Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Noci sú tu kratšie ako u nás, dni o niečo studenšie, ale viac než chlad sa vám pod kožu dostane pokojná a pritom uhrančivá atmosféra kultúrneho aj priemyselného centra rovinatého štátu. Návštevníka si získajú romantické uličky s honosnými farebnými domami, rozľahlý park popri rieke Daugava i unikátne architektonické diela ako Lotyšská národná knižnica. V turistickej sezóne je večerné mesto plné mladých ľudí, ktorí si vyšli za zábavou, a kolorit historického centra dotvárajú pouliční hudobníci.

Na&nbsp;prvý pohľad nič nenasvedčuje tomu, že hlavné mesto Lotyšska bolo vyše päťdesiat rokov v&nbsp;neláskavom sovietskom náručí. Dnes je vyspelá pobaltská krajina členom Európskej únie aj NATO a&nbsp;patrí medzi najostrejších kritikov ruskej invázie na&nbsp;Ukrajinu. V&nbsp;naoko bezstarostnej Rige však cítiť strach. Z&nbsp;Putina a&nbsp;jeho záchrany obyvateľov iných krajín hovoriacich po&nbsp;rusky. Na&nbsp;každom rohu visia ukrajinské zástavy, ale odvšadiaľ počujete ruštinu.

Z&nbsp;Viedne ste lietadlom v&nbsp;Rige za&nbsp;necelé dve hodiny. Ideálny výlet na&nbsp;predĺžený víkend. Po&nbsp;prílete sa za&nbsp;pol hodiny dostanete mestskou dopravou do&nbsp;centra. Nie je také preplnené turistami ako iné európske skvosty, takže aj ubytovanie si ľahko zoženiete podľa svojho gusta.

Rigu založili v&nbsp;roku 1201 nemeckí obchodníci pri ústí rieky Daugavy do&nbsp;Rižského zálivu. Rozlohu má o&nbsp;pár desiatok štvorcových kilometrov menšiu ako Bratislava, ale žije tu o&nbsp;dvestotisíc obyvateľov viac. Očarí vás vznešenými meštianskymi domami aj kostolmi v&nbsp;typickej tehlovej farbe. Vďaka secesnej architektúre je centrum mesta zapísané do&nbsp;Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Autorom viacerých budov v&nbsp;tomto slohu je lotyšský architekt židovského pôvodu Michail Osipovič Eisenstein. Jeho kreativita sa odráža najmä v&nbsp;rôznych budovách pozdĺž Albertovej ulice - Alberta iela. Stretneme tu veľkú skupinu francúzskych turistov, ktorí obdivujú bohato zdobené domy a&nbsp;po&nbsp;pútavom výklade svojho sprievodcu zamieria do&nbsp;neďalekého Múzea secesie. V&nbsp;malom obchodíku s&nbsp;umeleckými dielami si kúpime grafiku. „Je to detail z&nbsp;jednej secesnej budovy,“ vysvetlí nám mladá predavačka. Autorkou je rumunská výtvarníčka a&nbsp;ilustrátorka Maria Postea, ktorá študovala na&nbsp;Akadémii umení v&nbsp;Rige.

Mesto pôsobí pokojným dojmom. Žiadny zhon ani davy ľudí. Trochu pripomína našu „krásavicu na&nbsp;Dunaji,“ ale má svoju špecifickú pobaltskú tvár. Okrem gotiky a&nbsp;secesie nemôžeme vynechať najvýznamnejšiu stavbu socialistického realizmu - Lotyšskú akadémiu vied. Týči sa stosedem metrov nad zemou a&nbsp;je prvou výškovou budovou v&nbsp;Lotyšsku. Postavili ju v&nbsp;rokoch 1951 až 1961 a&nbsp;obyvatelia Rigy ju prezývali Stalinov narodeninový koláč či Stalinov zub.

Je naozaj veľkolepá. Vnútri panuje ticho, zopár návštevníkov vychádza z&nbsp;výťahu. Od&nbsp;ženy na&nbsp;vrátnici si za&nbsp;šesť eur kúpime lístok, aby sme sa zo sedemnásteho poschodia mohli kochať výhľadom na&nbsp;strechy, kostolné veže, rieku Daugavu aj vychýrené trhovisko v&nbsp;bývalých hangároch. V&nbsp;diaľke, v&nbsp;tesnej blízkosti s&nbsp;oblakmi koketuje Rižská rozhlasová a&nbsp;televízna veža. So svojimi 385 metrami je najvyššou samostatne stojacou stavbou v&nbsp;Európskej únii.

Ceny sú tu o&nbsp;niečo vyššie ako na&nbsp;Slovensku. Kávičkárov prek­vapí, že kofeínový nápoj pripravia hosťom aj do&nbsp;pollitrovej šálky - približne za&nbsp;štyri eurá. Gurmáni si prídu na&nbsp;svoje nielen v&nbsp;miestnych reštauráciách, ale najmä na&nbsp;centrálnom trhovisku, najväčšom v&nbsp;Európe. Tvorí ho päť pavilónov, ktoré mali pôvodne slúžiť ako hangár pre nemecké vzducholode Zeppelin. Kovové konštrukcie vybudovali cez prvú svetovú vojnu, na&nbsp;trhovisko ich premenili v&nbsp;rokoch 1924 až 1930. Dnes je na&nbsp;ploche 72&nbsp;300 štvorcových metrov viac ako tritisíc stánkov. V&nbsp;každej z&nbsp;budov je iný sortiment. V&nbsp;jednej je ovocie a&nbsp;zelenina, v&nbsp;ďalších zmiešaný tovar či mäso a&nbsp;ryby. Všetko vkusne uložené, čisté a&nbsp;vďaka veľkolepým priestorom sa nikto nikde netlačí a&nbsp;nečaká v&nbsp;dlhých radoch.

„Ochutnajte tieto uhorky, mladá pani,“ prehovorí na&nbsp;nás jedna z&nbsp;predávajúcich po&nbsp;rusky. Z&nbsp;veľkého zaváraninového pohára s&nbsp;nápisom Maszaliti gurki zopár vyberie a&nbsp;s&nbsp;chuťou zahryzneme. „Také u&nbsp;vás nemáte,“ usmeje sa, hoci nevie, odkiaľ pochádzame. Prišla z&nbsp;Ruska pred vyše štyridsiatimi rokmi. „Som tu doma, rovnako ako moje deti,“ povie. Tie však na&nbsp;rozdiel od&nbsp;nej majú k&nbsp;Rusku jednoznačný postoj - na&nbsp;čele s&nbsp;Putinom ho považujú za&nbsp;nebezpečného agresora. „Staršie generácie ako aj ja veľa sledovali tamojšiu televíziu a&nbsp;cítili sme spolupatričnosť. Ale už sme Lotyši,“ dodá. Viac sa k&nbsp;chúlostivej téme nevyjadruje.

V&nbsp;krajine, ktorá na&nbsp;východe susedí s&nbsp;Ruskom, na&nbsp;každom kroku cítite jasný postoj k&nbsp;agresii. Na&nbsp;dôležitých budovách visia ukrajinské vlajky. Riga sa vždy, aj počas éry Sovietskeho zväzu, najviac prikláňala k&nbsp;Západu, hoci sa tieto jej tendencie snažili súdruhovia zo ZSSR všemožne potlačiť. Pobaltie sa nedobrovoľne stalo súčasťou obludného celku.

Dlhé stáročia Lotyšsko bojovalo o&nbsp;svoju identitu. Bolo pod nadvládou Poliakov, Švédov a&nbsp;sto rokov pred prvou svetovou vojnou v&nbsp;područí Ruska. Samostatný štát Lotyšsko vznikol 18. novembra 1918 po&nbsp;uznaní Nemeckom, ktoré si naň robilo nárok na&nbsp;základe Brestlitovského mieru.

Radosť zo slobody netrvala dlho. Po&nbsp;vypuknutí druhej svetovej vojny krajinu okupoval a&nbsp;zakrátko anektoval Sovietsky zväz. Nastalo obdobie známe ako „rok teroru“. Okolo 35-tisíc Lotyšov, najmä inteligencie, deportovali do&nbsp;východných častí ZSSR, mnohí putovali do&nbsp;zajateckých táborov na&nbsp;Sibíri. Po&nbsp;vojne pokračovala extrémna rusifikácia a&nbsp;do&nbsp;pobaltskej krajiny prichádzali ľudia z&nbsp;rôznych častí Sovietskeho zväzu, hlavne z&nbsp;Ruska. Za&nbsp;štyridsať rokov sa znížil podiel Lotyšov v&nbsp;populácii zhruba z&nbsp;troch štvrtín na&nbsp;niečo viac ako polovicu. Vo verejnom aj v&nbsp;súkromnom živote dominoval ruský jazyk a&nbsp;ľudia, ktorí ním hovoria, tvoria asi štyridsať percent obyvateľov Rigy.

Krajina rýchlo a&nbsp;tvrdo reagovala na&nbsp;agresiu páchanú na&nbsp;Ukrajincoch, ktorá nabrala vo februári tohto roka obludné rozmery. V&nbsp;Lotyšoch veľmi silno rezonujú Putinove slová, že východný región Donbasu bol domovom ľudí hovoriacich po&nbsp;rusky, ktorí potrebovali ochranu Kremľa. Čo keď takúto logiku bude chcieť uplatniť aj na&nbsp;pobaltské krajiny? NATO zdvojnásobilo počet svojich síl v&nbsp;Lotyšsku, vláda v&nbsp;Rige dokonca diskutovala o&nbsp;odvode. A&nbsp;idú ešte ďalej. Zakázali ruské mediálne kanály a&nbsp;akákoľvek verejná podpora vojny na&nbsp;Ukrajine alebo ruskej agresie môže viesť k&nbsp;trestnému stíhaniu. Ešte v&nbsp;máji poslanci rozhodli o&nbsp;odstránení pomníkov, ktoré oslavujú Sovietsky zväz. Pred pár dňami Lotyšsko zaviedlo núdzový stav v&nbsp;oblasti na&nbsp;hranici s&nbsp;Ruskom.

Pár minút od&nbsp;nášho hotela v&nbsp;centre mesta sa pri rieke Daugava týči Pamätník revolúcie v&nbsp;roku 1905. Je spomienkou na&nbsp;neúspešnú proticársku revolúciu v&nbsp;Rusku. Postavili ho v&nbsp;roku 1960 počas sovietskej nadvlády nad Lotyšskom. Navrhol ho Kârlis Plûksne, vytvoril Alberts Terpilovskis. Teraz je jedným z&nbsp;mála diel zo sovietskej éry, ktoré v&nbsp;krajine prežili.

Zostala aj socha Alexandra Puškina v&nbsp;parku Kronvalda. Na&nbsp;južnom brehu Rižského kanála ju osadili až v&nbsp;roku 2009. Dôvod? Neďaleko bývala básnikova múza Anna Kernová. Zvláštne dôvody, ale plastika s&nbsp;podobizňou autora Eugena Onegina sa tu teší obľube. Na&nbsp;podstavci má čerstvé kvety a&nbsp;každú chvíľu sa pri ňom niekto zastaví a&nbsp;fotografuje.

Iný osud postihol Pamätník víťazstva, venovaný osloboditeľom sovietskeho Lotyšska a&nbsp;Rigy od&nbsp;nemeckých fašistických útočníkov. Postavili ho v&nbsp;roku 1985 a&nbsp;dlhé roky bol predmetom sporov. Mnoho Lotyšov toto dielo nepovažovalo za&nbsp;symbol oslobodenia, videli za&nbsp;ním len sovietsku okupáciu ich krajiny. Po&nbsp;vypuknutí vojny na&nbsp;Ukrajine prišlo definitívne rozhodnutie. Mestská rada v&nbsp;hlavnom meste Lotyšska Rige v&nbsp;máji súhlasila s&nbsp;demontážou sporného sovietskeho pamätníka. Koncom augusta došlo k&nbsp;odstráneniu osemdesiatmetrového obelisku a&nbsp;sprievodných bronzových sôch v&nbsp;Parku víťazstva.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/strach-brehoch-daugavy-rigu-prezyvaju-pariz-pobaltia-pocujete-nej-vsak-vela-rustiny" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

„Bol trvalou pripomienkou našej okupácie a&nbsp;jej dosahu na&nbsp;osudy mnohých ľudí: deportácie, represie a&nbsp;tak ďalej. Tento druh pamätníka nepotrebujeme,“ povedal lotyšský prezident Egils Levits počas priameho prenosu z&nbsp;demolácie. Starosta Martin Stakis ju označil za&nbsp;„historický moment pre Rigu a&nbsp;celé Lotyšsko“. Dlhé roky sa mladá slobodná krajina snažila posilňovať postavenie lotyšského jazyka a&nbsp;kultúry. Teraz si svoju nezávislosť váži ešte viac.

Krása a strach na brehoch Daugavy: V Rige, Paríži Pobaltia, počujete veľa ruštiny, ale...

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Krása a strach na brehoch Daugavy: V Rige, Paríži Pobaltia, počujete veľa ruštiny, ale...

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Nedeľa na blšáku: „Príde zákazník a povie, že inde kúpi lacnejšie. Kovid všetko zničil!“

Tajomstvo bielych šípok: Je rozdiel, či ste pri páde bomby v pivnici alebo na ulici

Študuje smutné listy Židov prezidentovi Jozefovi Tisovi: Trápenia i nádeje ľudí vás rozplačú!

Istrijské Saint-Tropez: Rovinj si zamilujete, hoci je drahší ako iné chorvátske mestá

Divy Dolnej Krupej! Výnimočný kaštieľ, mauzóleum lásky či rozárium. A žil tu aj Beethoven

Magické podzemné jazero na skok od Bratislavy: Cez vojnu v jaskyni vyrábali stíhačky

Sud s pušným prachom: Kým Moldavsko konečne mieri do EÚ, Podnesterci stále velebia Lenina

Bolesť a smrť: Organizovaný zločin zarába na balkánskej utečeneckej trase

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás