Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Lákajú svojou hravosťou i tajomnom. Vedeli ste, že môžu dobíjať energiu podobne ako pyramídy?&nbsp; V stredoveku sa labyrinty stali symbolom cesty k Bohu, teda akýmsi pútnickým miestom. Jeho symboliku používajú aj mnohí spisovatelia, napríklad Umberto Eco vo svojom najznámejšom diele Meno ruže.

S mystickým významom či bez neho, v súčasnosti sa tešia opäť obrovskej obľube a stávajú sa vyhľadávanou atrakciou. Najväčší snežný labyrint na ploche tritisíc štvorcových metrov nájdete na poľskej strane Tatier. V Starej Ľubovni na východe Slovenska zase vzniká najväčší labyrint zo živého plota v strednej Európe. Presiahne totiž 11-tisíc štvorcových metrov. Aj keď sú dnes tieto diela určené skôr na zábavu, na niektorých miestach si zachovali aj tajomný nádych. Napríklad v&nbsp;najväčšom Labyrintáriu v&nbsp;Európe na zámku Loučeň, kde sú zároveň historickou a&nbsp;duchovnou prechádzkou. Autorom tohto projektu je svetoznámy tvorca labyrintov Adrian Fisher.

<a href="%20https:/plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/labyrinty-putava-atrakcia-liecivou-energiu-navstivili-sme-miesto-kde-ich-je-najviac" target="_blank" rel="noopener">Verili by ste, že je toľko typov labyrintov? Pozrite v našej galérii!&nbsp;</a>

Labyrint hral mystickú úlohu v rozličných svetových kultúrach, či už to boli Kelti, kresťanskí mnísi, alebo americkí Indiáni. Rôzne obdobia aj kúty sveta so symbolikou týchto útvarov zaobchádzali po svojom. „Vedeli ste, že je rozdiel medzi bludiskom a labyrintom?“ pýta sa nás kastelán zámku Lou­čeň Vratislav Zákoutský. Nuž, veru sme medzi nimi rozdiel nerobili. Dozvieme sa, že v bludisku je veľa rázcestí a môžete sa poriadne zamotať, kým nájdete tú správnu cestu, ktorou sa dostanete von. Labyrintom vedie jediná kľukatá cesta do stredu - k centru, k Bohu, k axis mundi - osi sveta. Tak či onak, nie­ktorí stále považujú obe slová za synonymum a takto striktne ich nerozlišujú.

V&nbsp;pohanských dobách mali labyrinty na ľudí podobný vplyv ako náboženstvá. Púť spletitými cestičkami mohla vyjadrovať určitý rituál či zasvätenie alebo tieto magické stavby vyžarovali zvláštnu liečivú energiu. Navyše, ak stoja na mieste ako tie v&nbsp;Loučeni, o&nbsp;silný zážitok máte postarané.

V okolí zámku na Nymbursku leží legendami opradený Svatojiřský les. Na jeho vrchu Chotuc sa kedysi usadili Kelti a ešte v stredoveku bol významným kultovým miestom. V noci pred svätým Jánom sa miestne dievčiny pobrali do lesa natrhať svoje „devatero kvítí“, magické byliny, ktoré využívali nielen na čaj, ale aj rôzne rituály.

Labyrinty a&nbsp;bludiská na zámku Loučeň sú teda podľa mnohých odborníkov vybudované na energeticky zaujímavých miestach. „Najmä Kamenný labyrint, ktorý odkazuje na Keltov, je energeticky najviac nabitý,“ upozorňuje Vratislav Zákoutský. Balvany, ktoré poslúžili ako stavebný materiál, opracovala do oválnych tvarov voda z&nbsp;Labe. Na tomto mieste sa pred olympiádou v&nbsp;roku 2012 v&nbsp;Londýne dokonca dobíjala česká oštepárka Barbora Špotáková. Ktovie, či jej pomohla aj energia z&nbsp;magického miesta alebo výlučne jej športové schopnosti, ale získala zlatú medailu.

