Odľahlý ostrov bol dlhé roky izolovaný od turistov. Dostať sa tam zabralo týždne vybavovania. Nehovoriac o tom, že pri niekoľkodňovej dovolenke sa návštevníci museli buchnúť po vrecku.
Pred finančnou krízou, počas ktorej skolabovala ekonomika štátu, bolo možné dostať sa na známy veterný ostrov len prostredníctvom cestovky. „S manželkou sme boli na Islande pred deviatimi rokmi. Výlet sprostredkovala cestovná kancelária špecializujúca sa na exotické krajiny. Vyšlo nás to asi 6000 eur,“ spomína Štefan (56).
Nadhodnotené platy a neschopnosť ostrova vyžiť z vlastných zdrojov však prinútili Islanďanov otvoriť brány svojho raja pre návštevníkov oveľa viac - aby nakopli ekonomiku. No a postupom času dva milióny turistov, ktorí ročne navštívia ostrov, urobili divy aj s vysokými cenami.
Letieť lacnejšie
Nedá sa povedať, že ak sa rozhodnete pre túto destináciu, užijete si dovolenku v pravom slova zmysle. Nepriaznivé podmienky sú na ostrove aj počas letných dní. Vietor, prehánky či dážď, teploty okolo 20 stupňov - to je leto na Islande. Počasie síce občas uchlácholí návštevníkov príjemným slnkom a bezvetrím, je to však zradné. O pár chvíľ môže byť všetko inak.
No ani to neodrádza turistov, ktorých láka krajina roky odrezaná od okolitého sveta. Po príležitosti sprostredkovať krajinu čo najväčšiemu počtu záujemcov chňaplo hneď niekoľko európskych leteckých spoločností.
Na letisko do Keflaviku – čo je mesto vedľa hlavného mesta, Reykjavíku, sa Slováci dostanú z poľských Katovíc, ale už aj z Prahy. O tom, na čo všetko si treba dať pozor pri kúpe lacných leteniek, sme už písali.
Reálna cena spiatočnej letenky, ktorá zahŕňa všetko, vrátane príručnej batožiny, sa pohybuje okolo 230 eur, čo je úžasné, ak si zoberiete, že pred niekoľkými rokmi ste letenky na Island pod 900 eur nekúpili. Letecká doprava a konkurencia v krajine sa však rozšírili, a to sa odzrkadlilo výrazne na cenách leteniek.
Pohon na všetky štyri kolesá je nevyhnutnosťou
Ak ste na Islande ešte neboli, predstavte si jedno hlavné mesto, v ktorom žijú až tri štvrtiny domáceho obyvateľstva, a potom už len tundra, cesty bez konca, kamenné pláže a ojedinelé farmy v stredozemí, ktoré sú od seba vzdialené niekedy aj desiatky kilometrov.
Islanďania žijú na samotách, chovajú ovce, kozy, tí šťastnejší kone. Na ostrove sa pestuje minimum plodín, nedarí sa stromom či iným drevinám. Naopak, často narazíte na machom obrastené skaly, vodopády, nádherné útesy. Štát nemá dôvod pestovať hromadnú dopravu, a preto prvá vec, ktorú by si návštevníci mali zabezpečiť, je auto.
Objednať si ho nie je problém, na ostrove funguje niekoľko požičovní áut, ktoré sprostredkúvajú autá rôznych veľkostí a s rôznym vybavením. Nikde vás však neinformujú o tom, že na niektoré bočné cesty, ktoré vás privedú k nádherným vodopádom, nie je povolený vstup autám, ktoré nemajú funkciu 4x4. Preto ak nechcete zažiť nepríjemné prekvapenie v podobe stopky, auto, ktoré objednáte, by malo mať pohon na všetky štyri kolesá.
Ceny sú rôzne, záleží od druhu auta. Zároveň si môžete priplatiť za poistenie, ktoré kryje prípadné škody na aute. Zväčša je to jednorazový poplatok vo výške 50 eur. Odporúčame premyslieť si, z koľkých ľudí sa bude skladať vaša výletná skupinka. Auto totiž vyjde lacnejšie, ak sa poplatok rozdelí medzi viacerých ľudí.
Drvivá väčšina dovolenkárov sa prvú noc ubytuje v hlavnom meste – v Reykjavíku. Treba si však dávať pozor na to, že na ostrov sa letí do už do spomínaného Keflaviku, ktorý je od Reykjavíku vzdialený asi 50 kilometrov. Ostrovania, našťastie, vyriešili aj túto nepríjemnosť – priamo z letiska v krátkych intervaloch jazdia moderné autobusy, a za mierny príplatok k cestovnému lístku zavezú návštevníkov priamo k hotelu. Odporúčame využiť túto možnosť, keďže taxík z letiska do hlavného mesta vyjde na desiatky, ak nie na stovky eur.
