Mária Krížová

Tak, ako bájnu Inkskú ríšu pokoril španielsky dobyvateľ Francisco Pizzaro, jeho vzdialený príbuzný Hernando Cortéz zničil nemenej veľkolepú ríšu Aztékov. Niet sa čo čudovať, že kontroverzný dobyvateľ a zároveň schopný vojenský stratég sa v Mexiku neteší veľkej obľube. Na druhej strane, aj vďaka nemu má krajina dnešnú podobu - je spleťou prírodných, kultúrnych, historických tradičných skvostov, ktoré len čakajú, aby sme ich objavili.

Posúvame na hodinkách sedem hodín dozadu, vhupneme do prvej zmenárne na letisku a&nbsp;s&nbsp;mexickými pesetami sa ponáhľame spoznávať mexický svet. Starý svet pôvodných obyvateľov si podáva ruku so španielskym vplyvom dobyvateľov všade, kde sa pohnete.

Sme ubytovaní v&nbsp;centre hlavného mesta Mexiko, takže veľkolepú katedrálu Metropolitana máme na dosah. Najväčší chrám nielen v&nbsp;Mexiku, ale na celom americkom kontinente stavali 250 rokov. Všetky oltáre vnútri sú pokryté zlatom.

V&nbsp;katedrále upúta našu pozornosť čierna socha Ježiša Krista v&nbsp;postave Indiána so šatkou na hlave. „Keď chceli domorodci otráviť kňaza počas omše jedom, ktorý mu dali do vína, hostia pri obrade sčernela,“ vykladá nám sprievodca legendu. „Všetok jed a&nbsp;zákernosť travičov vzal na seba Kristus.“

Hlavné námestie pred katedrálou, druhé najväčšie na svete, Španieli postavili na troskách hlavného aztéckeho komplexu chrámov. Preto tu dodnes Aztékovia predvádzajú rituálne tance a&nbsp;vzdávajú tak hold aj kresťanskému Bohu.

Počas stavby metra v&nbsp;roku 1978 pod povrchom metropoly objavili aztécky kamenný monument s&nbsp;váhou osemtisíc kilogramov. Postupne archeológovia zreštaurovali základy ústrednej pyramídy Tenochtitlanu, hlavného mesta bývalej ríše, známej ako Templo Mayor, ktorá na niektorých miestach dosahuje výšku 60 metrov. Ide o&nbsp;jednu z&nbsp;najúžasnejších svetových vykopávok. Na nálezisku prostredníctvom jednotlivých vrstiev môžeme sledovať vývoj chrámu za obdobie 200 rokov. Až kým ho v&nbsp;roku 1521 Španieli nezničili, lebo ho považovali za centrum uctievania diabla.

Mimochodom, Aztékovia skutočne praktizovali rituály s&nbsp;ľudskými obetami vrátane detí. Podľa historických zdrojov sa v&nbsp;roku 1487 na počesť prestavby chrámu konala najveľkolepejšia slávnosť v&nbsp;predkolumbovskom Mexiku, keď na obetných oltároch v&nbsp;Tenochtitlane umrelo okolo 80-tisíc ľudí.

Aztékovia predstavujú poslednú veľkú civilizáciu stredného Mexika. Dodnes si uchovali svoje tajomstvá, keďže ich obrázkové písmo, piktogramy, zostalo nerozlúštené. Čo bádatelia zistili, je, že v&nbsp;zložitom triednom systéme sa podľa účesu a&nbsp;detailov na oblečení dalo zistiť postavenie obyvateľov ríše. Na vrchole bol kráľ, pod ním elitná vrstva šľachticov, prostí občania prináležali k&nbsp;jednému z&nbsp;dvadsiatich rodov a&nbsp;žili v&nbsp;samostatnej štvrti Tenochtitlanu s&nbsp;vlastnými chrámami a&nbsp;školami. V&nbsp;čase vojny bojovali všetci spoločne. Muž sa pokladal za dospelého až vtedy, keď v&nbsp;boji získal zajatca.

Prevzali mnohé prvky toltéckej kultúry vrátane uctievania bohov. Toltékov považovali za nadľudí, vyhlasovali sa za ich potomkov. Podľa legendy hlavný boh Quetzalcoatl zostúpil v&nbsp;Tule, centre ríše Toltékov, na zem. Následne ho rivali vyhnali, ale pretrvávala povera, že sa vráti v&nbsp;ľudskej podobe. Tá nahrala Cortézovi, ktorý sa vylodil práve v&nbsp;čase, keď kňazi vyrátali rok príchodu Quetzalcoatla.

Aj Toltékovia sú pre archeológov veľkou neznámou. Najväčší rozkvet ríša dosiahla okolo 8. až 10. storočia. V&nbsp;12. storočí bola už Tula v&nbsp;troskách, zanikla za záhadných okolností. Výklady sa rôznia podľa niektorých ju zničil požiar, poľa ďalších ich vytlačil nový kmeň Čičimekov. Významnú rolu pri zániku mohli zohrať aj obavy z&nbsp;budúcnosti, keďže sa končilo indiánske storočie.

Pozeráme na zvyšky chrámu, v&nbsp;ktorom Toltékovia prinášali obete bohovi Tlalokovi, kládli vyrezané srdcia na jeho brucho. Prechádzame medzi mohutnými sochami Atlantov, nadľudských bojovníkov. Sú zvyškom chrámu, v&nbsp;ktorom podopierali oltár. Kultúra Toltékov je dodnes živá. Ich kultový tanec predvádzajú umelci pred Archeologickým múzeom v&nbsp;hlavnom meste. Štyria tanečníci priviazaní jednou nohou o&nbsp;lano predvádzajú v&nbsp;dvadsaťmetrovej výške trinásť otočiek hlavou dolu. Veru, odvážni muži.

Večernú atmosféru na Námestí Garibaldiho oživujú hudobníci „mariači“. Často sú to mladí chudobní chlapci z&nbsp;vidieka. Túlame sa ulicami, prechádzame davom ľudí a&nbsp;uvedomujeme si, že indiánsky pôvod zostal v&nbsp;črtách domorodého národa aj po päťsto rokoch od príchodu Európanov. Nižšie robustné postavy, čierne vlasy, indiánske oči.

Blízko metropoly leží Xochimilco, mestečko zábavy a&nbsp;oddychu. V&nbsp;roku 1987 ho UNESCO vyhlásilo za svetovú kultúrnu pamiatku. Keď bol v&nbsp;časoch Aztékov nedostatok úrodnej pôdy, pôvodní obyvatelia vynašli systém trstinových rohoží s&nbsp;hlinou, ktoré využívali ako záhrady. Dnešný prírodný park sa stal kombináciou ekologického projektu a&nbsp;historického prírodného múzea. Jedinečný predhispánsky inžiniersky zázrak, kde sa pestujú kvetiny a&nbsp;dreviny pre celé Mexiko. Kanály majú dĺžku 150 kilometrov a&nbsp;počas víkendu sú preplnené domácim obyvateľstvom. Mariači nám hrajú „kukurukukúú“ a&nbsp;prievozníci obdarúvajú dámy kyticami kvetov.

S&nbsp;Mexikom je neodmysliteľne spojené najväčšie pútnické miesto na svete Guadalupe. Leží na periférii hlavného mesta. Pôvodná bazilika je poriadne naklonená a&nbsp;schátraná. Preto v&nbsp;roku 1976 postavili novú, do ktorej sa zmestí 20-tisíc ľudí. Procesie s&nbsp;Pannou Máriou Guadalup­skou, množstvo kvetín, davy ľudí, pútnici na kolenách približujúci sa k&nbsp;bazilike, každodenná oslava. V&nbsp;neposlednom rade celú atmosféru dotvárajú okrem aztéckych tancov divadelné predstavenia zobrazujúce Cortéza a&nbsp;jeho boj s&nbsp;pôvodnými obyvateľmi - Indiánmi. Ponorený do atmosféry miesta človek vníma, ako prirodzene a&nbsp;originálne dokázali Indiáni preniesť svoje zvyky a&nbsp;rituály do kresťanstva. Samozrejme, spočiatku nechápali, ako sa možno klaňať takému slabému bohu, ktorý sa nechá ukrižovať.

Pútnikov do Guadalupe láka aj príbeh z&nbsp;9. decembra 1531. Hlavným hrdinom je pôvodný obyvateľ Juan Diego. Na vrchu Tepeyac ho oslovila krásna Indiánka a&nbsp;vyzvala, aby jej postavil kaplnku. Vtedajší biskup mužovi neveril, žiadal znamenie, že je to pravda. Diego vyšiel na kopec, na miesto zjavenia, a&nbsp;priniesol biskupovi kastílske ruže. Natrhal ich do tilmy - vrchného indiánskeho odevu. Keď sypal ruže na zem, na tilme sa objavil obraz Panny Márie, ktorý sa zachoval dodnes a&nbsp;je uložený za sklom v&nbsp;bazilike.

Odpovedať na otázku, ako je možné, že sa zachoval pôvodný obraz, odborníci nevedia. Tilma sa vyrábala z&nbsp;agávy a&nbsp;vydržala maximálne tridsať až päťdesiat rokov. Obraz Panny Márie je pritom starý pol tisícročia. Podrobným rozborom nedokázali vedci zistiť ani pôvod farieb, nie sú ani rastlinného, ani živočíšneho, ani nerastného pôvodu. Nositelia Nobelovej ceny za chémiu prišli k&nbsp;záveru, že fenomén sa nedá vysvetliť, použitá technika nie je v&nbsp;dejinách maliarstva známa.

Ešte jedna zaujímavosť. V&nbsp;roku 1921 neznámy útočník nastražil do kvetín okolo obrazu bombu. Výbuch rozbil okná, čiastočne zničil oltár, ohol sa kríž s&nbsp;Kristom, ale obraz zostal nedotknutý.

Aj takto hovoria našej ďalšej zastávke - Teotihuacánu. Podľa legendy tu totiž vznikli štyri božstvá a&nbsp;rozšírili sa do celej Strednej Ameriky - boh Slnka, boh Mesiaca, operený had Quetzalcoatl a&nbsp;Tlalok, boh dažďa. Vraciame sa z&nbsp;Aztéckej ríše ešte o&nbsp;niekoľko storočí do minulosti. Teotihuacán bol údajne v&nbsp;čase najväčšieho rozkvetu v&nbsp;období rokov 400 až 700 šiestym najväčším mestom na svete. Archeológom sa dodnes nepodarilo vyriešiť všetky jeho rébusy. Asi najväčšou záhadou je, prečo ho obyvatelia opustili. Existuje viacero hypotéz.

V&nbsp;čase najväčšieho rozmachu tu fungovalo množstvo obchodov, vyrábali sa zbrane, nože. Ako materiál používali kožu a&nbsp;oxidián, keď­že do príchodu Cortéza nepoznali železo. Žilo tu viac ako 100-tisíc ľudí.

Dominantnú stavbu Pyramídu boha Slnka dokončili okolo roku 200. Podľa starej mexickej legendy je to miesto, kde sa začal čas, kde bol stvorený svet. Zá­kladňa mala štvorcový pôdorys so stranou 225 metrov, plochou sa takmer vyrovnala Cheopsovej pyramíde, bola, samozrejme, nižšia, dosahovala asi jej polovicu, okolo 70 až 75 metrov. K&nbsp;vrcholu viedlo 365 schodov, dnes vystúpime na vrchol po 248 schodoch. V&nbsp;čase príchodu Cortéza mala o&nbsp;dvanásť metrov viac než dnes. Na stavbu pyramídy boli použité milióny ton kameňa, sušených tehál, bloky sopečného popola. Skombinovaná práca otrokov s&nbsp;použitím drevených kolov s&nbsp;neuveriteľným výsledkom. Jej červené sfarbenie vytváralo pri západe slnka úžasný kontrast.

Aztékovia objavili pozostatky mesta 700 rokov po jeho vyľudnení. Verili, že pyramída bola zasvätená Slnku, preto jej tento názov dali oni. Pyramída Mesiaca vznikla naproti, na úpätí hory, ku ktorej vedie Cesta mŕtvych, 44 metrov široká, dlhá vyše štyroch kilometrov. Okolo pyramídy je 12 chrámov, sídla najbohatších šľachticov a&nbsp;kňazov. Pred stavbou nájdete rituálny altán. Na stenách budov vidíme hlavu hada, kvetinové prvky, hlavy s&nbsp;otvorenými tlamami.

Na rozdiel od egyptských pyramíd mexické sú plné, stavané z&nbsp;kvádrov, spojené riedkou maltou a&nbsp;slúžili nie ako hrobky, ale ako obydlia pre kňazov a&nbsp;veľmožov. Aj dnes sme svedkami rituálu na Pyramíde Slnka, keď vyznávači kultu Slnka s&nbsp;roztiahnutými rukami načerpávajú pozitívnu uzdravujúcu energiu.

Posúvame sa ďalej. Smerujeme do Choluly, mestečka presláveného niekedy najväčšou pyramídou celej Ameriky. Dnes vidieť už len jej pozostatky. Bola centrálnou stavbou, ktorú navštevovali všetky kmene. Cortéz ju dal pravdepodobne zasypať, vidiac otrasné rituály, ktoré pôvodní obyvatelia predvádzali. Na vrchole pyramídy stojí žltý Kostol Nepoškvrneného počatia, z&nbsp;ktorého je nádherná panoráma mesta v&nbsp;pozadí s&nbsp;jednou z&nbsp;najvyšších sopiek sveta Popocatepetl.

Nedá sa nespomenúť krátka zastávka v mestečku Tonanzintla s krásnym indiánskym kostolíkom. Nielen vonkajšok, ale hlavne malebné vnútro ponúka skutočný unikát - spojenie európskeho baroka s indiánskymi postavičkami. Za zmienku stojí aj ďalšia zaujímavosť mexickej architektúry, vonkajšia apsida, ktorú vidieť napríklad v kláštore v meste Cuernavaca. Dôvodom bola skutočnosť, že pôvodní obvatelia pri evanjelizácii františkánmi nikdy do kostola nevstúpili, lebo sa báli, že stratia svojho ducha. Omše teda slúžili vonku. Podobne je to dnes s fotografovaním.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/krajine-aztekov-tajomstva-indianskeho-mexika-dodnes-vychadzaju-povrch" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

V&nbsp;sérii zastávok v&nbsp;malebných mestečkách na potulkách Mexikom nemožno vynechať Taxco. Nevynechalo ho ani UNESCO a&nbsp;zaradilo mesto medzi svetové kultúrne pamiatky. Manuel de Borda tu objavil striebornú žilu. Viliam Spartling zase začal z&nbsp;tohto vzácneho kovu vyrábať originálne šperky podľa indiánskeho vzoru. Dodnes ide o&nbsp;výlučne ručnú prácu. Nad mestom sa vypína socha Krista s&nbsp;roztiahnutými rukami, väčšia ako 20 metrov. Aby ste sa jej dotkli, musíte vyšliapať poriadny kúsok cesty hore kopcom. Panoráma je však neopísateľná.