zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku

Zuzana Kohútková

Prežili vďaka tomu, že boli diskrétni. O tom, čo robia, nevedela často ani najbližšia rodina. Kuchári najmocnejších mužov sveta, od ktorých dobrej či zlej nálady záviseli milióny životov. Poľský novinár Witold Szabłowski predstavuje piatich kuchárov piatich obávaných diktátorov, ktorí svojho času diktovali, ako sa svet točí.

Ako sa možno stať kuchárom neobmedzeného vládcu? Ako tvrdí Witold Szabłowski, autor    knihy Ako nakŕmiť diktátora, buď cestou revolúcie, alebo&nbsp;„konkurzom“. Ako v&nbsp;prípade Abú Alího, kuchára Saddáma Husajna. Abú pracoval pre ministerstvo zahraničných vecí, kŕmil zahraničné delegácie a&nbsp;práve preto si ho Saddámov štáb vyhliadol. Najskôr však jeho, celú rodinu i&nbsp;priateľov preverill skrz-naskrz. Či sú spoľahliví, či nemajú kontakty s&nbsp;Iránom alebo Kurdmi - bolo to v&nbsp;časoch iracko-iránskej vojny v&nbsp;80. rokoch minulého storočia. Až potom ho predviedli pred prezidenta, ktorý mal jedinú otázku: „Budeš pre mňa pracovať?“ Povedať nie bolo nemožné. Navyše, Alí mal v&nbsp;pracovnej zmluve klauzulu, že ak prezradí svojho zamestnávateľa, v&nbsp;ten istý deň ho obesia.

Podobne sa k&nbsp;práci dostal pán K., kuchár albánskeho komunistického diktátora Envera Hodžu. Ani najbližšia rodina nevedela, pre koho pracuje. Keď to už psychicky nevydržal, osobne požiadal šéfa ochranky o&nbsp;dovolenie prezradiť manželke identitu svojho zamestnávateľa.

Hodžov kuchár dodnes odmieta zverejniť svoje pravé meno. Podobne ako ten Saddámov, ktorému po&nbsp;vstupe Američanov do&nbsp;Iraku v&nbsp;90. rokoch tajné služby zabezpečili novú identitu. Ale kým pán K. nesúhlasil ani so zverejnením svojej podobizne, fotografie, Abú Alí poskytol jednu, jedinú fotografiu spolu s&nbsp;irackým prezidentom, ktorú sa mu podarilo zachrániť. Pred americkými vojakmi ju ukryl do&nbsp;klimatizácie, bál sa totiž, aby ho neuväznili, ako sa to stalo mnohým „obyčajným“ zamestnancom Saddámovej domácnosti.   

Je známe, že iracký vodca bol veľmi náladový. Nikto nikdy nevedel, ako zareaguje. Menej známe je, že občas rád varil pre svojich ľudí, vojakov, aby sa ukázal ako skutočný „otec národa“. Ibaže varil strašne, vždy pripálil hrnce a&nbsp;všetko presolil. Ale kto by si dovolil dať najavo, že mu od&nbsp;prezidenta nechutí? Každý mal na&nbsp;pamäti kruté tresty pre obyčajných vojakov, ktorí sa pri Saddámovom jedle len zatvárili nejako neprimerane.

Raz si počas výletu loďou na&nbsp;rieke Tigris Saddám zmyslel ugrilovať köftu, karbonátky z&nbsp;mletej jahňaciny. V&nbsp;ten deň mal dobrú náladu a&nbsp;rozhodol sa zo spolupracovníkov vystreliť. Mäso pokvapkal tabascom. Táto pálivá omáčka nebola vtedy v&nbsp;Iraku známa a&nbsp;keďže po&nbsp;prvom hlte začalo dotyčných páliť hrdlo, všetci si mysleli, že sú otrávení. Vydesene pobehovali po&nbsp;palube s&nbsp;presvedčením, že zomierajú. Abú Alí bol naštvaný. „Keby som ja pripravil takú gebuzinu, tak ma prezident kopne do&nbsp;zadku,“ povedal doslova jednému ochrankárovi.

Nanešťastie sa to Saddámovi donieslo. „Keď som pred ním stál, dokonale som si vryl do&nbsp;pamäti všetky detaily svojich topánok,“ povedal neskôr. Bol totiž presvedčený, že ho Saddám dá rozstrieľať. Prezident sa však rozosmial a&nbsp;povedal mu: „Máš pravdu, bolo to príšerné.“

Yong Moeunová, dnes sedemdesiatnička, sa k&nbsp;„bratovi Poukovi“, ako nazývali Pol Pota, pripojila v&nbsp;partizánskom tábore ako 16-ročná. Doteraz je presvedčená komunistka a&nbsp;do&nbsp;kuchyne vodcu Červených Khmérov ju podľa nej samej povolala revolúcia. A&nbsp;hoci Pol Pot má na&nbsp;svedomí najmenej dva milióny Kambodžanov, ona doteraz tvrdí, že to bol „láskavý a&nbsp;zmierlivý muž, ktorý chcel každému vyhovieť, každého chcel uchlácholiť“. Zaľúbila sa doňho, bol to pre ňu najkrajší muž na&nbsp;svete. „Očaril ma jeho úsmev,“ spomína.

Vodca vtedy hľadal kuchárku a&nbsp;navrhol jej, aby preňho pripravila ostrokyslú polievku a&nbsp;papájový šalát. Yong síce variť nevedela, ale v&nbsp;pamäti si vybavila, ako pripravovala jedlo jej mama. Šalát vtedy Pol Pot nezjedol, ale Yong prijal. Roky oddane kráčala vedľa neho, láska bola zrejme vzájomná.

Lenže ak by niekto chcel vedieť, či spolu „niečo mali“, odpoveď je záporná. Revolúcia ovplyvňovala aj vzťahy, idey komunizmu nemohlo narušiť nič také „prízemné“ ako sex. Pol Pot sa zvykol len tajne na&nbsp;Yong pozerať, keď mu pripravovala menu. A&nbsp;ona sa tvárila, že ho nevidí, pretože chcela, aby sa na&nbsp;ňu pozeral.

Jedinú vec mu doteraz neodpustila. Svadbu. Keď mu totiž strana dovolila rozviesť sa s&nbsp;manželkou trpiacou na&nbsp;schizofréniu, opäť sa oženil, s&nbsp;mladou, 18-ročnou kuchárkou. „Ako len mohol?! To hlúpe dievča nič netušilo o&nbsp;ideách revolúcie!“ hromží na&nbsp;mladšiu konkurentku ešte 20 rokov po&nbsp;Pol Potovej smrti. Mimochodom, hoci „brat Pouk“ oficiálne preferoval všetko khmérske, osobne mal radšej thajské jedlá.

Erasmo Hernandéz sa pridal ku kubánskej revolúcii ako tínedžer. Stal sa ochrankárom Che Guevaru, ktorý ho neskôr venoval spolubojovníkovi, priateľovi a&nbsp;vodcovi Fidelovi Castrovi.

Fidel však dokázal nejesť aj 24 hodín, na&nbsp;čo si Erasmo, pochádzajúci z&nbsp;pomerne zámožnej rodiny, nevedel zvyknúť. Raz sa vybral s&nbsp;hrncom po&nbsp;domoch v&nbsp;dedine a&nbsp;z&nbsp;každého niečo vzal - na&nbsp;typickú kubánsku polievku ajacco. Tú vie uvariť vari každý, varí sa totiž spôsobom, ako keď v&nbsp;Čapkovej knižke psíček a&nbsp;mačička piekli tortu: ide tam jednoducho všetko, čo dom dal. Jediné, čo v&nbsp;nej musí byť určite, je kukurica.

Castrovi polievka nakoniec tak zachutila, že bodygarda povýšil na&nbsp;osobného kuchára. Odvtedy na&nbsp;cesty vždy brával so sebou aj hrniec.

Witold Szabłowski hľadal hrdinov svojej knihy štyri roky. Nie­ktorí rozprávať odmietli, napríklad kuchár zimbabwianskeho prezidenta Roberta Mugabeho, ktorý žije v&nbsp;Londýne. Vraj otvorí ústa až potom, keď Mugabe zomrie. Vodca Zimbabwe opustil tento svet minulý rok, ale vtedy už bola kniha v&nbsp;tlači.

Asi jediný, komu sa po&nbsp;ukončení kuchárskej kariéry u&nbsp;diktátora nepodarilo uplatniť opäť v&nbsp;kuchyni, je Otonde Odera, „kŕmič“ ugandského prezidenta Idiho Amina, prezývaného pre svoju krutosť „mäsiarom z&nbsp;Kampaly“. Vládol v&nbsp;70. rokoch a&nbsp;k&nbsp;moci sa dostal pučom. Sám seba nazýval pánom všetkého tvorstva.

Otonde mal talent na&nbsp;varenie od&nbsp;Boha, lenže začínal v&nbsp;rodinách britských kolonialistov a&nbsp;aj pre Amina varil britské jedlá. Po&nbsp;páde diktatúry si Afričania na&nbsp;jeho anglické výtvory nevedeli zvyknúť.

Witold Szabłowski sa k&nbsp;nemu dostal naozaj kurióznym spôsobom. V&nbsp;miestnej tlači si náhodou prečítal článok o&nbsp;nepríjemnom starčekovi, ktorému všetko prekáža, a&nbsp;preto sa so všetkými susedmi súdi za&nbsp;všetko. Mimochodom, onen dedko kedysi varil pre ugandského prezidenta.

Pre zaujímavosť, do&nbsp;knihy Ako nakŕmiť diktátora sa nedostal príbeh Japonca, ktorý dlhé roky varil pre severokórejského vodcu Kima Čong-ila. Kuchár vystupujúci pod pseudonymom Kendži Fudžimoto po&nbsp;návrate do&nbsp;Japonska poskytol pre západné médiá mnohé pikantérie zo zákulisia severokórejského režimu, ale bol presvedčený, že za&nbsp;to naňho Čong-ilov nástupca Kim Čong-un vydal trest smrti.

Opak je pravda, vodca z&nbsp;Pchjongjangu ho opäť pozval k&nbsp;sebe ako šéfkuchára. Ako je to možné? Za&nbsp;všetkým hľadaj spomienky z&nbsp;detstva - Fudžimoto Kima ako dieťa dokrmoval. Vodca Severnej Kórey je známy korpulentnejšou postavou, čomu chcel jeho otec zabrániť a&nbsp;zakazoval mu hádzať do&nbsp;seba jedlo bez ladu a&nbsp;skladu. Malého Kima „zachránil“ kuchár, tajne mu pripravoval všelijaké dobroty.

Kim ho preto zavolal naspäť a&nbsp;dovolil mu otvoriť si v&nbsp;Pchongjangu reštauráciu. Zdá sa, že Japonec je jediný, kto si dovolil byť voči diktátorovi indiskrétny a&nbsp;zároveň sa mu podarilo vyhnúť poprave.

Kuchári diktátorov: Čo mali radi na stole najmocnejší tyrani sveta?

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás