4-tisíc kún. Možno zopár Sýrčanov a Sudánčanov.“

Varovania, že nedostatok robotníkov ohrozuje tohtoročnú sezónu, však Dragičevič považuje za prehnané. „Netreba vykresľovať apokalyptické scenáre. Podniky majú dostatočné skúsenosti a dokážu si zorganizovať prácu,“ tvrdí.

VIDEO Plus 7 Dní