Kostol svätého Michaela archanjela v Urminciach bol plný, na pohreb mladej stredoškoláčky prišlo množstvo ľudí, miestni aj spolužiaci z Topoľčian. „Chcem oceniť, že ste do chrámu prišli v takomto veľkom počte na poslednú rozlúčku,“ prihovoril sa smútiacim kňaz, ktorý dievčinu poznal od malička. „S bolesťou v srdci sme prijali správu o tragickej smrti našej Terezky. Celé Slovensko sledovalo jej príbeh vďaka médiám. Mali sme nádej. Verili sme, že sa to skončí šťastne, ale najhoršie obavy sa naplnili. Otriaslo to nami všetkými a jediné, čo teraz môžeme robiť, je modliť sa,“ hovorí s bolesťou v hlase. Zaspomína, ako malo dievča v kostole pred rokmi prvé sväté prijímanie a neskôr aj birmovku.
V GALÉRII si pozrite dojemné zábery z pohrebu>>
„Chodievala na omše s mamou, tu sme sa spolu modlievali a dnes sme tu, bohužiaľ, preto, aby sme jej odovzdali svoj posledný pozdrav, pretože nebolo možné sa s ňou rozlúčiť, stretnúť a povedať jej, čo máme na srdci,“ povzdychne si duchovný a ďalej zaloví vo svojich spomienkach. „Budem si ju navždy pamätať ako dievčatko. Stále ju vidím pri mame veselú a usmievavú. Vždy mala odzbrojujúci úsmev. Takto si ju pamätajme, ako dievča, ktoré prinieslo radosť a pokoj, keď sa usmialo.“
Tichá a usilovná
Ani po pohrebe nedokážu miestni obyvatelia zo seba striasť šok a zdesenie. Terezka sem chodila na základnú školu a pamätajú si ju ako usilovnú a múdru žiačku. „Zlaté dievča, aj keď také tichšie. Učila som ju, keď bola siedmačka, no odvtedy sa zmenila. Napríklad na tých fotkách, čo zverejnili na Facebooku, som ju najskôr ani nespoznala a rozmýšľala som, či je to vôbec ona,“ hovorí nám teraz už bývalá učiteľka zo základnej školy. „Predtým bola také nenápadné dievčatko, no na tých fotkách bola veľmi pekná. Pamätám si ju inak, no keď dievčatá vyjdú zo školy, zmenia sa na slečny.“
Matúš, ktorý býva na rovnakej ulici ako rodina Macalíkovcov, ju vníma tiež ako milú, no nie príliš extrovertnú osobu. Lepšie sa poznal s jej bratom, s ktorým krátko pracoval. „Vídaval som ju na ulici, keď chodila roznášať letáky do schránok. Poznal som ju ako skromné dievča,“ vraví. Dodáva, že od jej zmiznutia o nej hovorí celá obec a sám mal problém nešťastnú udalosť stráviť. „Nechápal som to a najprv som nechcel ani veriť tomu, čo sa stalo. Až keď som sa to dočítal v médiách, som uveril.“
Tereza sa, ako je príznačné pre dievčatá v jej veku, zrejme hľadala. Pred časom zmenila strednú školu, stratila síce rok a bola najstaršia medzi spolužiakmi, no začala študovať to, čo jej bolo bližšie a viac ju to bavilo. „Prvý rok chodila na obchodnú akadémiu v Topoľčanoch, no tam sa jej nepáčilo, tak prestúpila na umeleckú školu,“ priblížila nám Eliška, spolužiačka zo základnej školy. „Snívala o umeleckej kariére, krásne maľovala a kreslila, bola veľká šikovnica,“ komentovala zmenu suseda z obce, ktorá ju videla vyrastať.
Svoj smútok na internete vyjadrila aj Súkromná škola umeleckého priemyslu v Topoľčanoch, kam dievča chodilo. „Budeš nám chýbať, Terezka,“ napísali na sociálnu sieť a svoju profilovú fotku odeli do čiernej farby. „V škole sme spravili pre Terezku dočasné pietne miesto. Bola veľmi šikovná žiačka, je to pre nás veľká strata,“ odkázala nám riaditeľka Zuzana Sekmanová.
Osudná hádka s priateľom
Stredoškoláčka Terézia Macalíková sa v poslednú januárovú sobotu pohádala so svojim priateľom a o pol ôsmej večer odišla z jeho bytu na Osuského ulici v bratislavskej Petržalke. Namierila si to smerom k Dunaju. „Nekomunikovala asi pol hodiny a potom mi napísala, že je na Starom moste. Ja som tam šiel a našiel som tam jej bundu aj telefón, ona tam však už nebola,“ priblížil Terezin frajer Nasim posledné momenty ich komunikácie.
Keď ju na moste nestretol, no objavil jej veci, uvedomil si, že to neveští nič dobré. Spolu s Terezkinou rodinou preto zalarmovali políciu, záchranárov a pátracie tímy. Správy o nezvestnej tínedžerke medzitým zaplavili sociálne siete a verejnosť o pomoc žiadali nielen blízki, ale aj polícia. Pátracie skupiny prehľadávali niekoľko dní okolie Starého mosta aj nábrežie Dunaja, no bez úspechu. Zlom v prípade nastal až na štvrtý deň od zmiznutia mladej ženy. Nebol to šťastný koniec, naplnili sa tie najčiernejšie obavy - Terezino telo našli 1. februára vo vodnom toku Dunaja na petržalskej strane v blízkosti Lužného mosta. Ten je vzdialený približne päť kilometrov od miesta, kde dievčinu naposledy videli.
To, že ide o Terezu, potvrdil jej priateľ. „S poľutovaním musím oznámiť, že dnes ráno sa Terezka našla, bohužiaľ, už bez známok života,“ napísal Nasim na sociálnej sieti krátko po zverejnení správy o nájdenom tele v rieke. „Chcel by som všetkým poďakovať za podporu a pomoc pri jej hľadaní a pri zvládaní tejto náročnej situácie, naozaj si to s jej rodinou vážime. V najbližšom čase asi nebudem veľmi v kontakte, čaká nás ešte veľa ťažkých chvíľ. Vážte si ľudí okolo seba a starajte sa o nich. Nikdy neviete, ako rýchlo ich môžete stratiť,“ doplnil zronený mladý muž s jasným odkazom.
