Svet sa na nich baví, Taliani ich parodujú, historici sú zdesení. Označiť unikátne renesančné dielo Michelangela Buonarrotiho za porno môžu skutočne len kultúrni barbari. Reč je o predstaviteľoch školskej rady v meste Tallahassee na Floride, ktorí prinútili riaditeľku tamojšej klasickej školy s dvadsaťsedemročnou praxou Hope Carrasquillovú rezignovať.
Hlavnou príčinou bolo, že v dostatočnom predstihu neinformovala zákonných zástupcov šiestakov o „kontroverznom“ obsahu hodiny umenia. Po tom, čo „bez prípravy“ žiakom ukázala fotografiu sochy Dávida s odkazom na ďalšie svetoznáme diela ako Michelangelovo Stvorenie Adama či Botticelliho Zrodenie Venuše, hŕstka rodičov pohoršene protestovala.
Tvrdili, že náplň hodiny ich potomkov rozrušila, jeden z nich dokonca spojil obrázok Dávida s pornografiou. Predseda rady Barney Bishop III. nelenil, narýchlo zvolal konzílium, po ktorom dal Hope dve možnosti. Buď sama odstúpi, alebo dostane výpoveď.
Chránia práva rodičov
Prípadu sa okamžite chytili miestne noviny Tallahassee Democrat, ktoré informovali, že hoci boli sťažovatelia len traja, Bishop zo svojho postoja nemienil ustúpiť. „Rodičovské práva sú na prvom mieste a je našou povinnosťou chrániť ich. Je jedno, či sa ozvú traja alebo päťdesiati,“ uviedol s tým, že riaditeľka urobila viacero prešľapov. „Neodišla pre fotografie nahých postáv. Veď ich našim študentom ukazujeme každý rok. Problémom bolo nerešpektovanie nastavených procesov.“
Okrem neinformovania rodičov o kontroverznej téme vraj zdôraznila počas vyučovania žiakom, že na prezentovaných záberoch síce nejde o pornografiu, ale doma nech o tom radšej nehovoria. Pritom slovo pornografia je v ich inštitúcii zakázané.
Aby sa podobným pochybeniam v budúcnosti predišlo, o potenciálne nevhodnom obsahu hodín majú byť zákonní zástupcovia oboznámení dva týždne vopred. Zároveň budú môcť nahliadnuť do učebných osnov a kontrolovať dokumentáciu k jednotlivým predmetom.
Je možné, nie však isté, že tvrdý postup korešponduje s rozšírením zákona zakazujúceho verejným školám vyučovať sexuálnu výchovu a rodovú identitu, ku ktorému nedávno pristúpil guvernér Floridy Ron DeSantis. Bishop totiž patrí k jeho podporovateľom. Čo však isté je, že zďaleka nie všetci sú so závermi rady stotožnení.
Proti všetkým
Marla Stonová, vedúca humanitných štúdií na Americkej akadémii v Ríme, uviedla, že aféra na Floride bola len ďalšou epizódou eskalácie kultúrnych vojen v USA. „To, čo sa deje, je križiacka výprava proti telu, sexualite, rodovému prejavu a tiež ukážka nedostatku vedomostí z histórie.“ Celý incident je podľa nej prejavom strachu. Z krásy, odlišnosti a možností, ktoré sú súčasťou umenia.
Od rozhodnutia školskej rady sa dištancovalo ministerstvo školstva a ruky od nich dáva preč aj partnerská inštitúcia liberálneho umenia Hillsdale College v Michigane, ktorá pomohla spustiť desiatky podobných klasických charterových škôl (dotovaných z verejných zdrojov, no fungujúcich nezávisle) na celoštátnej úrovni. „Dráma okolo výučby Michelangelovej sochy Dávida, jedného z najdôležitejších umeleckých diel, aké existujú, odvracia pozornosť od skutočných cieľov vzdelávania a je skôr paródiou na ne,“ uviedla hovorňa Emily Stack Davisová.
Proti údajne „dobrovoľnej rezignácii“ riaditeľky protestovali i mnohí rodičia a obyvatelia floridskej metropoly, no sama Hope Carrasquillová sa pre médiá vyjadrila, že by návrat na pôvodnú pozíciu zrejme neprijala, ak by jej to ponúkli.
Mali ju odmeniť
Netrvalo dlho a správy o absurdnej udalosti zaplnili stránky európskych médií a spôsobili výrazné zvýšenie návštevnosti florentskej Gallerie dell’Accademia, kde vyše päťmetrová mramorová socha Dávida stojí. Prevažne študenti, mnohí z nich Američania, si pred ňou robili selfie a s protestnými komentármi ich zverejňovali na sociálnych sieťach.
„Je súčasť našej histórie,“ povedala pre server NPR študentka francúzskeho a talianskeho umenia Isabele Jolesová z Ohia. Dodala, že nerozumie, ako túto sochu niekto môže považovať za obscénnu.
Viac fotografií k téme v GALÉRII ►►►
Riaditeľka Gallerie dell’Accademia Cecilie Hollbergová v rozhovore pre BBC nešetrila tvrdými slovami. „Je to také nepravdepodobné a absurdné, že som tomu nemohla uveriť. Zdalo sa mi to ako nejaká dezinformácia,“ povedala v rozhovore pre BBC.
„Veď hovoríme o koreňoch západnej kultúry a Dávid je vrchol krásy. Ak niekto tvrdí, že socha má niečo spoločné s pornografiou, absolútne nepochopil obsah Biblie a nemá znalosti o renesančnom umení. Hovoriť o renesancii bez ukázania Dávida, nespornej ikony tohto historického obdobia, by nemalo zmysel. Odvolaná riaditeľka školy by mala byť odmenená a nie potrestaná!“
Zdesenie i výsmech
Udalosti na Floride považuje florentský historik umenia Tomaso Montanari za veľmi znepokojujúce. „Prvou reakciou bolo zdesenie z absencie slobody vzdelávania,“ povedal novinárom. „Rodiny študentov by výučbu rozhodne nemali obmedzovať ani manipulovať.“
Starosta Florencie Dario Nardella si zase na sociálnej sieti neodpustil štipľavú poznámku: „Zamieňať si umenie s pornografiou je smiešne.“
Amerických puritánov nešetril ani taliansky denník Corriere della Sera. Na titulnej strane nedeľného vydania zverejnil karikatúru zobrazujúcu Dávida s genitáliami prekrytými obrázkom strýčka Sama a nápisom „Hanba“.
Zdá sa však, že ostré reakcie v Európe sa za veľkú mláku nedostali. Nič nezmenili ani protesty väčšiny rodičov študentov Tallahassee Classical School, ktorí požadovali nielen návrat riaditeľky, ale aj odstúpenie šéfa školskej rady.
Hope Carrasquillovú vystriedala na vedúcom poste v poradí už tretia pedagogička za tri roky, zatiaľ čo Barney Bishop III., ktorý celú trápnu aféru rozpútal, sa drží svojho kresla ako kliešť. A opakuje si svoje. Napríklad v rozhovore pre server Slate: „Sme na Floride a tu rozhodujú rodičia. Oni budú riadiť vzdelávací systém a majú právo byť informovaní, keď sa ich dieťa učí kontroverznú tému alebo mu učiteľ ukazuje citlivý obrázok. Povedal to guvernér a my sme s guvernérom.“
Dodal, že ani skúsení učitelia nemôžu svojvoľne meniť zaužívané schémy. „Podľa vás sú to odborníci, ktorí všetko vedia? Robíte si zo mňa žarty? Poznám veľa učiteľov, ktorí sú veľmi dobrí, ale ak naznačujete, že sú to autority, beriete lepšie drogy ako ja.“
Erotika v umení
Hoci Michelangelov Dávid nemá s erotikou - a už vôbec s pornografiou - nič spoločné, v kontexte s tragikomédiou v Tallahassee nezaškodí pripomenúť fakt, že sexualita patrila od počiatkov civilizácie nielen do bežného života, ale aj do umenia. V niektorých kultúrach bola i predmetom uctievania. Erotiku nachádzame na jaskynných kresbách z doby kamennej aj v japonskej drevotlači z 18. storočia. Poznáme len krátke úseky v histórii, keď bola v západnom svete na verejnosti odmietaná a tabuizovaná.
Tento typ umenia nie je obmedzený na jedno obdobie, kultúru či miesto. Dôkazy sa dochovali od Číny, Japonska a Indie až po Egypt, Grécko či Peru. Indické chrámy Khadžuráho dokonca zobrazujú okrem klasických sexuálnych aktov aj styk so zvieratami.
V GALÉRII aj skutočne CITLIVÉ umelecké diela ►►►
V starovekom Egypte zase mali poldruhametrový Turínsky erotický papyrus s dvanástimi vinetami zobrazujúcimi rôzne sexuálne polohy, datovaný okolo roku 1150 pred Kristom. A civilizácia Moche v Peru vytvorila keramiku zobrazujúcu ľudí pri análnom sexe už v roku 100 nášho letopočtu.
Najznámejšie erotické diela sú však zo starovekého gréckeho a rímskeho obdobia a objavili ich hlavne počas vykopávok v Pompejach. Kráľovi Františkovi I. sa tieto artefakty zdali pre verejnosť príliš obscénne a nariadil ich skryť do tajnej miestnosti, do ktorej mali prístup iba učenci... a každý, kto podplatil stráže.
No až medzi rokmi 1500 až 1800 sa erotické umenie minulosti začalo považovať za obscénne podľa súčasných štandardov. Úrady z historických kníh a múzeí odstraňovali citlivé záznamy a predmety, aby ochránili ovplyvniteľnú mládež a morálku počestných žien.
Normy sa však v priebehu 20. storočia menili a začali sme vidieť skutočný obraz minulosti. Staroveké civilizácie jednoducho oslavovali sexualitu spôsobom, ktorý by sa dnes mohol zdať extrémny. Ale nebola to pornografia, len prejav ľudí danej doby. Ktovie, ako by sa pri prehliadke takýchto diel tvárili predstavitelia školskej rady v Tallahassee.
Majstrovské dielo
Renesančná mramorová socha Michelangela Buonarrotiho z rokov 1501 - 1504 znázorňuje biblického Dávida tesne pred súbojom s Goliášom. Taliansky umelec dokonale znázornil proporcie ľudského tela a v súčasnosti je toto dielo označované za jedno z najlepších sochárskych vyobrazení mužského tela v renesančnom štýle.
Po dokončení bol vyše päťmetrový Dávid, vážiaci zhruba šesť ton, umiestnený pri vchode do Palazza Vecchio, florentskej radnice, v súčasnosti stojí v múzeu Galleria dell’Accademia.
