Tip na článok
Kontroverzie: Slovné spojenie „fake news“ sa často spomína v súvislosti so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom a jeho prekvapivým víťazstvom v prezidentských voľbách.

Klamlivé správy pomáhajú manipulovať verejnú mienku a vyhrávať voľby. Stal sa z nich výnosný biznis

Fake news, teda falošné správy, sa podľa zostavovateľov Collinsovho slovníka stalo spojením roku 2017.

Oproti predošlému roku sa jeho výskyt zvýšil približne o 380 percent. Ak si toto spojenie zadáte do najznámejšieho internetového vyhľadávača, zobrazí vám vyše 70 miliónov odkazov.

Online manipulácie

Podľa niektorých analytikov boli práve „fejkové“ správy za tesným víťazstvom prívržencov brexitu v Spojenom kráľovstve a takéto správy výrazne ovplyvnili aj zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. A ten ich dokonca programovo využíva na oslovenie svojich prívržencov.

Začiatkom januára tohto roku uverejnil denník Washington Post informáciu, že Trump za prvých 355 dní svojej vlády vyslovil vyše 2-tisíc preukázateľných lží. A tie sa zväčša šíria veľmi rýchlo a zaručujú ich autorovi pozornosť.

Brexit: Podľa viacerých odborníkov za výsledok referenda môžu aj falošné správy.
Brexit: Podľa viacerých odborníkov za výsledok referenda môžu aj falošné správy.
Profimedia

Exaktná štúdia

Sinan Aral, profesor informatiky a marketingu na známom americkom technologickom inštitúte MIT - Massachusetts Institute of Technology -, so skupinou spolupracovníkov vykonali rozsiahly výskum zameraný práve na mechanizmus šírenia pravdivých a nepravdivých informácií na internete - konkrétne na platforme Twitter, ktorú obľubuje aj Donald Trump. Zamerali sa na rýchlosť šírenia 126-tisíc informácií v komunite približne troch miliónov používateľov v rokoch 2006 až 2017. Závery publikovali v štúdii The Spread of True and False News Online, ktorá vyšla začiatkom marca tohto roku v časopise Science. Čo v nej zistili?

Napríklad, že aj najpopulárnejšie nové pravdivé tweety mali v tejto komunite zriedkakedy dosah väčší než tisíc ľudí, no jedno percento tých najpopulárnejších falošných správ malo dosah v rozmedzí tisíc až stotisíc ľudí. Falošné správy získali 1 500 ľudí približne 6-krát rýchlejšie než pravé a nepravdy boli až o 70 percent častejšie lajkované než pravdivé informácie.

Predovšetkým originalita

Čo je za tým? Nepravdivé správy sa podľa autorov štúdie šíria rýchlejšie najmä preto, lebo sú prekvapivejšie a originálnejšie. Zaujímavé bolo, že na rýchlosť šírenia nemali zásadný vplyv influenceri, teda dôveryhodné osoby, s veľkým počtom followerov, sledovateľov. Naopak, často ich šírili ľudia s minimom sledovateľov, napriek tomu sa šírili masívne a rýchlo. Tieto zistenia nie sú len pracovnými hypotézami výskumníkov, šírenie jednotlivých tweetov sledovali pomocou komplexných algoritmov, umožňujúcich sledovanie presného šírenia každého zo sledovaných tweetov naprieč zvolenou komunitou. Najrýchlejšie sa pritom šírili falošné správy zamerané na politiku, podobný typ správ, ktorých predmetom bol terorizmus, prírodné katastrofy, veda alebo mestské legendy sa šírili výrazne pomalšie.

Fejkový priemysel

Tento fenomén si všimli aj niektorí podnikavci a postupne sa začalo vytvárať priemyselné odvetvie zamerané výlučne na šírenie falošných správ. Dôvod je jednoduchý - čím viac takýchto správ niekto denne vyprodukuje a čím väčší dosah majú, tým viac ich tvorca môže zarábať na pridaných službách, ako je napríklad Google AdSense, ponúkajúcich cielenú reklamu na populárnych stránkach. Každý klik na takúto stránku pritom znamená, že Google pošle určitú sumu na účet tvorcu obsahu.

Prvú veľkú farmu zameranú na falošné správy sa podarilo identifikovať približne v polovici roku 2016. Vtedy si Craig Silverman z Buzzfee­du všimol série vymyslených článkov s pomerne veľkým internetovým dosahom, ktoré vyzerali tak, akoby všetky mali pôvod v jednom malom meste v bývalej Juhoslávii. Pri bližšom pátraní sa podarilo identifikovať krátko pred americkými prezidentskými voľbami približne 140 spolupracujúcich webov s pomerne veľkým facebookovým dosahom. Všetky pritom boli registrované na jednom mieste.

Lož: Na sociálnych sieťach sa pred brexitom objavovali správy o tom, ako Brusel oberá Britániu o pracovné miesta.
Lož: Na sociálnych sieťach sa pred brexitom objavovali správy o tom, ako Brusel oberá Britániu o pracovné miesta.
Internet

Založila ich skupina mladých ľudí v macedónskom mestečku Veles. Trumpa a prezidentské voľby v USA si vybrali zámerne, lebo išlo o hlboko polarizujúcu osobnosť. Existoval preto predpoklad, že takéto správy sa budú šíriť mimoriadne rýchlo. Postupne si dali zaregistrovať rôzne domény, napríklad NewYork­TimesPolitics.com, PoliticsHall.com, USAPolitics.com, a začali ich postupne cielene napĺňať vymyslenými správami. Odkazy zverejňovali v rôznych protrumpovských facebookových skupinách, napríklad My America, My Home; the Deplor­ables; and Friends Who Support President Donald J. Trump. Na postovanie používali približne dvesto rôznych facebookových profilov, ktoré nakúpili. Len pre zaujímavosť - v tom čase sa predával aktívny profil s ruským menom približne za 10 centov, s americkým stál až 50 centov.

Tieto aktivity boli schopné zarábať svojim tvorcom denne aj vyše 2 500 dolárov. V Macedónsku vtedy priemerný mesačný príjem obyvateľov nedosahoval ani štvrtinu tejto sumy.

Protiútok

Podobné aktivity začínali naberať veľké rozmery, takže niet sa čo diviť, že Google a Facebook vyhlásili koncom roku 2016 podobným webom vojnu. A nebolo ich málo - priemysel vyrábajúci falošné správy sa medzičasom mimoriadne rozrástol. Len za posledné dva mesiace Google obmedzil inzerciu na 340 takýchto weboch a na 200 z nich ju nadobro zakázal. Podobne postupoval Facebook, ktorý pre podobné weby zakázal reklamnú službu Facebook Audience Network ads. Je to dôležitý krok, pretože štatistiky ukazujú, že vyše 40 percent falošných správ sa stále šíri práve prostredníctvom sociálnych sietí, teda hlavne Facebooku a Twitteru.

Je to však vojna s veternými mlynmi, pretože podobné weby vznikajú takmer automaticky stále a existuje priveľa monetarizačných platforiem s rôznymi kritériami. V súčasnosti napríklad weby produkujúce falošné správy získavajú peniaze z reklamy, najmä prostredníctvom služieb Revconten a Adsense.

Strach z efektivity

O tejto problematike sa nehovorí toľko ako o rôznych internetových troloch, platených štátmi, ktorých úlohou je manipulovať verejnú mienku. V skutočnosti ide o rozsiahly priemysel, v ktorom sa otáčajú miliardy dolárov, používajú sa sofistikované spôsoby na tvorbu správ a generovanie virálneho obsahu, pričom jeho tvorcom je úplne jedno, čo je ich náplňou - dôležité je rýchle šírenie a dosah. Práve preto sa začali orientovať na politické falošné správy, ktoré sa štatisticky šíria internetom najrýchlejšie a majú najväčší dosah.

V tomto prípade však ich tvorcovia tvrdo narazili - efektívne ovplyvňovanie verejnej mienky začalo ohrozovať politikov, a tak v priebehu minulých dvoch rokov vznikli rozsiahle iniciatívy na potieranie falošných správ. Nie je však za nimi snaha o objektivitu, ale skôr strach z efektívneho systému ovplyvňovania a manipulovania verejnej mienky, ktorý politici nemajú pod kontrolou.

VIDEO Plus 7 Dní