Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Prvý septembrový piatok vyšlo po dňoch dažďa v Kodani slnko a letná atmosféra panovala aj v kontroverznej štvrti Christiania. Novinár Jacob Ludvigsen areál bývalých vojenských kasární, ktorí obsadili hippies, vyhlásil 21. septembra 1971 za autonómnu a experimentálnu oblasť s vlastnými pravidlami. Nemala som predstavu, čo ma čaká na mieste, kde pred pár dňami zastrelili človeka a kde marihuanu či hašiš zoženiete na každom kroku. Ako vyzerá život komunity, ktorá vyhlasuje, že nie je súčasťou Európskej únie, má právo užívať spomínané „ľahké drogy,“ a nesmú sa v nej používať autá a nosiť zbrane? Napriek tomu tu nedávno ukončili život človeka guľky. Nebolo to po prvý raz.

„Všetci sú tam rovní, ako bratia a sestry/ každý má z nich právo prežiť vlastné cesty/bohatstvo a sláva a či postavenie/nemajú tu miesto, miesto na sedenie,“ spieva vo svojom songu Christiania slovenská punková kapela Davová psychóza. Ikonické miesto hlavného mesta Dánska je populárne aj na Slovensku.

Ospevovaná oblasť umelcami a dobrodruhmi, známa aj ako Slobodné mesto Christiania, patrí medzi najvyhľadávanejšie atrakcie Kodane. Nachádza sa v štvrti Christianshavn a ročne ju navštívi pol milióna turistov. Láka svojou uvoľnenou atmosférou, ekologickým cítením, kultúrnymi podujatiami, ale aj predajom marihuany a hašišu. Lenže stáva sa čoraz nebezpečnejšou.

V sobotu 26. augusta kedysi pokojnou hipisáckou oázou dunela streľba, ktorej obeťou sa stal 30-ročný muž a štyria turisti utrpeli zranenie. Dánske média informovali, že vražda súvisí s konfliktami medzi súperiacimi skupinami - motorkárskou organizáciou Hells Angels a dánskym pouličným gangom Loyal to Family, ktorého rozpustenie nariadil v roku 2021 dánsky najvyšší súd. Obe organizácie sa snažia monopolizovať predaj kanabisu v Christianii. Takéto spory však narúšajú vysnívanú idylu špecifického mikrosveta, ktorý sa tu dlhé roky snažili nadšenci budovať.

Namiesto raja vojna gangov

„Christianiou otriasla ďalšia streľba a ďalšie zabíjanie. Naša komunita vyjadruje hlbokú sústrasť obetiam a ich príbuzným. Stalo sa to, čoho sme sa obávali. Vo vojne gangov znovu prišiel o život mladý človek. Strieľalo sa za bieleho dňa, uprostred našej obce, uprostred Kodane. Nespočetné množstvo výstrelov, ktoré okrem osoby, ktorú chceli páchatelia zrejme zasiahnuť a zabiť, zasiahli aj turistov a okoloidúcich. Toto nemôže a nesmie pokračovať. Nemalo by to ničiť viac životov,“ píše sa v tlačovej správe na webovej stránke Christianie. Za riešenie považujú štátom regulovaný trh s marihuanou a hašišom. „Ale toho sa už asi nedočkáme. Politický proces je pomalý a gangy konajú rýchlo a brutálne.“

K napätej situácii sa na svojom blogu vyjadrila aj primátorka Kodane Sophie Hæstorp Andersen. „Časy, keď šťastní hippies predávali nejaký tabak so širokými úsmevmi na tvári a znakmi mieru na lícach, sú dávno preč.“ Upozornila, že na Pusher Street, kde sa najviac predávajú drogy, vládnu tvrdé zločinecké gangy hrozbami a surovým násilím. „A do stánkov dali trinásťročných,“ dodala hlava metropoly Dánska.

Do Slobodného mesta Christiania vchádzame popri pomaľovanom dome, na ktorom je obrovský zelený strom s motýlími ženami. Aj ďalšie budovy sú pomaľované grafity.

Prichádzame k prvým stánkom, na viacerých je nakreslená alebo vyvesená vlajka tohto, bezpochyby uhrančivého miesta - tri žlté kruhy na červenom podklade. Keď v roku 1971 zabrali hippies kasárne, našli plechovky práve s týmito farbami. Tri kruhy zase narážajú na tri bodky v názve Christiania.

Pri strojovni s nápisom Maskinhal chlapík v nálade vyzlečený do pol pása tancuje s blaženým výrazom na tvári. Je ako v opojnom tranze a o chvíľu zviera v náručí blondínu v čiernom oblečení.

So záujmom si prezeráme trhovisko plné farebného oblečenia a etno šperkov. V stánkoch predávajú maškrty, napríklad čokoládu, na ktorej je nakreslený lístok konope. Odvšadiaľ je cítiť arómu jointov, jeden si kúsok od nás spokojne poťahuje asi štyridsaťročný chlapík, kým si prezeráme ponuku remeselníkov z Christianie.

Čím ideme ďalej, tým viac pribúdajú na budovách či plotoch nakreslené červené kruhy s preškrtnutým fotoaparátom. Zhotoviť si tu snímky môže niekoho poriadne napáliť. Najmä predavačov hašišu.

V reštaurácii Nemoland je plno. Navonok je to klasický podnik, kde sa najete aj napijete. Lenže my nie sme na obyčajnom mieste. Názov dostal podľa jedného z prvých obyvateľov tohto svojrázneho miesta - Nema. Tento chlapík sa po obsadení bývalých vojenských kasární squattermi, teda ľuďmi, ktorá sa neoprávnene usadili na cudzom pozemku, nasťahoval do podzemných priestorov strelnice a začal v komunite predávať čerstvé ovocie a zeleninu.

Hoci nápis oproti baru naznačuje, že je tu zákaz fajčenia jointov, prichádza mladá aziatka s jedným v ruke a nikomu to neprekáža. „Nie je žiadnym tajomstvom, že Café Nemoland a najmä celá Christiania majú na fajčenie hašišu iný pohľad ako mnohí iní.&nbsp;Chceme dať našim hosťom jasne najavo, čo akceptujeme a čo nie,“ vysvetľuje podnik Nemoland na svojej internetovej stránke a pokračuje: „Sme za legalizáciu hašiša a je na každom človeku, či ho chce fajčiť alebo nie. Na našom mieste sa toho však zdržiavame, keďže je to nelegálne.“ Čo však rozhodne netolerujú, sú tvrdé drogy ako kokaín.

Pri bare si objednáme pivo a usadíme sa na terase. Knísavou chôdzou prichádza starší muž, ktorý má medzi prstami ušúľanú cigaretu. Pach marihuany a hašišu sa šíri aj od neďalekého stola, kde sedia štyria muži. O chvíľu sa objaví mladý policajt a pomaly prechádza areálom reštaurácie. Nie, nikto nepanikári, každý si poťahuje spokojne ďalej. O chvíľu však prídu ďalší dvaja muži zákona a zamieria k trojici mladíkov usadených neďaleko nás na terase reštaurácie. Nenápadná, pokojná razia. Prehľadajú ich tašky a zrazu ich v tichosti odvádzajú. Možno ešte neboli plnoletí alebo si chceli vziať „omamný suvenír“ so sebou. Fajčenie kanabisu v tejto štvrti Dáni, a teda aj polícia, tolerujú, ale mladých chlapcov policajti kontrolujú častejšie.

Pri provizórnych stánkoch s ľahkou drogou v jednej z uličiek muži vyberajú z malých igelitových vreciek usušenú zmes a podávajú záujemcovi, ktorý sa pri nich pristaví. Všetko tu funguje prirodzene, bez strachu. Akoby sa tu pred pár dňami nestrieľalo.

Už z diaľky zbadáme farebný domček. Vedľa modrého múrika je načerveno nafarbený vozík, na stene visia obrazy a kúsok steny sa stal plátnom s veľkým pávom. Pod ním sú naukladané topánky. Aj s tými sa niekto pohral so štetcom a farbami. Červená kostra pred vstupom do Christiania Art Gallery má v rukách jointa a nad ňou je nápis: Foto OK. Konečne si môžeme urobiť zopár snímok bez obáv.

V obchodíku sú obrazy, pohľadnice, plagáty aj magnetky Mariosa Orozca. Plné farieb, ako exteriér jeho galérie. Niektoré diela zachytávajú uvoľnenú atmosféru Christianie, ľudí s jointami, ale aj policajtov, ktorí naháňajú dílerov. Kúpime si malý obrázok, ktorý zobrazuje desiatky policajtov v akcii so štítmi pred vstupom na sporné územie. V areáli hippie sveta je na obrázku stánok, v ktorom díler predáva hašiš a pred ním sa ľudia v extáze zabávajú tancom a hrou na rôzne hudobné nástroje.

Marios Orozco sa narodil v Dánsku, ale vyrastal na Mykonose. Chlapec zdedil po rodičoch umelecký talent a ako devätnásťročný sa v roku 1981 presťahoval do Christianie. Založil tu funkovú skupinu URD a dostal sa do povedomia dánskej hudobnej scény. Neskôr polovicu svojho domu prestaval na hudobné štúdio. Štyri roky žil aj v Kalifornii a po návrate v roku 2017 ho prebudoval na Christiania Art Gallery. Pomaľoval fasádu svojho príbytku, čím ho zmenil na najfotogenickejšiu budovu v tejto lokalite, kde predáva svoje výtvarné diela.

Nevinný svet plný špiny

Hippies, ktorí obsadili opustené budovy, nasledovali v sedemdesiatych rokoch populárne ideály: chceli slobodne fajčiť marihuanu a hašiš, obmedziť vládny vplyv, nepúšťat do svojho sveta autá a políciu. Žije tu asi sedemsto dospelých a 150 detí.

Umelci a tí, ktorí chcú na kúsku svojho vysnívaného raja nažívať v mieri a v sladkom opojení ľahkými drogami, sú zo situácie, ktorá im posledné roky znepríjemňuje život, roztrpčení. A politici tiež.

„Špirála násilia v Christianii je hlboko znepokojujúca,“ povedala starostka Kodane Sophie Haestorp Andersen. Vyzýva státisíce turistov a nových zahraničných študentov, ktorí sa práve presťahovali do Kodane, aby sa držali ďalej a nekupovali trávu alebo iné drogy na Pusher Street.

Vo svojom vyhlásení pred pár dňami upozornila, že nákup trávy v piatok večer na párty sa môže zdať nevinný, ale peniaze skončia „vo vreckách zločineckých gangov, ktoré strieľajú v našich uliciach a vystavujú nevinných ľudí nebezpečenstvu.“

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/kazdom-rohu-jointy-ale-aj-policajti-navstivili-sme-kodansku-christianiu-par-dni-strelbe">FOTO V GALÉRII</a>

Fascinujúcu prehliadku pomaľovaných budov, bizarne zdobených plotov, uvoľnenej priateľskej atmosféry, ktorú však tieto dni o čosi viac monitorujú policajti, sme ukončili pri vchode vytvorenom dvoma drevenými totemami s nápisom: „Teraz prichádzate do EU.“ Áno, opúšťame uhrančivý mikro svet, ktorý bol spočiatku plný tolerancie, ekologického hospodárenia a umeleckých remesiel. Dnes sa však jeho obyvatelia boja o svoje životy.

Na každom rohu jointy, ale aj policajti: Navštívili sme kodanskú Christianiu pár dní po streľbe

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás