Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Krištáľové údolie v náručí Lužických, Jizerských hôr, Krkonôš a Českého raja je originálnym miestom stáročnej tradície, lásky ku sklu, trpezlivosti, zručnosti a citu pre umenie. Spája sklárske aj šperkárske firmy v Libereckom kraji na severe Česka a Crystal Valley je dnes pojmom, ktorý rezonuje na celom svete.

„Počul som aj názory, že z výroby skla robíme Hollywood. No áno, lenže inak by sme tu už neboli,“ priznáva David Sobotka. Umelecký riaditeľ Sklárne Pačinek Glass spomenie „zlaté časy“ v deväťdesiatych rokoch, keď bol o český krištáľ obrovský záujem. „Neďaleký Nový Bor bol mestom milionárov. Prišli bohaté ruské klientky, obiehali sklárne a nakupovali vo veľkom. V roku 2008 nastala ekonomická kríza, ale prežili sme ju. Aj koronavírus sme s biedou zvládli. Lenže vojna na Ukrajine, ktorá je ľudsky a morálne vždy boľavá, priniesla okrem utrpenia obrovský skok v energiách a turbulencie medzi klientelou.“

Nefňukajú, len konštatujú. Ak by prišli o plyn ako Poľsko, sú nahratí. „Sklárske pece sú odeň závislé. Denná spotreba je okolo 390 kubíkov, čo je množstvo, ktoré spotrebuje za mesiac satelitné mestečko,“ vysvetlí. Zatiaľ huty v Krištáľovom údolí idú naplno a ponúkajú prehliadku toho najkrajšieho, čím sa tento región preslávil.

Sklárske remeslo je známe už päťtisíc rokov, ale aj vďaka českým majstrom dnes patrí medzi najobdivovanejšie na svete. Od trinásteho storočia ruky a pľúca tamojších chlapov menili roztavený sklársky piesok s ďalšími prísadami do rôznych tvarov. Pred tristo rokmi sa objavilo fúkané tenké sklo známe ako český krištáľ a zo deň na deň pribúdali menšie či väčšie huty. Dodnes patria naši susedia medzi svetovú sklársku špičku a na svoje remeslo sú patrične hrdí.

Výrobky najvychýrenejších sklárskych dizajnérov a zručných majstrov, pre ktorých nič nie je nemožné, sú pýchou svetových metropol. Posledné roky, aj pre pandémiu, sa klientmi firiem z Krištáľového údolia stali hlavne európski, arabskí či americkí milionári, ktorí chcú mať český krištáľ vo svojich rezidenciách.

„Fúkame, tvoríme, šľachtíme sklo. Je to jediné, čo vieme a čo nás baví. To, že je to čoraz ťažšie a ťažšie, je druhá vec. Budete to počuť od mnohých sklárov,“ upozorní nás Sobotka.

Má pravdu. Stále sa treba prispôsobovať novým trendom, hľadať cestu, ako vzácne remeslo uchovať. Napriek ťažkostiam. Fúkačov skla je málo, chlapi na hute zarobia ručnou prácou ešte menej ako ich kolegovia pri stroji, ničia si fúkaním pľúca, neustále krútenie roztaveného skla spôsobuje syndróm karpálneho tunela. Lenže tradícia a láska nepustia. Sú ako jedna rodina. Nezáleží na tom, pre akú firmu pracujú, všetkých spája tá istá vášeň.

Hlavným iniciátorom Krištáľového údolia bola spoločnosť Preciosa, ktorá pred tromi rokmi odovzdala žezlo Libereckému kraju. Crystal Valley, ako túto oblasť poznajú aj početní zahraniční návštevníci, združuje nielen firmy, ale aj školy či múzeá. Skrátka, ocitnete sa v sklárskom raji, kde na vlastné oči uvidíte, ba niekde aj na vlastnej koži vyskúšate, že ručná výroba skla je náročný proces, ktorý potrebuje zručných aj obetavých majstrov.

Tradičná výroba lustrov, dizajnérskych kúskov, vianočných ozdôb, bižutérie či úžitkového skla - v Krištáľovom údolí nájdete všetko, čo s týmto remeslom súvisí. Dokonca aj najstaršiu skláreň v Česku, ktorá funguje nepretržite už tristo rokov. Stojí v meste Harrachov a jej výrobky zdobili stoly kniežat, kráľov, sultánov, ba i cisárov.

Medzi najprestížnejšie patrí ďalšia skláreň s nezvyčajným názvom Ajeto firmy Lasvit. Jej výrobky majú vo svojich zbierkach bývalý americký prezident Bill Clinton či spevák Mick Jagger. Vzniká tu i trofej Tour de France, Cena Thálie či Brit Award. Svetelné inštalácie, ktoré sa rodili pod rukami českých sklárov, zdobia tie najluxusnejšie hotely a rezidencie od Los Angeles až po Hongkong. „Žijeme na planéte, kde sú rôzne spoločenské vrstvy obyvateľov. Medzi nimi aj takí, ktorí sú ochotní zaplatiť za to, že budú mať niečo výnimočné. To je naša cieľová skupina,“ hovorí riaditeľ Ajeto David Ševčík. „Posledných desať-pätnásť rokov sa stalo zdrojom obživy sklárov sklo v architektúre. Sú to rôzne inštalácie do verejných priestorov. Keby tento artikel neprišiel, tak väčšina hút tu už nie je. Záujem o úžitkové dekoratívne sklo, ktoré dokázalo tento región uživiť po niekoľko storočí, sa už vyčerpal,“ dodáva.

Kunratice u Cvikova nikdy neboli sklárskou obcou. Stali sa ňou pred ôsmimi rokmi, keď sem zavítal Jiří Pačinek. „Kedysi sme spolu zakladali firmu Ajeto. Ako to už býva, roztiahol krídla a založil si v Lindave vlastnú značku. Chcel ju rozšíriť, a tak prišiel do Kunratíc za pánom starostom, aby našiel vhodný priestor na vybudovanie sklárne,“ opisuje Sobotka. Hlava obce s 850 obyvateľmi to však nevidela nádejne. Jediné miesto, ktoré Pačinkovi ponúkli, bol spustnutý areál štátnych statkov. Ruina však nadšenca neodradila a už sedem rokov tu funguje skláreň, ku ktorej pribudla aj unikátna Sklenená záhrada.

Na tituly a funkcie sa tu nehrajú, všetci sú na jednej lodi. Šéfstvo aj sklári Honza, Jarda, Petr či Jiří Pačinek junior. „Je to tímová práca, niečo ako chirurgia. Nehovoria spolu, každý vie, čo má robiť. Sú dokonale zohratí. Jarda dokončuje základ, odovzdá ho Honzovi a takto postupne vzniká každý výrobok,“ opisuje prácu sklárov náš sprievodca.

Z pece sála horúčava, je vyhriata na 1 250 stupňov Celzia. V noci má ešte viac. Jediné, čo majú sklári k dispozícii na tvarovanie, sú píšťala a kliešte. Pracujú sedem dní v týždni. Pre väčšinu je to už dvadsaťročná rutina, ktorá si vyžaduje fyzickú zdatnosť, lásku ku sklu, trpezlivosť a pokoru. „A schopnosť pochopiť umelcov, lebo ani to nie je jednoduché. Majú svoje predstavy. Sklo však nepočúva vás, vy musíte načúvať jemu,“ dodáva. „Ale my umelcov milujeme a oni milujú nás. Máme tú česť pracovať ako dvorní sklári známej českej módnej návrhárky Blanky Matragi,“ pochváli sa.

V galérii obdivujeme úchvatné diela z číreho i farebného skla. Modrú spôsobuje kobalt, jantárovú síra. A najdrahšia farba? Červená! „Do sklárskeho piesku sa pridávajú kvapky 24-karátového zlata,“ vysvetlí nám riaditeľ.

Neďaleko sklárne v Kunraticiach u Cvikova stojí Kostol Povýšenia svätého kríža, ktorý na prvý pohľad nepôsobí ničím výnimočne. Pri prekročení jeho prahu však hneď pochopíte, prečo dostal názov Krištáľový chrám. V odleskoch skla akoby sa viac zrkadlila Božia prítomnosť.

„Je to miesto, kde už dva roky koexistujeme so svetom duchovna. Kostol je neustále v liturgii a nie, nie je odsvätený. Veď sklo vždy patrilo do chrámu a aj cirkev je nadšená. Je to ukážka jej moderného prístupu. Nie som veriaci, ale mám ku každému kostolu obrovskú úctu, dokonca som tu kostolník,“ hovorí Sobotka.

Viac než tri stovky sklenených objektov z dielne Jiřího Pačinka dopĺňa výstava vzácnych exponátov svetoznámeho architekta a dizajnéra Bořka Šípka. Kúsok pred oltárom visí jeden z prvých lustrov, ktorý vyrobil pre obrazáreň Pražského hradu a prezidenta Václava Havla. „Vytvoril ho v roku 1993 a volá sa Rudolf I. S nástupom toho druhého Václava prebehla ,dešípkizácia‘ Pražského hradu,“ naráža na Klausa, ktorý dal veľkolepé Šípkove diela z Hradu odstrániť.

Obrovské priesvitné vázy vytvoril niekdajší hlavný architekt správy Pražského hradu pre súkromnú rezidenciu kráľa módy Karla Lagerfelda v Hamburgu. „Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov označil Lagerfeld Šípka za najväčšieho génia svetového dizajnu a zveril mu architektonickú a dizajnovú podobu butikov od Paríža po Bejrút. Bořek dokonca pre neho vytvoril architektonický kánon, ktorého sa museli do budúcna držať všetci interiéroví dizajnéri,“ upresňuje náš sprievodca.

Najzaujímavejším exponátom je však váza s názvom Neuchopiteľná, ktorú navrhol Havel pre Šípka. Chcel ňou vyjadriť ťažkú komplikovanosť umeleckej a filozofickej duše. Náznaky ostnatého drôtu poukazujú na peripetie, ktorými prezident prešiel. „Väčšina diel je tu zapožičaná od Šípkovej rodiny, ale tento objekt štandardne stojí v našej obývacej izbe. Bol to darček od Bořka pre moju manželku,“ usmeje sa Sobotka.

Sklárske remeslo, to nie sú len veľkolepé dizajnérske projekty či úžitkové sklo. V malej dedinke Poniklé v Krkonošiach už od konca devätnásteho storočia vyrábajú drobné vianočné ozdoby najrozmanitejších tvarov z maličkých perličiek. Unikátna manufaktúrna výroba firmy Rautis je od decembra 2020 na zozname UNESCO. Podľa legendy ju do severného Česka priniesol Krakonoš.

Mladý sprievodca nám ukáže, ako sa tenká sklenená rúrka mení na drobné guľôčky. „Kedysi to bola taká rodinná práca. Trubicu si nahriali nad kahancom, otec do nej fúkol a vytvoril perličku, mama to narezala a deti navliekali na niť. Perličky sa používali na zdobenie krojov a z tých nepodarených kúskov sa neskôr začali vyrábať rôzne tvary a vianočné ozdoby,“ dozvieme sa.

Originálne dekorácie na stromček z dedinky Poniklé budú súčasťou aj výnimočnej expozície Múzea skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou. V severočeskom meste majú najväčšiu verejnú zbierku vianočných ozdôb na svete, ktorá má šestnásťtisíc kusov a pre verejnosť by mala byť sprístupnená už v lete.   

Mesto na severe Česka bolo známe najmä výrobou bižutérie. Už v roku 1904 v secesnej budove vznikla stála expozícia. V roku 2004 ju zrekonštruovali do dnešnej podoby. „Pred dvoma rokmi sme otvorili sklenenú prístavbu, ktorej podoba vzišla z architektonickej súťaže. Má tvar brúseného bižutérneho kameňa. Niekto tomu hovorí krištáľ, ale napríklad architekt David Vávra ju nazval korytnačkou. Nás to neurazí, lebo sme radi, že sa o nás hovorí,“ spomenie riaditeľka Múzea skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou Milada Valečková. Pochváli sa aj množstvom unikátnych zbierkových predmetov. „Odhadujeme, že ich máme tak dvanásť miliónov, z toho päť miliónov tvoria sklenené gombíky.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/kedysi-ceske-sklo-nakupovali-bohate-rusky-velkom-teraz-moze-vojna-polozit-sklarov-kolena" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Jedna časť expozície sa nazýva Čarovná záhrada a prezentuje vývoj skla za sedem storočí. Naozaj máte pocit, že ste sa ocitli v magickom svete, v ríši trblietavých zázrakov, lesku a vznešenosti. „Nie je to s ľudstvom ešte zlé, keď dokáže vytvárať takú krásu,“ pomyslíme si.

Kedysi české sklo nakupovali bohaté Rusky vo veľkom, teraz môže vojna položiť sklárov na kolená

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Kedysi české sklo nakupovali bohaté Rusky vo veľkom, teraz môže vojna položiť sklárov na kolená

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Legendárnym bratislavským Meteorom hrozí zošrotovanie. Podarí sa zachrániť aspoň jeden z nich?

V tichom kraji snehu a kvetov: V gréckej dedinke Sivota poznajú kľúč k malému šťastiu

Útok duchov na hrade Šášov! Zlyhala technika, počuli hlasy, videli hmlisté postavy

Slovák v Antarktíde: Je to alarmujúce, ľadovce ustupujú za pár rokov o desiatky metrov

Tibet Južnej Ameriky: Človeku sa veriť nechce, že je na Zemi, však sa pozrite!

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás