Mjanmarsko v týchto dňoch okupuje titulné stránky novín pre tragédiu etnicko-náboženskej menšiny Rohingov. Ide o ďalšiu z „katastrof“ - či už politických, alebo prírodných -, ktoré v posledných desaťročiach postihli ázijskú krajinu. Bývalá Barma by pritom mohla ponúknuť oveľa viac - nájdete v nej nádhernú prírodu aj bohatú históriu. Hádam najlepším príkladom je jedna z najvýznamnejších archeologických lokalít na svete - Starý Bagan.
Odlesk dávnych čias
Archeologická zóna Bagan leží približne sedemsto kilometrov od bývalého hlavného mesta Yankoun. Oblasť pokrytá palmami a tamarindovými stromami s rozlohou viac ako sto štvorcových kilometrov je svojím významom porovnateľná so svetoznámym Machu Picchu alebo Angkor Watom. Preto je vyhľadávaným cieľom turistov. Väčšina z nich prichádza autobusom a lietadlom, ale lenivo tečúca rieka Iravadi ponúka aj romantický prístup loďou. „Pohľad na zapadajúce slnko nad stovkami chrámov je scenéria, ktorú treba vidieť aspoň raz za život,“ povedal nám jeden z párikov vychádzajúcich z lode.
Stovky chrámov sa dvíhajú spod zeleného príkrovu vegetácie a vyzerajú ako z iného sveta. Dodnes sú mementom hlavného mesta kráľovstva Paganu, prvého kráľovstva, ktoré zjednotilo regióny neskôr formujúce moderné Mjanmarsko. Králi Baganu v rozmedzí rokov 1057 a 1287 postavili asi desaťtisíc budhistických chrámov, stúp a pagod, z ktorých sa dodnes týči k nebu zhruba 2 200.
Mnohé z pôvodných stavieb neprežili početné zemetrasenia alebo nájazdy Kublajchána a jeho mongolských vojsk. Svoju daň vybrala aj rieka Iravadi, ktorá pri početných povodniach odplavila takmer tretinu pôvodného mesta.
Vyše dvojstoročné obdobie rozkvetu sa rýchlo pominulo a Bagan spustol rovnako rýchlo, ako sa dostal na výslnie. Z neznámych príčin ho okolo roku 1287 opustilo všetkých dvestotisíc obyvateľov a z mesta kráľov sa stalo opustené mestečko. Zanechalo však jedinečný odkaz, z ktorého môžu čerpať budúce generácie.
Chrámy Baganu sú jedinečné, nielen pokiaľ ide o ich počet, ale aj z pohľadu architektúry. Veľkolepo a originálnym spôsobom prispeli k mjanmarskému chrámovému dizajnu. Mnohé z nich sú dokonale zachované alebo čiastočne zreštaurované. Veľké i malé sochy Budhu, priestranné fresky na stenách či detailné kamenárske práce na sochách a priečeliach chrámov sú fascinujúcim pohľadom do náboženského života niekdajších obyvateľov mesta.
Napriek tomu len hŕstku pravidelne navštevujú ľudia. Aj keď počet turistov a stánkov so suvenírmi v okolí chrámov v posledných rokoch rástol, stále sa dá hovoriť o nádherne nepoškvrnenom mieste.
Pomoc od UNESCO v nedohľadne
Napriek jedinečnosti nie je Bagan zapísaný na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Môže za to nešťastné rozhodnutie vládnucej vojenskej chunty z deväťdesiatych rokov minulého storočia. Úmysel pritom nebol zlý, generáli chceli napraviť škody spôsobené zemetrasením v roku 1975. Ibaže rekonštrukčné práce nedopadli slávne. Opravy vyvolali medzinárodné odsúdenie a v ich dôsledku UNESCO odmietlo žiadosť vlády o zaradenie pamiatky do svojho zoznamu napriek tomu, že „tieto monumenty predstavujú výnimočnú umeleckú a technickú zručnosť pôvodnej a inovatívnej budhistickej školy umenia“.
