Tip na článok
Parlament, Oslo, Nórsko

Krajina, kde sú príjmy všetkých občanov transparentné. A div sa svete, funguje im to...

V Nórsku si ktokoľvek s prístupom k internetu môže za pár sekúnd zistiť, koľko zarába jeho sused, kolega, politik, či firma.

Ešte u nás ani poriadne neodzneli ohnivé diskusie okolo zverejňovania platov v inzerátoch a už sa hovorí o kontroverzných praktikách drvivej väčšiny zamestnávateľov, ktorí zakazujú zamestnancom hovoriť o svojom príjme. "Moja mzda je moja súkromná vec!", "Je to dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom, a nikoho do toho nič!", "Zverejnenie platov by prinieslo závisť a rozbroje medzi kolegami..." To sú mantry, ktoré sa v spoločnosti natoľko vžili, že v minulosti úplne bežná otázka: "Koľko zarobíš?"sa stala neslušnou, neetickou a odpoveď na ňu porušením pracovnej disciplíny. Tajomstvá okolo príjmov sú už dokonca samozrejmosťou aj v bežných rozhovoroch medzi ľuďmi. Akoby sme si neuvedomovali, že vytvárajú priestor nielen pre nespravodlivé odmeňovanie, ale aj pre korupciu a podvody. Nie je nič výnimočné, že nový a nie práve schopný kolega zarobí viac než spoľahlivý pracovník po dvadsiatich rokoch praxe len preto, že si svoj plat dokázal "vyboxovať", štátny úradník s tabuľkovým platom si buduje státisícovú rezidenciu na okraji hlavného mesta a podnikateľ, ktorý roky vykazuje minimálny príjem jazdí v luxusných autách a päťkrát ročne trávi dovolenku v exotických krajinách.

Pozitíva prevládajú

Je zaujímavé, že v niektorých severských štátoch so zverejňovaním príjmov nemajú žiadny problém a napríklad v Nórsku, ktoré sa dlhodobo radí k najprosperujúcejším krajinám na svete, sa z internetu dozviete nielen koľko daní zaplatil každý občan, ale aj výšku jeho príjmu či majetkové pomery. Táto zmena prišla v roku 2001 a vyvolala okamžitý efekt. Ako hovorí bývalý ekonomický novinár Tom Staavi, sledovanie príjmov hercov, politikov, nadriadených, či kolegov sa stalo nielen formou zábavy, ale aj spôsobom spoločenskej kontroly. V Nórsku je podľa neho transparentnosť dôležitá aj pre vysoké dane, ktoré sa v priemere škriabu k hranici štyridsiatich percent. "Ak platíte tak veľa, mali by ste vedieť, že v tom nie ste sami a že tieto peniaze smerujú na niečo zmysluplné,"vysvetlil svojho času Staavi pre stanicu BBC. "Musíme mať dôveru, že daňový a sociálny systém funguje dobre a spravodlivo."Túto myšlienku považuje nórska spoločnosť za oveľa dôležitejšiu, než prípadné negatívne prejavy, akými sú neprajnosť, či závisť tých menej šťastných.

Koľko berie politik: Z databázy daňového úradu sa dozvieme, že príjem ministerky financií Siv Jensenovej za minulý rok predstavoval približne 120 000 eur, imanie 0 (pravdepodobne má úver, ktorého výška s odpočítateľnou položkou prevyšuje hodnotu jej majetku) a odviedla daň zhruba 50.000 eur.
Koľko berie politik: Z databázy daňového úradu sa dozvieme, že príjem ministerky financií Siv Jensenovej za minulý rok predstavoval približne 120 000 eur, imanie 0 (pravdepodobne má úver, ktorého výška s odpočítateľnou položkou prevyšuje hodnotu jej majetku) a odviedla daň zhruba 50.000 eur.
scr

Otvorená databáza

O tom, ako celý systém funguje sme sa porozprávali s prezidentom Spoločnosti priateľov Slovenska Jánom Zimom, ktorý takmer štvrťstoročie žije a pracuje v Nórsku. "Len pred pár dňami centrálny daňový úrad na svojej internetovej stránke opäť uvoľnil informácie o príjmoch všetkých 4,6 miliónov daňových poplatníkov," hovorí pre PLUS 7 DNÍ. "Keď sa do otvorenej databázy prihlásim prostredníctvom môjho rodného čísla a elektronického podpisu, môžem si pozrieť, koľko zarobil ktorýkoľvek poslanec, podnikateľ, či sused. Dozviem sa tiež, aké zaplatil dane a aký má majetok. Rovnako to funguje aj v prípade firiem či inštitúcií."

Ako pokračuje, existujú názory, že takýto systém vedie k závisti a vyvoláva nevraživosť medzi ľuďmi. "Nie je to pravda. Naopak, smeruje k absolútnej otvorenosti a nemôže sa stať, že niekto vykáže nulový príjem, nezaplatí žiadne dane a zrazu sa ukáže, že má závratný majetok. Odkiaľ? Takto nikto nič neutají a aj preto v Nórsku v podstate nie je korupcia."

Podľa Jána Zimu z dlhodobého hľadiska tento "projekt" funguje veľmi dobre. Ľudia žijú zo svojich reálnych príjmov a nemôžu sa stať také absurdity, že sa pri minimálnych daňových odvodoch niekto vozí na stotisícovom aute. Ak by aj podvodníka neobjavili kontrolné orgány, samotní susedia by ho bez váhania oznámili. "Spoločenská angažovanosť" totiž v Nórsku nie je len prázdna fráza.

Anonymov zakázali

Samozrejme, ani u severanov nie je každý z takejto transparentnosti nadšený. Aj preto pred štyrmi rokmi daňový úrad zrušil možnosť anonymného vyhľadávania vo svojej databáze. Dnes už každý ľahko zistí, kto a kedy si jeho údaje preveroval. Obojstranná transparentnosť spôsobila čiastočné zníženie záujmu o tento servis a zároveň odradila kriminálne živly, aby si takto preverovali solventnosť potenciálnych obetí. Ľudia sa viac zamerali na svojich šéfov, politikov, či celebrity. Je to tiež dobrý spôsob, ako zistiť, koľko môžete v tej - ktorej firme zarobiť. Stačí si pozrieť príjmy budúcich kolegov na rovnakej pozícii, ktorú by ste chceli zastávať. Faktom je, že sumy, ktoré v databáze vidíte vám nepovedia, či si úradník na ministerstve neprivyrába aj vykladaním vagónov po nociach, alebo písaním bestsellerov pod pseudonymom. To sa však v Nórsku nestáva často. Podľa Jána Zimu pracujúci v jedinom zamestnaní zarobia dosť na veľmi slušný život.

Navyše, v nórskych podmienkach obvykle nie je nutné zisťovať, koľko si na pohovore máte pýtať. Ako píše BBC, mzdy v mnohých odvetviach sú stanovené v kolektívnych zmluvách a rozdiely sú veľmi malé. Aj medzi mužmi a ženami. Potvrdzuje to tiež analýza Svetového ekonomického fóra, podľa ktorej je v rebríčku 144 krajín sveta Nórsko na treťom mieste z pohľadu rovnosti platov na rovnakých pozíciách.

Anketa
Súhlasili by ste s tým, aby boli príjmy všetkých občanov na Slovensku pravidelne zverejňované na internete?
  • 89%
  • 3%
  • 8%

Prečítajte si tiež:

VIDEO Plus 7 Dní