Gastronómia a vifonky
„Keby sme boli vedeli...,“ je veta, ktorú si povie veľa ľudí pri prvej návšteve Islandu. Gastronómia je tam svojská. Veľa mäsa, veľa rýb – čo ostrov dá. Jahňacina, kozie hlavy, stejky z koňa sú v jedálničku takmer každej dobrej reštaurácie.
Bedekre, cestovky, ale i známi, ktorí už ostrov navštívili, strašia, že Island je extrémne drahý. To je, samozrejme, pravda. Minimálne pre Slovákov. Ak si neprinesiete vlastnú kávu, pripravte sa na to, že si od vás čašník v kaviarni vypýta 7 eur. Za šálku obyčajného „turka“.
Stejky či jahňacina vyjdú na 40 – 50 eur za porciu. Teplá polievka, ktorá v upršanom počasí padne vhod, na 15 – 25 eur. Jedlo je však poctivo pripravené a nadštandardne chutné.
Dá sa však fungovať aj oveľa lacnejšie. „Keď sme prileteli do Keflaviku, čakali sme na spoj do hlavného mesta blízko početnej skupinky mladých Čechov. Jeden z nich mal cez plece prehodené vrece na odpadky. Zrazu sa mu roztrhlo a vysypalo sa z neho asi sto sáčkových polievok,“ smeje sa Ivan, ktorý sa z Islandu pred pár dňami vrátil. „Vtedy sme sa pučili od smiechu, po dvoch dňoch sme však prišli na to, že mladíci asi vedeli, čo robia,“ dodáva. „Platiť si obstojné ubytovanie na Islande, letenky a nevyhnutné auto vyjde radovo na stovky eur. Taká dobrá vifonka nie je potom zlá,“ približuje svoj výlet.
Ich partia si nič také nezaobstarala – nemali miesto v príručnej batožine, a nepoznali ešte záchranu pre chudobnejších návštevníkov, guesthousy.
Islandské bývanie
Ak si bookujete ubytovanie, určite to spravte týždne, ak nie mesiace dopredu. Rôzne stránky vám hneď po zadaní parametrov vo vyhľadávaní vyhodia hotely, hostely, airbnb. Island ponúka aj osobitú kapitolu ubytovania – guesthousy. V hlavnom meste nie je najmenší problém nájsť vyhovujúce a aj pomerne lacné ubytovanie (na pomery ostrova).
Horšie je to vo chvíľach, kedy opustite náruč mesta plného ľudí a začnete islandský roadtrip. Vo vnútrozemí žijú ľudia na samotkách, a ani okolo turistických prírodných destinácií nie sú vystavané hotelové komplexy.
Je však pravdepodobné, že cestou narazíte na veľké domy, s niekoľkými izbami, ktoré prenajímajú domáci. „Mali sme vybavené a dopredu zaplatené ubytovanie v jednom guesthouse, asi 60 kilometrov od Reykjavíku,“ hovorí Ivan. „Prišli sme v dohodnutú hodinu unavení a špinaví na adresu, kde skutočne stál veľký dom. Nikto nereagoval na klopanie, bolo však otvorené, tak sme vošli. Privítalo nás ticho a papierik na recepcii, že kľúče sú v zásuvke, izba číslo 3, príjemný pobyt. S majiteľmi sme sa ani nestretli,“ smeje sa.
Islanďania sú pomerne dôverčiví, najmä však vedia, že neexistuje nič, čo by človek mohol ukradnúť a prospešne využiť. Načo by to niekto robil? V domoch sa nachádzajú kúpeľne (podľa počtu izieb, zväčša spoločné) a, čo je zásadné, plne zariadená kuchyňa.
Návštevníci, ktorí už na Islande boli, to asi dobre vedeli. V chladničke mali odložené predpripravené mäso či cestoviny, po príchode z ciest si ho len ohriali a dobre sa najedli - neporovnateľne lacnejšie ako v reštaurácii. "Keby sme to boli vedeli, určite by si jeden z nás priplatil za podpalubnú batožinu, a kufor by sme naplnili mäsom v konzerve, omáčkami, a trebárs i tými sáčkovými polievkami. Pri celodennom chodení po útesoch v nevľúdnom chladnom počasí nie je nič lepšie ako si dať pred spaním niečo teplé do žalúdka,“ rozmýšľa nahlas Ivan.
Ak sa teda rozhodnete precestovať ostrov autom, je veľmi dobrý ťah spraviť si veľký nákup trvanlivejších potravín ako je pečivo, šunky, syry, ovocie, proteínové tyčinky a voda v Reykjavíku, lebo vo vnútrozemí je problém naraziť na väčší supermarket. V niektorých oblastiach priam nemožné.
Pozor aj na alkohol – na Islande je len niekoľko obchodov s alkoholom, aj tie sú otvorené sporadicky, dve, maximálne tri hodiny denne počas pracovného týždňa. Ceny sú tiež poriadne vysoké. Pivo vyjde 5 eur, tvrdý alkohol aj niekoľko desiatok eur.