Situáciu v roku 2005 ešte väčšmi zhoršilo otvorenie 60-metrovej rozhľadne v centre archeologickej zóny. Stavba podľa UNESCO štýlovo nezapadá do prostredia a znižuje vizuálny dojem okolitých pamiatok. Miestne úrady sa bránia, že išlo o snahu zabrániť turistom liezť na pagody a stúpy a takýmto správaním ich ničiť.
Bolo, ako bolo, Bagan naďalej zostáva mimo finančných dotácií z fondov UNESCO.
Turizmus
Od roku 2010 vojenská chunta pod tlakom opozície postupne prichádzala o moc a proces uvoľňovania vyvrcholil prvými skutočne demokratickými voľbami v roku 2015. Ani po zmene režimu sa Bagan nevyhol kontroverzným vládnym rozhodnutiam. Jedným z nich bol vlaňajší zákaz výstupu na pagody. „Návštevníci sa často správajú nevhodne, spôsobom, ktorý považujeme za neúctivý ku kultúre. Medzi takéto správanie radíme nevhodné oblečenie, tancovanie na pagodách alebo dokonca prespávanie v chrámoch,“ vysvetlilo ministerstvo kultúry tento krok vo vyhlásení.
Mjanmarské úrady dúfali, že takýto zákaz pomôže ochrane svätých miest a eliminuje ohrozenie turistov šplhajúcich na neraz veľmi strmé a klzké steny pagod. Ozvali sa podnikatelia v oblasti cestovného ruchu. „Bolo to príliš veľké obmedzenie,“ hovorí Naung Han z Mjanmarskej cestovnej asociácie, ktorá reprezentuje súkromných cestovných operátorov. „Najmä pre zahraničných turistov je to nezabudnuteľný zážitok,“ dodáva.
Obrovská vlna nespokojnosti nakoniec prinútila ministerstvo zmeniť svoje rozhodnutie už nasledujúci deň po vyhlásení. Revidované nariadenie povoľuje výstup na päť najväčších pagod v zóne. Turisti si naďalej môžu vychutnávať úchvatnú slnečnú šou so siluetami stoviek baganských chrámov.
Zásah prírody
„Asi desať sekúnd sme cítili silné záchvevy a začali sme evakuovať budovu, keď prišiel ďalší otras,“ opisuje svoje zážitky Vincent Panzani, pracovník organizácie Save the Children v Pakoku, vzdialenom asi 60 kilometrov od epicentra zemetrasenia so silou 6,8 stupňa Richterovej stupnice, ktoré zasiahlo oblasť 25. augusta 2016. Zemetrasenie poškodilo 185 pagod a usmrtilo troch ľudí. Podľa informácií odborníkov boli zničené predovšetkým neodborné rekonštrukcie nariadené vojenskou chuntou v roku 1990.
Bagan sa totiž nachádza v seizmicky aktívnej zóne. Zemetrasenia sú v Mjanmarsku relatívne časté, pretože leží na zlome Indoaustrálskej a Eurázijskej tektonickej platne. Zemetrasenie, ktoré zasiahlo oblasť v roku 2012, však nebolo zďaleka také ničivé ako toto posledné.
Budúcnosť
Od otvorenia svetu si Mjanmarsko sľubovalo veľa, najmä pokiaľ ide o príjmy z turistiky. Už prvé mesiace po voľbách ukázali, že to až také jednoduché nebude. Počet turistov sa zvyšoval pomaly, a to nielen pre spomínané zemetrasenie, ale hlavne z dôvodu katastrofálnej infraštruktúry, ktorú zanechala vojenská chunta.
V posledných týždňoch sa dostavil ďalší, mimoriadne závažný problém. Vo svetových médiách sa skloňujú slová ako exodus biblických rozmerov, zločin proti ľudskosti, Mjanmarsku dokonca hrozia ekonomické sankcie. Zo severozápadného Arakanského štátu pred násilnosťami utieklo 600-tisíc Rohingov. Nepokoje sú síce na stovky kilometrov vzdialené od Baganu, ale kruté prenasledovanie etnicko-náboženskej menšiny určite nie je najlepšou pozvánkou pre turistov.
