Katarína Oravská

Kráľovná manželka Kamila bude mať 6. mája na&nbsp;korunovácii svojho manžela, britského kráľa Karola III. „starú“ korunu. Konkrétne, upravenú verziu po&nbsp;kráľovnej Márii z&nbsp;roku 1911. Podľa Buckinghamského paláca sa prvýkrát v&nbsp;modernej histórii na&nbsp;korunováciu manželky či manžela britského monarchu „použije v&nbsp;záujme udržateľnosti a&nbsp;efektívnosti existujúca koruna namiesto novej“.

Karol III. dostane dedičnú korunu svätého Eduarda, tú už po&nbsp;dokončení úprav vrátili do&nbsp;londýnskeho Toweru, kde je inak vystavená. Koruna po&nbsp;kráľovnej Márii je ešte v&nbsp;rukách klenotníka, ktorý ju upraví tak, aby odrážala štýl novej nositeľky a&nbsp;sedela na&nbsp;hlavu Kamily. Vsadí do&nbsp;nej tri diamanty Cullinan. Ako brošne ich nosievala zosnulá britská kráľovná Alžbeta II. Odstráni tiež štyri z&nbsp;ôsmich odnímateľných oblúkov. Získa tak inú siluetu. Asi najpodstatnejšou modifikáciou však zrejme bude odstránenie kontroverzného indického klenotu.

Ide o&nbsp;diamant Koh-i-Noor. V&nbsp;roku 1849 ho skonfiškovala Britská Východoindická spoločnosť (EIC) a&nbsp;darovala britskej kráľovnej Viktórii. Drahokam bol pôvodne súčasťou náramku, kráľovná Viktória ho nosila ako brošňu. Do&nbsp;koruny ho prvýkrát zasadili v&nbsp;roku 1902 pred korunováciou kráľovnej Alexandry, manželky Eduarda VII. Potom sa dostal do&nbsp;spomínanej koruny kráľovnej Márie, v&nbsp;roku 1937 do&nbsp;koruny Alžbety, matky nedávno zosnulej britskej panovníčky. Na&nbsp;verejnosti sa naposledy objavil na&nbsp;rakve kráľovnej matky pri pohrebe v&nbsp;roku 2002.

Nejde o&nbsp;najdokonalejší diamant na&nbsp;svete, no patrí medzi najkontroverznejšie. Sporný je pre okolnosti, za&nbsp;ktorých bol získaný, okrem toho symbolizuje britskú koloniálnu minulosť. Podľa BBC panovali obavy, že drahokam by mohol zatieniť celú korunováciu a&nbsp;vyvolať medzinárodný diplomatický spor. Ľudová strana indického premiéra Naréndra Módího už uviedla, že diamant Koh-i-Noor „prináša bolestivé spomienky na&nbsp;minulosť“. Okrem Indie si naň vznášajú nároky Pakistan, Irán a&nbsp;Afganistan. Bývalý britský premiér David Cameron v&nbsp;roku 2010 pri návšteve Dillí však nekompromisne vyhlásil, že kameň zostane na&nbsp;Ostrovoch. „Ak by sme povedali áno, potom by sme raz mohli nájsť prázdne Britské múzeum,“ povedal odkazujúc na&nbsp;exponáty, ktoré sa do&nbsp;Británie dostali počas jej koloniálnej vlády nad značnou časťou sveta.

Koh-i-Noor znamená v&nbsp;perzštine „hora svetla“. Podľa odborníčky na&nbsp;drahokamy, novinárky Anity Anandovej skutočne ide o&nbsp;neslávne známy diamant. „Jeho minulosť predstavuje krvavý šrám naprieč históriou. V&nbsp;priebehu stáročí prešiel mughalskými, perzskými a&nbsp;afganskými rukami, pričom v&nbsp;každej kapitole príbehu sa objavila krv,“ uviedla pre Guardian. Anandová hovorí o&nbsp;kliatbe. „Tí, čo ho neboli hodní nosiť, museli sledovať, ako sa ich svety rúcajú.“ Synovia trávili otcov, otcovia vypichovali oči synom. Tým, ktorí hľadali drahokam, liali na&nbsp;hlavu roztavené olovo, ubili ich, stiahli z&nbsp;kože. „V&nbsp;tomto krvou nasiaknutom behu prebrala v&nbsp;roku 1849 štafetu Británia,“ píše Anandová.

Existuje niekoľko protichodných legiend o&nbsp;pôvode bezfarebného diamantu. Nájdený bol pravdepodobne v&nbsp;13. storočí v&nbsp;Kollur Mine v&nbsp;dnešnom štáte Ándhrapradéš v&nbsp;Indii. V&nbsp;roku 1629 si cisár Mughalskej ríše, rozprestierajúcej sa na&nbsp;indickom subkontinente, Šáhdžahán I. dal vyrobiť Páví trón. Symbolizoval veľkosť, moc a&nbsp;bohatstvo Mughalov. Bol posiaty drahými kameňmi vrátane Koh-i-Nooru. Hodnota trónu nespočívala v&nbsp;cene drahokamov, ale v&nbsp;umeleckej mozaike, ktorá odrážala svetlo. Išlo o&nbsp;majstrovské šperkárske umenie. Dávno predtým, ako sa diamanty stali symbolom bohatstva v&nbsp;západnej kultúre, im hinduizmus pripisoval magické až božské vlastnosti.

V&nbsp;roku 1739 Paví trón ukoristil počas plienenia Dillí jeden z&nbsp;najväčších dobyvateľov perzskej, čiže iránskej histórie Nádir Šáh. Koh-i-‑Noor vybral z&nbsp;trónu a&nbsp;nosil na&nbsp;ruke. Diamant mu veľa šťastia nepriniesol, v&nbsp;roku 1747 ho po&nbsp;sprisahaní zavraždili. Drahokam pripadol jeho vnukovi, ten zjavne nepociťoval k&nbsp;nemu hlbšiu citovú väzbu - v&nbsp;roku 1751 ho v&nbsp;rámci diplomatických aktivít daroval Ahmadovi Šáhovi Ábdálímu, zakladateľovi Durránovskej ríše, predchodcu moderného Afganistanu. Ale Koh-i-Noor opäť priniesol iba smolu. Šáhoví potomkovia nedokázali ríšu udržať a&nbsp;diamant sa spolu s&nbsp;nemalou časťou územia dostal do&nbsp;rúk legendárneho bojovníka, Leva z&nbsp;Pandžábu. Zakladateľ Sikhskej ríše sa pokúsil ukončiť nekonečné putovanie diamantu a&nbsp;v&nbsp;závete ho zanechal miestnemu chrámu. Ibaže vtedy na&nbsp;scénu vstúpili Briti, anektovali Pandžáb, rozsiahle historické územie na&nbsp;hranici dnešnej Indie a&nbsp;Pakistanu, a&nbsp;v&nbsp;roku 1849 priniesli drahokam na&nbsp;dvor kráľovnej Viktórie.

Posledné udalosti sa udiali za&nbsp;vlády maharadžu Duleepa Singha. Syn Leva z&nbsp;Pandžábu sa dostal k&nbsp;moci, keď mal päť rokov. Podľa Anandovej ho Východoindická spoločnosť ako 10-ročného násilne oddelila od&nbsp;matky, ju uväznila a&nbsp;jeho prinútila podpísať zmluvu, ktorú v&nbsp;útlom veku v&nbsp;žiadnom prípade nemohol pochopiť. Detský podpis na&nbsp;pergamene znamenal, že prišiel o&nbsp;Koh-i-Noor aj o&nbsp;celé kráľovstvo. Singha vyhostili do&nbsp;Británie a&nbsp;zvyšok života strávil v&nbsp;exile.

Zverili ho do&nbsp;opatery škótskeho chirurga v&nbsp;Britskej Indii Sira Johna Spencera. Konvertoval na&nbsp;kresťanstvo, mal byť „poangličtený“. Platili prísne pravidlá, s&nbsp;kým sa môže stretávať, v&nbsp;žiadnom prípade nie si Indmi. Užíval si nákladný životný štýl. Dostal prezývku „Čierny princ z&nbsp;Perthshire“, podľa grófstva v&nbsp;Škótsku, kde mu jeho poručník prenajal hrad Menzies. Singh tam organizoval lovecké večierky, stal sa obľúbencom kráľovnej Viktórie. Opísala ho ako „mimoriadne pekného s&nbsp;pôvabnými a&nbsp;dôstojnými spôsobmi a&nbsp;krásnymi zubami“. Dala vyrobiť mramorovú bustu a&nbsp;bola krstnou mamou niekoľkých jeho detí.

V&nbsp;18 rokoch sa snažil Singh skontaktovať s&nbsp;matkou, no jeho listy britské úrady zachytili. V&nbsp;roku 1861 britská vláda rozhodla, že jeho matka nie je hrozbou a&nbsp;môže prísť za&nbsp;synom do&nbsp;Anglicka. V&nbsp;tom čase mal 22 rokov, matka o&nbsp;dva roky zomrela.

Singh sa medzičasom nabažil aristokratického života. Zo správania Britov bol čoraz viac zatrkpnutý. Kypel v&nbsp;ňom hnev. Veď mu ukradli kráľovstvo aj Koh-i-Noor. Oženil sa so ženou, ktorú Viktória neschvaľovala, znovu konvertoval na&nbsp;sikhizmus a&nbsp;chcel sa vrátiť do&nbsp;rodnej vlasti. To sa nepáčilo Británii ani Indii. Kráľovná sa ho zriekla, postupne mu došli peniaze. Rozhodol sa odplávať do&nbsp;Indie a&nbsp;pokúsiť sa o&nbsp;sprisahanie s&nbsp;cieľom získať Pandžáb späť. Cestou ho zatkli a&nbsp;donútili vrátiť sa do&nbsp;Európy. Zomrel zlomený ako 55-ročný v&nbsp;Paríži v&nbsp;roku 1893. Počas života v&nbsp;exile videl Singh Indiu len dvakrát. Išlo o&nbsp;kontrolované návštevy, keď chcel priviezť matku do&nbsp;Anglicka a&nbsp;keď tam potom šiel spopolniť jej telo. Tiež si želal, aby jeho telesné pozostatky po&nbsp;smrti vrátili do&nbsp;Indie, zo strachu pred nepokojmi mu však posledné želanie odopreli.

„Jeho príbeh je pre mnohých alegóriou kolonizácie,“ myslí si Anandová. Mimochodom, keď kráľovná Viktória ukázala Koh-i-Noor jeho niekdajšiemu majiteľovi Singhovi, nezmohol sa na&nbsp;slovo. Bol totiž o&nbsp;dosť menší, ako keď ho „nútene-nasilu“ odovzdával. V&nbsp;Anglicku ho totiž „katastrofálne“ zbrúsili. Manžel kráľovnej, princ Albert nebol spokojný s&nbsp;jeho vzhľadom. Výsledkom bolo jeho zmenšenie takmer o&nbsp;polovicu z&nbsp;pôvodných 186 karátov (37,2 g) na&nbsp;105,6 karátov (21,12 g).

Koh-i-Noor si získal reputáciu, že mužovi, ktorý ho nosí, prinesie nešťastie. Zrejme preto ho v&nbsp;britskej kráľovskej rodine nosili len ženy, no Alžbeta II. nikdy. India od&nbsp;získania nezávislosti v&nbsp;roku 1947 opakovane požiadala o&nbsp;jeho vrátenie.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/krvavy-diamant-kamila-korunovaciu-zrecykluje-korunu-ktorej-odstrania-kontroverzny-kamen">FOTO krvavého diamantu v GALÉRII</a>