Káva za 80 centov a na každom kroku Cristiano Ronaldo: Slováci sa usadili na Madeire a neľutujú

Najväčšou atrakciou Madeiry je zjazd na prútených saniach: No Ronaldove trenírky prekvapia viac

Slovenská spisovateľka sa usadila na Madeire: Jej svokra už s miestnymi ženami chodí do kostola

Ján Dzúr

V prístave mestečka Câmara de Lobos sa na vlnách hojdajú farebné rybárske loďky. Miestna mládež hrá na rozpálenom betóne karty alebo sa chladí skokmi z&nbsp;móla do Atlantiku. Zátoku z&nbsp;jednej strany obopína útes s&nbsp;vilkami domorodcov, z&nbsp;druhej apartmány a&nbsp;neveľké hotely. Pred jedným z&nbsp;nich stojí socha muža, ktorý patrí k&nbsp;najznámejším politikom sveta. Sir <a rel="noopener" href="https://cultura.madeira.gov.pt/en/looking-back/1691-sir-winston-churchill-visit-to-madeira.html" target="_blank">Winston Churchill</a>&nbsp;– na bývalom rybom trhu ho zvečnili ako drobného guľatého chlapíka so štetcom v&nbsp;ruke – strávil na Madeire v&nbsp;roku 1950 necelé dva týždne, no dnes je veľkým turistickým lákadlom. Zďaleka však nie jediným.

V&nbsp;rušnom centre mesta Câmara de Lobos stojí nenápadný bar. Volá sa Filhos d’ Mar a&nbsp;na miestny nápoj ponchu, rum zaliaty čerstvou pomarančovou šťavou, tam chodia najjagavejšie portugalské celebrity. Tou najväčšou ostáva slávny futbalista a&nbsp;madeirský rodák <a rel="noopener" href="https://cultura.madeira.gov.pt/en/cr7-museum.html" target="_blank">Cristiano Ronaldo.</a> „Nepije alkohol, takže si vypýtal nápoj zo zmrzliny a&nbsp;z&nbsp;marakujovej šťavy&nbsp;–&nbsp;nikitu. Bola u&nbsp;nás aj jeho mama, pani Maria Dolores,“ prezradí čašník v&nbsp;kaviarni, ktorá je plná Cristianových fotografií. Na jednej je športovec s&nbsp;príjmom vyše 900-tisíc eur denne aj s&nbsp;majiteľom klubu. Na druhej jeho mama, ktorá vyzerá rovnako ako tisícky iných madeirských žien.

Madeira je kúsok zeme, ktorý vykúka z&nbsp;Atlantického oceánu. Ilha da Madeira, čo je pôvodný názov, v&nbsp;preklade znamená Ostrov dreva. Dostal ho podľa hustých vavrínových lesov v&nbsp;roku 1419, keď ho objavili traja portugalskí moreplavci –&nbsp;João Gonçalves Zarco, Tristão Vaz Teixeir a&nbsp;Bartolomeo Perestrello. Tí rok predtým počas silnej búrky so šťastím pristáli na blízkom ostrove Porto Santo, ale pre opar nad hlbokým morom o&nbsp;Madeire celé mesiace netušili. Keď na ňu vstúpili, čakalo ich divoké a&nbsp;ťažko prístupné územie, ktoré od západu po východ meria 57 kilometrov a&nbsp;od severu po juh 22 kilometrov. Ráz a&nbsp;počasie krajiny sa však rovnako ako vtedy aj dnes menia každú chvíľu a&nbsp;doslova za každým rohom. 

Let z&nbsp;Viedne na Madeiru trvá asi päť hodín a&nbsp;už pristátie na letisku pomenovanom po Cristianovi Ronaldovi môže byť zážitok. Dráha leží 60 metrov nad morom na stoosemdesiatich valcových stĺpoch, pričom niektoré majú základy hlboké rovnako až 60 metrov. Keďže v&nbsp;okolí pristávacej plochy sú časté turbulencie a&nbsp;hrozia aj strety s&nbsp;vtákmi, dostalo sa medzi desať najnebezpečnejších letísk v&nbsp;Európe. Je vysunuté nad Atlantický oceán a&nbsp;pristávať na ňom môžu len špeciálne vyškolení piloti. Kým oni čakajú na ďalší odlet, na ich klientov čaká ostrov plný prírodných pokladov, ktoré prilákali aj Slovákov.

„Manžel roky pracoval na výletných lodiach. Oboplával takmer celý svet, a&nbsp;keď sme sa ho doma pýtali, ktoré miesto mu učarovalo najviac, spomenul Madeiru. Tak sme sem najskôr išli na dovolenku, ostrov sme si zamilovali a&nbsp;niekoľkokrát sme sa naň vrátili. V&nbsp;čase kovidu, keď tu turizmus kolaboval a&nbsp;miestni sa zbavovali nehnuteľností, ktoré nevedeli uživiť, sme si jednu kúpili. A&nbsp;napokon sme na ňom v&nbsp;zrelom veku začali nový život,“ hovorí spisovateľka Beatrix Zaťková. S&nbsp;manželom Marekom žije na Madeire tri roky. Od Nitry sa k&nbsp;nim postupne presťahovali aj dcéra s&nbsp;vnučkou, ktorá už chodí do portugalskej školy, syn s&nbsp;priateľkou a&nbsp;dokonca Marekova mama, dôchodkyňa. Každý však býva samostatne, v&nbsp;inej časti ostrova.

„Madeirské rodiny žijú nekonfliktným a&nbsp;družným životom, často sa stretávajú celé rozvetvené klany. Na severe, kde ešte nie je veľa prišelcov, nás bez problémov prijali do svojich komunít. Dohovárame sa lámanou portugalčinou, ktorú sa snažíme nasať. Svokra, ktorá už s&nbsp;miestnymi chodí aj do kostola či klubu dôchodcov, si v&nbsp;čase núdze pomôže prekladačom viet v&nbsp;mobilnom telefóne,“ usmeje sa spisovateľka. Domáci sú pokojní, majú zakázané vlastniť zbrane s&nbsp;krátkou hlavňou a&nbsp;tie s&nbsp;dlhou nepotrebujú. Uloviť tam totiž môžu jedine králika.

Hlavou rodiny na ostrove je otec, ktorého rozhodnutia všetci rešpektujú. Akurát mladí ľudia si pri zoznamovaní musia dávať pozor, či nie sú rodina. „Ale oni sa hádam všetci aj tak poznajú už od škôlky. Niektorí sa z&nbsp;Madeiry nepohnú celý život, iní odídu za prácou do Anglicka alebo kvôli štúdiu do Lisabonu,“ nezakrýva Slovenka. Povaha i&nbsp;platy Madeirčanov sú podľa nej porovnateľné s&nbsp;tými slovenskými. Oba národy nepatria v&nbsp;Európe k&nbsp;najbohatším, no veľa pracujú a&nbsp;vedia sa modliť aj zabávať. Lacnejšie v&nbsp;Atlantiku sú pohonné hmoty, potraviny, elektrická energia, ktorú tam vyrábajú z&nbsp;nafty, aj voda.

Káva v&nbsp;reštaurácii v&nbsp;hlavnom meste stojí 80 centov, drahšie sú však veci, ktoré tam treba priviezť na lodi – napríklad autá. Tielko v&nbsp;obchode so suvenírmi stojí deväť eur, no v&nbsp;Ronaldovom múzeu štyrikrát viac. Samozrejme, s&nbsp;futbalistovým podpisom. Ak si na tržnici do košíka vložíte pár kúskov exotického ovocia, ste ľahší o&nbsp;20 eur. Madeirčania väčšinu roka prežijú v&nbsp;tričkách, ona sama si z&nbsp;Nitry priniesla jednu tenkú zimnú vetrovku, ale využíva ju len týždeň v&nbsp;roku. „Na druhej strane, vlhkosť sa nám tlačí aj do domov a&nbsp;bielizeň by sme bez sušičky nevysušili,“ pripomína Beatrix.

Na Madeire vládne subtropická klíma, rozdiel medzi zimou a&nbsp;letom je nepatrný. Na južnej strane ostrova sa ľudia kúpu v&nbsp;oceáne ešte na konci decembra. Nestále počasie je iba prvé dva mesiace v&nbsp;roku. „Niekedy si neuvedomíme, že leto už prešlo do jesene. Vnímame to len podľa toho, ktoré kvety kedy kvitnú. Aj preto Madeire hovoria ostrov večnej jari či záhrada Európy. No mne sa najviac pozdáva opis, že ide o&nbsp;ostrov, kde jar prišla prezimovať,“ pokračuje spisovateľka, s&nbsp;ktorou sme prešli najkrajšie kúty jej nového domova.

Hlavné mesto Funchal má viac než stotisíc obyvateľov. Jeho základ má pôvod v&nbsp;portugalskom slove „funcho“, teda fenikel, v&nbsp;rastline, ktorá sa na ostrove vyskytuje v&nbsp;hojnom počte. Mesto má tri prístavy a&nbsp;je plné kaviarní, pouličných muzikantov, parkov a&nbsp;plastík. Najobdivovanejšou je opäť podobizeň Cristiana Ronalda, jeho socha v&nbsp;nadživotnej veľkosti sa vyníma neďaleko prístavu a&nbsp;športovcovho hotela. Denne sa pri nej odfotia stovky jeho priaznivcov. Nedržia ho pritom len za ruky či kopačky, ale súdiac podľa vyleštenej farby aj za prednú časť trenírok. Mimochodom, rovnako ako Winston Churchill v&nbsp;Câmare de Lobos ani futbalista vo Funchale sa podľa miestnych umelcom veľmi nevydaril.

Najočarujúcejším kúskom <a rel="noopener" href="https://visitmadeira.com/en/where-to-go/madeira/south-coast/funchal/" target="_blank">Funchalu</a> je staré mesto, kde dvere domčekov obchodníkov a&nbsp;rybárov skrášlili umelci z&nbsp;celého sveta. Ideálne je prísť skoro dopoludnia, inak sa budete predierať zástupmi ľudí. Odtiaľto je na skok k&nbsp;tržnici Mercado dos Lavradores, kde suchozemca nadchnú predajcovia rýb a&nbsp;exotického ovocia. Sú šikovní obchodníci. Z&nbsp;každého vám dajú ochutnať a&nbsp;za krátku chvíľu tu miniete desiatky eur. Lákavá je tiež návšteva kopca Monte, na ktorý výletníkov vyváža lanovka za dvanásť eur. Na mesto, ktoré sa ťahá od mora až do kopcov v&nbsp;hmle, je z&nbsp;nej pekný panoramatický výhľad.

Niekdajšia rezidenčná štvrť pre boháčov dnes láka aj do jednej z&nbsp;najkrajších tropických záhrad na svete Jardim Tropical. Nad ňou je kostol <a rel="noopener" href="https://folcloremadeira.com/recursos/festas-e-romarias/nossa-senhora-do-monte/" target="_blank">Nossa Senhora do Monte,</a> v&nbsp;ktorom je hrobka posledného rakúskeho cisára – aj posledného uhorského a&nbsp;českého kráľa – Karola I. Na ostrove žil sotva pol roka, no na jeho pohreb prišlo 30-tisíc ľudí. Len pre zaujímavosť, najviac vlajok pri rakúskom cisárovi je maďarských. Od kostola sa do údolia dostanete opäť lanovkou, taxíkom alebo najväčšou atrakciou ostrova – jazdou na sánkach.

„Monte je strmý kopec, ani ťažné zvieratá naň nevládali ťahať rôzne bričky. Boháčov Madeirčania z&nbsp;domov do mesta pôvodne znášali na nosidlách. No vylepšili si to tak, že ich posadili na ľahké prútené sane. Obsluhujú ich dvaja muži v&nbsp;bielom oblečení a&nbsp;slamenom klobúku – carreiros. Turistov zvážajú dva kilometre rýchlosťou až 30 kilometrov za hodinu kľukatými uličkami, ktoré sú vyhladené ako zrkadlo. Brzdia hrubými podošvami na topánkach. Od istého času, na rozdiel od minulosti, je povolanie vodiča sánok prestížne, cenil si ich napríklad už reportér Ernest Hemingway,“ vysvetľuje rodáčka zo západu Slovenska.

Koho nebavia potulky mestom, môže sa vybrať na trek cez ostrov alebo na jeho najvyšší vrch Pico Ruivo. „Odporúčam nevynechať Fanal, čo je najrozsiahlejší vavrínový prales na svete. Stromy sú tu staré až 600 rokov a&nbsp;ich zakrútené vetvy a&nbsp;častá hmla dodávajú miestu až mystickú atmosféru,“ pripomína pani Zaťková. Nám Fanal doprial nielen oblaky pary, ale aj pohľad na pasúce sa kravy či slnko. Po očarujúcom mieste sme sa prechádzali pod farebnou dúhou, z&nbsp;ktorej na nás padali drobné kvapky vody. A&nbsp;práve tá sa spája s&nbsp;ďalšou raritou Madeiry, s&nbsp;takzvanými levadami.

Jedinečný zavlažovací systém sťahuje dažďovú vodu zo severu a&nbsp;hôr do suchších oblastí. Levady pretkávajú celý ostrov a&nbsp;dokopy merajú okolo 2 500 kilometrov. Dnes okolo nich vedie sieť chodníkov. Peších turistov dovedú do inak neprístupných častí Madeiry, no sú aj pripomienkou na neľahký život osadníkov. Tí prví v&nbsp;Câmare de Lobos pre kúsok zeme na svoje prežitie sedem rokov vypaľovali hustý les. A&nbsp;kanály kvôli svojim políčkam kopali už v&nbsp;15. storočí. „Niektoré sú dlhé vyše sto kilometrov, na iných sú mosty a&nbsp;dokopy aj 40 kilometrov tunelov,“ zaloví v&nbsp;pamäti naša sprievodkyňa. Levady majú šírku od 20 centimetrov do jedného metra a&nbsp;tak ako väčšinu podobných stavieb, aj tieto najskôr do skaly tesali otroci. V&nbsp;nebezpečných úsekoch je chodník vedľa nich zabezpečený zábradlím, studená a&nbsp;krištáľovo čistá voda v&nbsp;kanáli totiž neraz tečie nad 200- až 300-metrovou priepasťou. Komu sa vo výškach krúti hlava, ten sa tam zapotí.

Prvé, čo Slovákovi na Madeire udrie do očí, nie sú len nekonečné rady kvetov a&nbsp;zelene, ale aj kvalitné cesty a&nbsp;desiatky tunelov, ktorými je ostrov prešpikovaný. Vedú aj k&nbsp;orlím hniezdam, ktoré si miestni prilepili na skaly či strminy. Nie tak dávno zaostalej Madeire pomohol vstup Portugalska do Európskej únie, veľkú časť dopravnej infraštruktúry vybudovali z&nbsp;jej peňazí. Škoda, že to rovnako nevieme urobiť my. Potraviny v&nbsp;miestom supermarkete stáli približne rovnako ako u&nbsp;nás, niektoré boli však výrazne lacnejšie. Videli sme aj množstvo portugalských a&nbsp;miestnych produktov.
Rovnako ako na Slovensku aj na Madeire platí, že vyššie ceny za služby a&nbsp;jedlo zaplatíte vo vychytenejších turistických oblastiach. V&nbsp;mestečku Ribeira Brava, kde sme bývali, stálo pivo na pláži päť eur, pár stoviek metrov od nej 1,60 eura. Ak sme si objednali dve, obsluha nám k&nbsp;nim priniesla grilované kuracie krídelká. Káva vo Funchale stála 80 centov, pri mori euro. Zaujímavosťou je, že miestni čašníci nie sú zvyknutí na prepitné. Vydajú vám do posledného centa a&nbsp;čudujú sa, prečo si cenu jedla sami zaokrúhľujete nahor.

Uveríte?

Je slovenská spisovateľka, ktorá už od roku 2016 prispieva na knižný trh svojimi románmi. Je rodáčka z Nitry, kde dlhé roky žila a pracovala. Na Madeire napísala už tri knihy, ktorých príbehy sa odohrávajú práve na pre ňu inšpiratívnom ostrove uprostred Atlantiku.

Káva za 80 centov a na každom kroku Cristiano Ronaldo: Slováci sa usadili na Madeire a neľutujú

Ján Dzúr

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Káva za 80 centov a na každom kroku Cristiano Ronaldo: Slováci sa usadili na Madeire a neľutujú

Ján Dzúr

Súvisiace články

Manželia si splnili sen: Kvôli početnej rodine prerobili na dom dvestoročnú továreň na čokoládu

Hrozívé spomienky súdneho lekára: "Nadránom sa z hory ozvala rana, otec školáčok sa zastrelil"

Igor Rattaj to povedal na rovinu: Kontroverzná vyhliadková veža musí z Vysokých Tatier zmiznúť

Márnotratná kultúra: „Je pre mňa šok, čo sa za 30 rokov stalo s Bojnicami a s ich hradom"

Vzali im aj harmoniku: Móryovci dali Tatrám hotový poklad, odviezli si iba deky a zubné kefky

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás