Dresy slávnych športovcov, podpisy mŕtvych rockových hviezd, staré filmové plagáty, to všetko patrí do kategórie memorabílií, zberateľských kuriozít istej hodnoty, ktorá sa dá vyjadriť aj peňažne na príslušných trhoch. Popri nevinných rekvizitách existuje morbídna kategória murderabílie odvodená od anglického slova murder - vražda. Na špecializovaných internetových stránkach možno kúpiť okrem korešpondencie odsúdených zločincov ich umelecké diela vrátane románov, básní či výtvarných diel. Lebo väzni s umeleckým nadaním majú vonku svojich fanúšikov. Niekedy aj s tragickými dôsledkami.
Poetická duša
„Naveky buďte prekliate, mreže, prekliate ako zviera, čo väzí v nich, a najmä človek, čo staval ich... Všetci sme prekliati…“ Tieto verše napísal v roku 1988 leopoldovský väzeň, ktorý do roku 1990 sedel za pokus ujsť za hranice a branie rukojemníka. Bratislavských intelektuálov z hnutia Verejnosť proti násiliu fascinoval literárnym talentom i bystrým úsudkom do tej miery, že mu pomáhali po revolúcii jeho diela publikovať. Vedeli, že je to zločinec, ale domnievali sa, že je napravený a bude z neho umelec.
Takto vnímal levického rodáka Jozefa Roháča aj básnik a prekladateľ Ľubomír Feldek, ktorý mu uverejnil v literárnej prílohe novín Verejnosť začiatkom 90. rokov poviedky a básne. Roháč bol odsúdený v roku 1986 aj s komplicom na pätnásť rokov väzenia za to, že sa pokúsil uniesť štátneho úradníka a utiecť s ním ako rukojemníkom do Rakúska. Jeho skutok bol v porevolučnom nadšení, keď ho v roku 1990 podmienečne prepustili na slobodu, vnímaný ako frajerský skutok. Chcel predsa ujsť do slobodného sveta. Zabudlo sa pritom, že jednu zo zbraní získal tak, že mlátil pištoľou do hlavy starého podnikového vartáša, ktorý odmietol dobrovoľne vydať svoju služobnú zbraň. To sa sotva dalo chápať ako frajerský čin.
Z únoscu vrah
Roháč napokon povesť o polepšenom zločincovi nenaplnil. Po prepustení nechal dráhu umelca spať, pretože z honorárov sa nedalo vyžiť. Ponoril sa do novovznikajúceho podsvetia a stal sa najznámejším slovenským nájomným vrahom s operačným záberom aj v zahraničí. V decembri 2018 Najvyšší súd SR potvrdil jemu a ďalším členom kriminálneho gangu sýkorovcov doživotný trest za zosnovanie zločineckej skupiny a spáchanie viacerých nájomných vrážd. V tom čase si už odpykával doživotie v Maďarsku za podobné delikty. Otázka, či sa vráti k umeleckej tvorbe, je otvorená. Ani básnik Feldek, ktorý na súde s Roháčom v Budapešti v roku 2014 dostal súhlas, že môže zdramatizovať jeho poviedku Ponožky, zatiaľ neohlásil, že je hotový s týmto dielom. Vraždy na zákazku sú asi príliš silnou kávou v porovnaní s Roháčovými literárnymi drobnosťami.
Miláčik smotánky
Zločin a umenie idú nie zriedka ruka v ruke. Fascinácia umelcov zločincami a naivná viera v iluzórnu existenciu dobra v každom človeku pritom môžu viesť k vraždám nevinných ľudí. Ich krv sa nepriamo dostáva aj na ruky umelcov, ktorí vrahov obdivujú a dokonca im pomáhajú dostať sa na slobodu. To je prípad rakúskeho sériového vraha, známeho ako Jack Unterweger (1950). Popový spevák Falco, ktorému sa v 80. rokoch ako jednému z mála Rakúšanov podarilo preraziť z lokálnych pomerov do svetových hitparád, spieval o vražde osemnásťročného dievčaťa, ktorú spáchal Unterweger, v pesničke Jeanny.
Pieseň, v ktorej Falco preberá úlohu stalkera a psychopatického vraha, sa v roku 1985 celých 22 týždňov držala na prvom mieste v nemeckých hitparádach. Zároveň vyvolala škandál a mnohé rádiá ju odmietli hrať pre zjavnú súvislosť s Unterwegerom, ktorý v tom čase za beštiálnu vraždu - svoju obeť mlátil, škrtil a na záver predstieral na nej kopuláciu - už sedel. Známy moderátor, herec a bavič Thomas Gottschalk označil Falca v novinovom komentári za viedenského úbožiaka a pesničku i s jej videom za latrínovú produkciu za hranou vkusu. Napriek všetkým negatívnym ohlasom pesnička žala u poslucháčov úspech, a tak Falco vydal postupne aj Jeanny 2 a Jeanny 3. Okrem toho sa Falco aktívne pripojil k časti kultúrnej scény, ktorá sa usilovala o prepustenie Unterwegera z väzenia.
Rozprávky pre deti
Nemanželský syn amerického vojaka a rakúskej prostitútky Johann „Jack“ Unterweger sa už ako tínedžer dopúšťal rozsiahlej trestnej činnosti, od krádeží cez pasáctvo až po fyzické násilie voči ženám. V roku 1974 spáchal vraždu, o ktorej neskôr spieval Falco. Unterweger dostal za ňu v roku 1976 ako obzvlášť nebezpečný zločinec doživotie. Prispelo k tomu nielen jeho predchádzajúce divoké obdobie, ale aj podozrenie, že už v roku 1973 sa dopustil vraždy ženy rovnakým spôsobom, ale pre nedostatok dôkazov nebolo trestné konanie zavŕšené obvinením. Unterweger začal po uväznení písať. Po básnickej zbierke Zúriace ja nasledoval autobiografický román Očistec alebo Cesta do polepšovne, ďalší román Žalár, viaceré básnické práce a poviedky ako Reflexie, Vabank, 99 hodín... Napísal dokonca sériu rozprávok pre deti na dobrú noc pre verejnoprávny rozhlas ORF. Umelecký svet mu dal rôzne prívlastky - Básnik z basy, Jack spisovateľ... Jeho román Očistec bol sfilmovaný a on mal možnosť autorsky sa podieľať na scenári.
V rokoch 1985 až 1989 vydával vo väzení tiež literárny časopis, do ktorého prispievali také výrazné osobnosti rakúskej kultúry, ako je spisovateľka Elfriede Jelinek - v roku 2004 dostala Nobelovu cenu za literatúru. V roku 1989 dostal aj Unterweger cenu - za literatúru pre uväznených, ktorá vznikla len rok predtým. V tom čase už prebiehala kampaň umelcov za jeho prepustenie. Medzi nimi boli okrem Elfriede Jelinek mnohé veľmi zvučné mená - herečka, spisovateľka a speváčka Erika Pluhar, spisovateľ Milo Dor, profesor antropológie a sexuológ Ernest Borneman a okrem celej plejády umelcov, vrátane Falca, ďalší laureát Nobelovej ceny Günther Grass, autor svetového vojnového románu Plechový bubienok. V roku 1990 slávila kampaň úspech a Jacka Unterwegera podmienečne prepustili. Stal sa oslavovanou celebritou a populárnou postavou programu rakúskej verejnoprávnej televízie ORF Die Seitenblicke, ktorý je verziou našej Smotánky.
Koniec rozprávky
Šesť mesiacov po prepustení z väzenia bolo po rozprávke o napravenom, šťastne resocializovanom zločincovi. Zatiaľ čo ho umelci nadšene adorovali, on už opäť vraždil. V priebehu necelých dvoch rokov spáchal osem vrážd prostitútok vo viacerých európskych mestách - v Prahe, v Štajerskom Hradci, vo Viedni a v Lustenau. Ušiel cez Švajčiarsko do USA a ďalšie tri vraždy spáchal v Los Angeles. Všetky vraždy vykonal rovnakým beštiálnym spôsobom - zo spodnej bielizne obetí vyrobil katovskú slučku s charakteristickým komplikovaným uzlom a uškrtil ich. Vo februári 1992 ho zadržali dôstojníci FBI v Miami, keď chcel zinkasovať preddavok za interview pre istý časopis.
Obdivovaný aj po smrti
V júni 1994 ho opäť odsúdili v Štajerskom Hradci na doživotie. V noci po vynesení rozsudku, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť, sa obesil v cele na šnúre z džogingových nohavíc. Šnúra bola, rovnako ako pri vraždách prostitútok, upravená do katovskej slučky s charakteristickým uzlom. Sériový vrah, vzhľadom na neprávoplatný rozsudok, zostal z právnej stránky vrahom „len“ jedného dievčaťa. Kultúrna scéna sa s ním nevie dodnes rozlúčiť. Jeho príbeh sa dostal na divadelné dosky v hrách Black Jack a Pekelná komédia, v ktorej si hlavnú postavu strihol v roku 2008 nikto menší než John Malkovich.
V roku 2010 nemecká komerčná televízia VOX priniesla dokument o Unterwegerovom živote Zlo odvedľa. V roku 2015 mal vo švajčiarskom Locarne festivalovú premiéru film Jack, venovaný, čomu inému než životnému príbehu sériového vraha a spisovateľa zároveň. Temný hrdina literátov nezomrel. Je tu stále medzi nami. Záujem o jeho murderabílie - básne a romány - stále trvá. Len rozhlas ORF už jeho rozprávky pred spaním nevysiela.
Fascinácia zlom neumiera nikdy, najmä ak sa spojí s umeleckou tvorbou. Sériových vrahov, ktorí sa dali na umeleckú dráhu, sú tucty a ich murderabílie si môžu milovníci morbidít kúpiť na špecializovaných webových portáloch. Medzi „autormi“ sú i takí, ktorí počtom vrážd prekonávajú Unterwegera mnohonásobne. Nikto z nich však nezískal takú pozornosť a povesť psychopatickej beštie umeleckej scény ako on. Azda okrem jediného arcizločinca, tiež Unterwegerovho rodáka - Adolfa Hitlera.