Najrozšírenejšie súčasné labyrinty a bludiská sú zo živého plota. Na Slovensku do dvoch rokov vyrastie jedno takéto dielo v Starej Ľubovni, v Česku ich je viac, aj keď menších, napríklad pri zámku Nové hrady vo východných Čechách či v areáli Historickej dediny umenia a remesiel a bylinnej záhrady Botanicus Ostrá, kde sú dokonca tri, každé z iných rastlín.

Tisové bludisko je v&nbsp;Loučeni najväčšie. Má až 1&nbsp;450 štvorcových metrov a&nbsp;svojím vysokým porastom poskytuje návštevníkom dokonalý úkryt a&nbsp;o&nbsp;to väčšiu zábavu. Dovnútra vchádzate cez drevené schodisko a&nbsp;musíte nájsť cestu k&nbsp;druhej drevenej schodiskovej plošine, ktorá vás vyvedie z&nbsp;bludiska von. Zároveň tieto drevené vyvýšeniny poskytujú zaujímavý pohľad na zelenú spleť ciest.

V strede otvoreného zámockého nádvoria sú na zemi nenápadné dlaždice. „Je to Svetelný labyrint - cez deň je Popoluškou a večer princeznou,“ komentuje kastelán. Po zotmení sa naozaj kocháme množstvom svetielok, ktoré vytvárajú spletité cestičky. Tristoštyridsať žiarivých bodov na ploche sto štvorcových metrov! Prechádzka rozľahlým loučenským parkom je vzrušujúca.

Každý z labyrintov má inú atmosféru. Pri písmenkovom si zopakujeme detskú riekanku, pri tom z povrazov zase môžu vyskúšať svoju šikovnosť viacčlenné tímy. Pieskovcový labyrint má kruhový tvar doplnený štyrmi polkruhmi. „Viaže sa k&nbsp;stredoamerickým Indiánom a&nbsp;tie štyri uši predstavujú štyri živly,“ vysvetľuje náš sprievodca. Na informačnej tabuli sa dočítame, že tento útvar je „dôstojným symbolom poriadku medzi nebom a&nbsp;zemou, stvoreným na meditáciu“.

Keď už návštevníci prejdú stovky metrov a&nbsp;vyskúšajú desiatku labyrintov, unavené nohy si môžu na chvíľu oddýchnuť. Čaká ich príjemné prekvapenie naboku mohutného menhiru - je na ňom vytesaný labyrint, ale na jeho zdolanie stačí jediný prst. A&nbsp;ešte niečo! Treba prejsť okolo strašidelnej bytosti, ktorou nie je nik iný ako bájny Minotaurus, napoly človek, napoly býk, ktorý kedysi strážil najznámejší labyrint sveta v&nbsp;krétskom Knosse.

„Vstup je narodenie, cesta je život, ktorý nie je jednoduchý, napriek všetkým prekážkam by sme nemali zísť z cesty, ale smerovať do stredu, k Bohu,“ vysvetľuje Vratislav Zákoutský význam labyrintov, ktoré majú svoj pôvod v kresťanskom stredoveku. „Stavali si ich mnísi, ktorí chodili bosou nohou po trávnatých chodníčkoch a meditovali. Ale my už máme trávu zošliapanú,“ dodáva. Najnovším prírastkom v&nbsp;rozľahlom parku, kde v&nbsp;roku 1893 vznikol najstarší český futbalový klub FK Loučeň a&nbsp;po lúke sa tu za loptou naháňalo služobníctvo s&nbsp;mladým princom Erichom Thurnom-Taxisom, je Kráľovský labyrint. Odkazuje na kráľa Karola IV. „Je to náš darček k&nbsp;700. výročiu jeho narodenia,“ pripomína kastelán.

Keď v&nbsp;roku 1344 Karol IV. položil základný kameň Chrámu svätého Víta na Pražskom hrade, vtedy boli súčasťou takýchto monumentálnych sakrálnych stavieb aj labyrinty. Bohužiaľ, na tomto mieste nevznikol. „Keby katedrálu Karol IV. dokončil, pravdepodobne by v&nbsp;nej labyrint bol,“ hovorí náš sprievodca a&nbsp;ukazuje na ten loučenský. „Keď ho dokončíme, na tých plochách budú znamenia zverokruhu a&nbsp;labyrint by vás mal sám viesť svojou energiou. Okrem toho je postavený na jarnú a&nbsp;zimnú rovnodennosť,“ dodáva.

Niečo na tej energii bude. Po niekoľkých hodinách návštevník opúšťa tieto magické miesta akýsi povznesený. V kraji, v ktorom sa kedysi usadili pohanskí Kelti a v hájoch rastú magické bylinky, zostali aj stopy po pôsobení umelcov ako Bedřich Smetana či Bohumil Hrabal, ktorý povedal: „Aký je ten svet čoraz krajší a krajší. Nieže by bol, ale ja ho tak stále vidím.“&nbsp;

Článok pokračuje na druhej strane

Historicky najznámejší je Krétsky labyrint, ktorý bol podľa starogréckych bájí súčasťou paláca v Knosse, stredisku minojskej kultúry na severnom pobreží Kréty. Aj dnes môžu návštevníci obdivovať jeho pozostatky len päť kilometrov od mesta Heraklion. Chýrneho staviteľa Daidala kráľ Minos poveril vybudovať kamenné bludisko, z&nbsp;ktorého nikto nenájde cestu von. V&nbsp;ňom uväznil nevlastného syna Minotaura, tvora s&nbsp;býčou hlavou a&nbsp;ľudským telom, ktorého splodil biely býk a&nbsp;kráľova manželka. Nevernú kráľovnú, ktorá podľahla prudkej vášni, čakal horší trest - manžel jej pripravil krutú smrť.

Atény po prehratej vojne s Krétou museli každoročne posielať do nebezpečného labyrintu obete. Raz bol medzi nimi hrdinský syn kráľa Aigea Teseus, ktorému zachránila život na Kréte niť kráľovskej dcéry Ariadny. Vďaka nej sa tmavými chodbami dostal k netvorovi, ktorého v ťažkom súboji zabil a opäť podľa nite našiel cestu zo smrteľného bludiska von. Kráľ Minos sa mu síce poďakoval, ale svoju krásnu dcéru Ariadnu mu za ženu nedal.

Mnohí historici sa domnievajú, že bájny labyrint v&nbsp;paláci Knossos naozaj existoval. A&nbsp;Minotaurus? Nuž, táto obludná postava nadchla hlavne umelcov. Vo svojich dielach ho zobrazoval napríklad maliar Henri Matisse či Pablo Picasso, postava s&nbsp;býčou hlavou vystupuje aj v&nbsp;niekoľkých fantasy príbehoch.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/labyrinty-putava-atrakcia-liecivou-energiu-navstivili-sme-miesto-kde-ich-je-najviac" target="_blank" rel="noopener">Verili by ste, že je toľko typov labyrintov? Pozrite v našej galérii!&nbsp;</a>

LABYRINTY: Pútavá atrakcia s liečivou energiu. Navštívili sme miesto, kde ich je najviac!

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

LABYRINTY: Pútavá atrakcia s liečivou energiu. Navštívili sme miesto, kde ich je najviac!

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Chatár z Devína: Jozef Ráž mladší býva v záhradkárskej oblasti, kde stavia už druhý dom

Vyrástla na hrade v Ľubovni: A pred smrťou sa bourbonská princezná zblížila s touto Slovenkou

České Versailles: Pozrite, akú nádheru vybudoval bývalý politik, ktorý opustil luxus v Prahe

V Moskve v kútiku zločincov, na Ďalekom východe v záhrade biznismena

FOTO Milióny eur na záhradu: Terasy rakúskeho Versailles majú nové atrakcie

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás