Chute a vône znásobené krásnymi prírodnými scenériami aj bohatou históriou. Úchvatné podzemia s pivnicami, aké len tak neuvidíte. Aj tak by sme mohli stručne opísať putovanie Dolným Rakúskom, ktoré je od Slovenska na skok a ponúka najrozmanitejšie možnosti na poznávanie. Okúsiť krásy regiónu Wachau, obdivovať rozsiahle vinice a malebné mestá ako napríklad Dürnstein, Weitra či Retz, navštíviť majestátne hrady a ochutnať miestne špeciality môžete aj vďaka sieti nostalgických železníc, ktoré majú ešte jeden prívlastok: zážitkové.

Romantický Dürnstein

Naše putovanie po Dolnom Rakúsku sa začalo v regióne Wachau, na stanici v Dürnsteine-Oberloibene, vzdialenej necelé dve hodiny cesty autom od Bratislavy. Kým sme nastúpili do súpravy nostalgickej železnice smer Emmersdorf, prešli sme sa mestečkom presláveným uväznením anglického kráľa Richarda Levie srdce. Vojvoda Leopold V. Babenberský nariadil, aby jedného z najznámejších križiackych rytierov v roku 1192 priviedli na zámok Dürnstein, kde ho držali do marca 1193. Na tematickom chodníku inšpirovanom slávnym väzňom spoznajú návštevníci nielen kus tunajšej histórie, ale prejdú cez niektoré z najkrajších prírodných a kultúrnych vyhliadkových miest vo Wachau.

Video: Zážitok vo Wachau

Počas sobotného dopoludnia vládne v mestečku s pár stovkami obyvateľov čulý ruch. Čiperní dôchodcovia na bicykloch, rodinky aj mladé páriky, každý si nájde to svoje. Ikonickou stavbou najromantickejšieho mesta tohto regiónu je kláštor, ktorého modro-biela veža nesmie chýbať na žiadnej fotografii. O prestavbu v barokovom slohu sa na začiatku osemnásteho storočia pričinil predstavený kláštora Hieronymus Übelbacher. Milovníci vína môžu navštíviť miestne vínotéky a degustovať nápoj, ktorý túto oblasť preslávil, iní obdivujú kamenné uličky a začiatkom júla sem mnohí prichádzajú kvôli marhuľovým slávnostiam. A ešte niečo špecifické tu môžete popri svojom putovaní spoznať - najdrahšiu koreninu na svete, pre ktorú zmenil svoj život ekológ Bernhard Kaar s manželkou.

Receptúra opáta z Melku

Bývalý projektový inžinier oživil 700-ročnú tradíciu pestovania šafranu v Dolnom Rakúsku po dlhých sto rokoch. V manufaktúre, ktorá je súčasťou železničnej stanice Dürnstein - Oberloiben, sa návštevníci dozvedia zaujímavosti o histórii vzácnej koreniny a spoznajú rôzne kvality šafranu. Aj jeho chuť a spôsob pestovania, o ktorý sa majiteľ ochotne podelí, ak by ste rastlinu radi videli aj vo svojej záhrade.

„Táto budova je pamiatkovo chránená, takže tu nemôžeme robiť veľa zásahov, aj zelenú farbu sme museli zachovať,“ vysvetlí nám Bernhard. Predtým než začal s pestovaním šafranu, nikdy sa poľnohospodárstvu nevenoval. Nebol teda žiadny farmár, len veľký nadšenec, ktorý sa pred pätnástimi rokmi rozhodol spojiť Wachau s pestovaním šafranu.  Prvú cibuľku sem priniesol mních z Jeruzalema pred niekoľkými storočiami a pestovanie tejto rastliny sa rozšírilo aj medzi bežných ľudí. Dnes si už na to málokto spomína. Keď Bernhard vyzvedal od domácich, či im nejaké znalosti o tejto rastline neprenechali starí rodičia, nič sa nedozvedel. „Začal som teda pátrať po dokumentoch, ktoré by ma oboznámili s pôvodnou receptúrou pestovania šafranu. Nakoniec som mal šťastie,“ usmeje sa.

Hľadaný poklad na neho čakal v jednom z najväčších a najznámejších benediktínskych kláštorov v Európe, ktorý leží na skale nad mestečkom Melk, pár kilometrov od Dürnsteinu. Oceňovaný spisovateľ Umberto Eco v ňom našiel inšpiráciu na napísanie slávneho románu Meno ruže, Bernhard zase objavil útlu knižku niekdajšieho opáta, ktorý v nej podrobne opisuje spôsob pestovania dnes najdrahšej koreniny na svete. On aj manželka dali výpoveď v zamestnaní a od roku 2007 sú z nich pestovatelia.

„Kedysi nebol šafran taká exotická rastlina ako dnes. Pridával sa do báboviek či polievok. Spracúvajú sa len piestiky, najviac práce dá ich vyberanie,“ opisuje. Okúsili sme čokoládu aj croissanty so šafranom a jemná neznáma chuť sa nám veru dlho rozplývala na jazyku.

Plní dojmov sme nasadli na Wachaubahn a nechali sa unášať krajinou. Od roku 2012 má viac ako 100-ročná železnica nový dizajn. Vozne zlatožltej farby s veľkorysými panoramatickými oknami umožňujú jedinečný výhľad na krásnu krajinu a vinúci sa Dunaj. Trasa z Kremsu do Emmersdorfu však ponúka aj veľa možností na pešiu turistiku či cyklotúry, jazdu vlakom môžete skombinovať s plavbou po Dunaji. Bicykle vám prepravia zadarmo a s jedným lístkom v ruke kdekoľvek vystúpite a zase na tej istej trase nastúpite.

Popri krásnych scenériách nám cesta ubehla akosi prirýchlo. Opustili sme región zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a vystúpili sme o niečo južnejšie. V mestečku Emmersdorf an der Donau, ktorého jednou z dominánt je rímskokatolícky farský Kostol svätého Mikuláša.

Perla Horného Waldviertelu

Odlišné, ale porovnateľné zážitky, ponúka aj jazda na súpravách Waldviertelskej železnice, ktorá má stodvadsať rokov a spája obce Groß Gerungs, Gmünd a Litschau.

Radosť z nej majú najmä deti, pre ktoré je na staniciach pripravená milá atrakcia - hádanky pre malých objaviteľov s obrázkami maskotov Waldviertelskej železnice - Paulom a Lisou. Vlaky sú však veľkou vášňou aj dospelých. Ľudia z dediniek a miest mávajú a vyťahujú mobily s fotoaparátom, otcovia s potomkami sledujú každý pohyb rútiacich sa mašín.

Mierime do Weitry, mesta, ktoré dostalo prezývku Perla Horného Waldviertelu. Aj v našom prípade ide o lásku na prvý pohľad. Radničné námestie patrí k najkrajším v krajine, kľukaté uličky, sgrafitové domy, statky bohatých farmárov a mestské hradby dotvárajú čarovnú atmosféru.

Tunajší renesančný zámok v roku 1581 daroval habsburský cisár Rudolf II. barónovi Wolfovi Rumpfovi zum Wielroß, ktorý pôvodne stredoveký hrad dal prestavať na honosné sídlo. Po jeho smrti sa vdova vydala za švábskeho grófa Friedricha von Fürstenberg, ktorému mesto a zámok Weitra odkázala. Od roku 1607 až dodnes teda patrí rodine Fürstenbergovcov. Okrem iného v ňom sídli pivovarnícke múzeum, pretože mesto má už sedemstoročnú tradíciu varenia piva.

„Žije tu asi 1 700 obyvateľov,“ hovorí naša sprievodkyňa Hana Holubová. Vedie nás mestom, kde takmer každý dom má svoj príbeh. Na fasáde jedného z nich je obraz, ktorý dala na pamiatku svojho zosnulého muža, grófa Vilczeka, namaľovať vdova po ňom.

„Tuto je taká milá drobnosť - domový telefón,“ ukáže na ďalšiu budovu. Vpravo od vchodu je v múre diera, do ktorej návštevníci zakričali a ich hlas sa ozýval celým objektom. „Doplatili na to mnohí milenci, ktorí sa tu schádzali a o tomto vynáleze nevedeli - všetci dnu ich počuli,“ dodá.

Na sgrafitovom dome na námestí sú znázornené vývojové štádiá muža na príklade zvierat. „Začína ako kačička, býček, prechádza cez vlka, koňa a končí sa to, myslím, oslom,“ usmeje sa sprievodkyňa Hana. „Je otázne, kto si to dal zhotoviť, či to bola nejaká veselá vdova. Rozhodne mal ten človek zmysel pre humor. Dlhý čas však boli kresby zakryté, odhalili ich až v roku 1929, takže asi nie každému sa to   páčilo.“

Všetko vo Weitre je zo žuly - hradby, podzemie aj šperky v klenotníctvach. Hana nám vysvetlí, že pod mestom sú rozsiahle pivnice a o chvíľu sa ocitneme v uhrančivých priestoroch s farebným osvetlením, relaxačnou hudbou a so sochou meditujúcej ženy. Ranogotickú cisternu náhodne objavili v roku 1993 a okamžite sa stala senzáciou. „Kedysi ju ľudia využívali, ale postupne sa na ňu zabudlo, bolo tu skladisko a kontajnery. Keď ich odstránili, našli tieto krásne priestory,“ hovorí.

S ťažkým srdcom opúšťame mesto plné príbehov a záhad. Áno, aj tých. V jednom z mestských domov žije známa rakúska spisovateľka a dramatička, ktorá komunikuje s duchmi aj so svojím zosnulým manželom - 91-ročná Lotte Ingrisch. Prezradila nám to naša sprievodkyňa, ktorá o výnimočných schopnostiach slávnej obyvateľky mesta vôbec nepochybuje.

Vinič a zážitok pod zemou

Rozsiahle podzemie, presnejšie mesto s najväčšou vínnou pivnicou v Rakúsku, je nasledujúcim cieľom aj nášho poznávania Dolného Rakúska. V Drosendorfe nasadneme na ďalšiu z nostalgických železníc - Reblaus Express - a vezieme sa popri viniciach, tmavých lesoch, rybníkoch aj historických zámkoch priamo do Retzu. Mesto leží blízko moravských hraníc, len dvanásť kilometrov od Znojma. Je súčasťou Weinviertelu - historickej vínnej oblasti, v ktorej sa vyprodukuje tretina všetkých rakúskych vín a odkiaľ pochádza obľúbená odroda Veltlínske zelené. Symbolom Retzu je však veterný mlyn na kopci nad mestom.

VIDEO: Nostalgický vlak Reblauský expres

Pri radnici, ktorá pripomína kostol, pretože ním kedysi naozaj bola, sa stretávame s naším rakúskym sprievodcom. Tí zdatnejší môžu zdolať 130 schodov a vyjsť na 57-metrovú vežu, z ktorej sa im naskytne výhľad na námestie s domami v barokovom biedermeierovskom štýle, ale hlavne na komplex budov Verderberhaus. Objekt tehlovej farby v benátskom renesančnom štýle dostal názov po bratoch Verderberovcoch.

Najviac návštevníkov však mieri k najobľúbenejšiemu turistickému cieľu v meste: Retzer Erlebniskeller - zážitkovému podzemiu. „Priamo pod našimi nohami leží labyrint spletitých chodieb, ktorých dĺžka je okolo 21 kilometrov. To je viac ako sieť ulíc na povrchu mesta,“ hovorí náš sprievodca, kým prechádzame hlavným námestím. Ukazuje na otvory v zemi, ktoré zabezpečujú vetranie pivničných priestorov.

FOTO atrakcií V GALÉRII

S ich budovaním začali v štrnástom storočí v období gotiky a podzemie s chodbami a pivnicami vyhĺbili z piesku. Znie to neuveriteľne, ale stačí si siahnuť na hociktorú zo stien a ucítite na prstoch drobné zrniečka. Má tri poschodia a siaha až do hĺbky dvadsať metrov. Za jeden a pol hodiny sa dozvieme o histórii pestovania viniča, ale i to, akú úlohu zohrával nápoj bohov v živote Židov, Grékov, Rimanov, Egypťanov a, samozrejme, aj u domáceho obyvateľstva. Aj dnes majú vinára skoro v každej rodine. A ako zakončiť púť po oblasti plnej histórie a vína? Predsa jeho ochutnávkou v jednej z miestnych vínoték.