Svet, ktorý už takmer dva roky bojuje s epidémiou devastujúcou zdravie ľudí i ekonomiku, sa nám dramaticky mení pred očami. Mnohí si kladú otázku, či sa vôbec život bez obmedzení niekedy vráti a či sa takzvaný "nový normál" na dlho nestane úplnou samozrejmosťou. Je preto pochopiteľné, že téma Covid-19 dominovala aj v nedávnej rozprave o stave Európskej únie v Štrasburgu. Nebola však jediná. Počas štyri a pol hodinovej diskusie, v rámci ktorej Európska komisia každoročne skladá účty zástupcom občanov EÚ, sa poslanci zaoberali i zdravotníctvom, klimatickou zmenou, zahraničnou politikou či kybernetickými hrozbami.

Veľké plány

Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej patrí dnes Európa medzi svetových lídrov v očkovaní. Navyše, EÚ sa o polovicu svojich vakcín podelila so zvyškom sveta. Hoci sme ako spoločenstvo štátov ešte ďaleko od ideálneho stavu, už teraz nabáda k dôslednejšej príprave na nové pandémie. Aby sme zas nezostali zaskočení a vyhli sa omylom, ktoré zápas o životy na starom kontinente sprevádzali.

Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej patrí dnes Európa medzi svetových lídrov v očkovaní.
Zdroj: Daina LE LARDIC

K ďalším prioritám zaradila Leyenová napríklad digitalizáciu, predloženie európskeho zákona o čipoch, či spojenie špičkových výskumných, dizajnových a testovacích kapacít naprieč hranicami. V súvislosti so zmenou klímy vyzdvihla Európsky ekologický dohovor a podotkla, že Únia je prvou veľkou ekonomikou, ktorá predstavila ucelený balík právnych predpisov zameraných na splnenie klimatických cieľov. Predsedníčka sa tiež zaviazala podporiť rozvojové krajiny zdvojnásobením vonkajšieho financovania biodiverzity a prisľúbila pomôcť zelenej transformácii navýšením prostriedkov určených na klimatické opatrenia do roku 2027 o ďalšie štyri miliardy eur. Nezabudla tiež spomenúť stále naliehavejšiu potrebu európskej kybernetickej ochrany.

Kritické hlasy

Hoci slová šéfky EK vyzneli optimisticky, z poslaneckých lavíc zazneli výhrady. Ako uviedol nemecký ľavičiar Martin Schirdewan Ursula von der Leyenová sa pochválila, nepriniesla však odpovede na súčasné problémy. Navrhol zrušenie patentovej ochrany vakcín a ostro skritizoval zbohatnutie desiatich najbohatších miliardárov v Európe počas pandémie, zatiaľ čo každé piate dieťa v EÚ vyrastá v chudobe.

Rumunský liberál Dacian Cioloş zase nabádal Komisiu, aby začala využívať takmer rok starý no dosiaľ nepoužitý mechanizmus, ktorý podmieňuje prístup k fondom EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu, a zabránila tak financovaniu neliberálnych hnutí v krajinách, kde dochádza k erózii nezávislého súdnictva, vraždám novinárov a diskriminácii menšín.

Ako to vidia naši...

Slovenskí europoslanci síce ocenili mierny pokrok v oblasti boja proti pandémii, no tiež poukázali na stále nedostatočne riešené témy. „Musíme posilniť strategickú autonómiu únie v priemysle a, ako ukazuje neúspech misie v Afganistane, aj v oblasti obrany," uviedol Robert Hajšel. "Táto Európska komisia chcela byť geopolitickou, no zatiaľ to tak nie je." Poukázal  tiež na veľké rozdiely v miere zaočkovania medzi štátmi únie a fakt, že sme stále od farmaceutických firiem nedostali vakcínu, ktorá bude účinnejšou aj proti aktuálnym typom variantov.

Vladimír Bilčík kritizoval zhoršujúci sa stav demokracie a snahu obmedziť slobodu médií v niektorých krajinách EÚ. Zdôraznil, že delegáciu europoslancov, ktorí pred pár dňami navštívili Slovensko, zaujíma stav súdnej reformy aj meškajúci zákon na ochranu novinárov.

Zdroj: EP

Chýba viac odbornosti

Martin Hojsík sa obul do ekológie. Je presvedčený, že dušou riešenia klimatickej krízy musí byť spravodlivosť. "Pomáhať musíme tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí si to dokážu vylobovať. Náklady na boj s klimatickou krízou musia niesť tí, čo znečisťujú, nie tí, ktorí na to doplácajú,“ zdôraznil.

Eugen Jurzyca v rámci diskusie očakával väčší dôraz na potrebu prípravy plánu udržateľnosti verejných financií, peňazí z fondu obnovy na kompenzáciu politických nákladov nepopulárnych ale potrebných krokov, alebo reformné plány aj zo strany EÚ - napríklad zvýšenie transparentnosti, či harmonizáciu opierajúcu sa viac o odborné analýzy.

„Akokoľvek veľkolepé sú naše budúce plány v boji s klimatickou krízou a posilnením obranyschopnosti, pokiaľ sa EÚ rozdelí na združenie demokratických a autoritárskych krajín, nemajú šancu na úspech,“ pripomenul zase Michal Šimečka.

Občianske panely

Do diskusie o smerovaní EÚ sa čoraz častejšie zapájajú aj občania prostredníctvom Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá odštartovala v máji. Od polovice septembra sa v Štrasburgu pravidelne stretávajú ľudia zo všetkých kútov Európy vrátane Slovenska, aby prediskutovali konkrétne návrhy, ako fungovanie únie zlepšiť.

Občania EÚ, vrátane Slovákov, sa od polovice septembra stretávajú v Štrasburgu, aby diskutovali o tom, ako má vyzerať Európska únia v budúcnosti.
Zdroj: Brigitte HASE

Takzvané občianske panely sa zatiaľ zaoberali možnosťami, ako posilniť ekonomiku, dosiahnuť sociálnu spravodlivosť, zlepšiť vzdelávanie, podporiť kultúru, mládež a šport. Ich diskusie sa však zamerajú aj na demokraciu či právny štát a v októbri sa začnú baviť o životnom prostredí, klíme, zdraví i migrácii.

Čo hovoria národy

Zaujímavé výsledky priniesol augustový prieskum Eurobarometer, kde sa väčšina občanov Únie - viac než 80 percent zhoduje na tom, že finančnú pomoc by mali dostávať len krajiny, ktoré bránia demokratické princípy. Šesťdesiat percent respondentov očakáva, že plán obnovy EÚ pomôže ich krajine zotaviť sa po pandémii, zároveň však vyše štyridsať percent opýtaných spochybňuje schopnosť národných vlád tieto prostriedky správne využiť. Na Slovensku sú to takmer dve tretiny respondentov.

Viac FOTO v GALÉRII ►►►

Pri otázke na oblastí, ktorými by sa mal Európsky parlament zaoberať prednostne postavili občania EÚ, vrátane Slovenska, na prvé miesto boj proti klimatickej zmene.  Nasledovali opatrenia proti chudobe a verejné zdravotníctvo. Migračná či azylová politika trápi len 27 percent opýtaných a na Slovensku dokonca ešte o sedem percent menej. A potom, že sme xenofóbni...