Ladislav Molnár je veterinárny lekár a prednosta Kliniky vtákov, exotických a voľne žijúcich živočíchov na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Zároveň starostuje v obci Perín-Chym. A navyše je sokoliar. Je viceprezidentom Slovenského klubu sokoliarov a lieči vtáky zo Slovenska aj z okolitých krajín. Roky sa staral o vzácne dravce šejkov v Spojených arabských emirátoch.

Luxusná záľuba

Odjakživa chcel byť veterinár ako jeho sused Juraj Brada. Ten ho už ako desaťročného chlapca brával so sebou k svojim zvieracím pacientom v Períne. Nadchol ho aj pre dravé vtáky. Laco sa staral o vtáčatá vypadnuté z hniezda a vypúšťal ich späť do prírody. Od štrnástich bol sokoliarskym tovarišom u známeho košického sokoliara Štefana Azariho. „A za to ma bili rodičia a babka,“ smeje sa Laco Molnár. „Babka na mňa často kričala, že naháňať ďalekohľadom vtáčiky po okolí je príliš luxusná záľuba a mám sa radšej venovať škole.“

Záľuba s prácou, ktorá človeka uživí, sa spojili vďaka štúdiu na košickej veterine. A v poslednom ročníku našiel Laco inzerát, že Dubai Falcon Hospital ponúka stáž pre študentov. „Vtedy to bol sen, ktorý sa ani nemohol splniť. Dostať sa na stáž na kliniku špecializovanú na dravce. Napísal som im, že sokoliarstvo je mojím koníčkom. A prišla pozitívna odpoveď! Od rodičov som si vyžobronil peniaze na letenku a odišiel som na dvojmesačný pobyt. Osvedčil som sa, tak mi po stáži ponúkli v Dubaji permanentné miesto.“

Na Slovensku vtedy žiadne špecializované pracovisko na liečbu exotických zvierat ne­existovalo. S trochou zveličenia môžeme povedať, že sa vedelo len to, že treba odčervovať papagáje. „Tam som prišiel do nemocnice plne vybavenej zariadením a technológiami. Boli tam odborníci z USA, Nemecka, zo Spojeného kráľovstva. Cítil som sa ako Alica v krajine zázrakov.“

LADISLAV MOLNÁR Starosta obce Perín-Chym a veterinárny lekár, prednosta Kliniky vtákov, exotických a voľne žijúcich živočíchov na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, vpravo.
LADISLAV MOLNÁR Starosta obce Perín-Chym a veterinárny lekár, prednosta Kliniky vtákov, exotických a voľne žijúcich živočíchov na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, vpravo.
Zdroj: ARCHÍV L.M.

V Emirátoch je sokol všade. V štátnom znaku, na bankovkách aj na plechovkách zo softdrinkov. Dravé vtáky si tam veľmi cenia. Laco Molnár vysvetľuje prečo. „Pred štyritisíc rokmi neexistovali palné zbrane. Kto dokázal chytiť divožijúceho dravca a vycvičiť ho na lov koristi, zabezpečil mäso pre svoju rodinu. Muž chytil vtáka, dal mu pútka a dravec akceptoval tento vzťah s človekom. Lovil preňho hlavne dropy, ktoré tadiaľ na jeseň vo veľkých počtoch tiahnu z Centrálnej Ázie na juh prezimovať.“

Hromy a Blesky

Sokola považovali za kráľa nebies. Bol ako predátor na najvyššom stupni potravinovej pyramídy. Preto bol najvhodnejším darom pre kráľovské rodiny, šejkov, emirov, predstaviteľov moci. Bol adekvátnym darom pre toho, koho ním obdarovali.

Dnes, samozrejme, už pri sokoliarstve nejde o prežitie. Skôr o zábavu a udržiavanie tradície. Lov s dravcami je stále prestížna vec. Na podnet Emirátov ho zapísali aj na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Majitelia si svoje dobre trénované dravce cenia. Preto pre ne v Arabských emirátoch zriaďujú nemocnice. Vtáky už dávno neberú z prírody, ale odchovávajú ich. Priamo v Emirátoch, no kráľovská rodina má chovné stanice napríklad aj v Dánsku. Sokoly si počas života celkom zacestujú.

Laco Molnár prirovnáva sokoly patriace vysokopostaveným šejkom k autám formuly 1. Rovnako ako špičkové auto aj špičkový dravec musí byť v perfektnom stave, aby dokázal podávať výkon. Potrebuje vhodný tréning, primeranú výživu a dobrú veterinárnu starostlivosť. Výcviku treba rozumieť. Dravec musí byť v optimálnej kondícii. Ani presýtený, ani hladný, aby lovil, no neuletel svojmu majiteľovi.

V Spojených arabských emirátoch dostávali meno až dravce, ktoré pri love niečo dokázali, preukázali svoju šikovnosť a mali za sebou zaujímavé úlovky. „Mená odzrkadľovali štýl letu a lovu toho dravca, napríklad Blesk, Hrom, Nebeské kladivo,“ vysvetľuje Laco Molnár. Mal obavy, keď mu priniesli podobne pomenovaného sokola, ktorý patril dôležitému šejkovi? Vraj nie. Musel sa od nich odosobniť. „Ľudia sú tam veľmi nábožensky založení. Prejavuje sa to aj vo vzťahu k dravcovi. Veria, že ak vták zomrie, je to božia vôľa. Život dáva a berie iba Alah, takže to tak malo byť. Skôr je problém, že úplne odmietajú eutanáziu. V západnej veterinárnej medicíne sa eutanázia všeobecne akceptuje, ak zviera trpí a nemá šancu prežiť. Tam nesúhlasili s eutanáziou ani u zvieraťa v ťažkom stave.“

V POSLEDNEJ CHVÍLI Malý pacient košickej kliniky, ktorého priniesli vo veľmi zlom stave.
V POSLEDNEJ CHVÍLI Malý pacient košickej kliniky, ktorého priniesli vo veľmi zlom stave.
Zdroj: ARCHÍV L.M.

Na lov do púšte

Keďže dravce boli súčasťou života šejkov, bol jeho súčasťou aj veterinárny lekár. Laco s členmi kráľovskej rodiny trénoval sokoly aj hrával futbal, chodili na spoločné poľovačky. V Dubaji sa bežne hovorí po anglicky, no Laco sa naučil aj po arabsky. To mu umožnilo ešte viac preniknúť do komunity miestnych ľudí. Každý rok bol členom veľkej loveckej výpravy do púští Pakistanu. „Kráľovská rodina si tam od vlády prenajala na mesiac obrovské územie. V strede vybudovali stanový tábor pre päťsto ľudí so všetkou infraštruktúrou – s ubytovaním, jedálňou, kuchyňou aj garážami. Každé ráno sme vyrážali autami na lov. Lovili sa hlavne dropy. Čo sme ulovili, to sa jedlo. Šejk povedal, že nič nesmie vyjsť nazmar. Ak sme mäso nezjedli my a naše dravce, rozdali ho chudobným.“

Sokoliarstvo je záležitosť mužov. Ženy čoraz viac lákajú veterinárne univerzity. Emiráty si zvykli pozývať odborníkov zo zahraničia, no už si pomaly vychovávajú vlastných. A lov dravcami postupne ustupuje rýchlostným pretekom sokolov. Majitelia ich na povel vypúšťajú a vtáky prelietavajú cez časomerné brány. Rovnako ako preteky koní, tiav či chrtov aj takéto preteky sokolov naberajú na popularite.

Pýtam sa na ceny dravcov. Podľa Laca je to zbytočná otázka. „Cena nie je adekvátna sokolovi, ale tomu, kto ho kupuje,“ hovorí. „Vysvetľovali mi, že šejk často platí za dravca, aj keď si ho nepotrebuje kúpiť. V ich kultúre sa nepatrí pýtať si od šejka priamo peniaze na podporu nejakého projektu. Takže mu nosia dary a on za ne zaplatí. Cena sokola sa teda pohybuje od nula eur až po desaťtisíce eur. Neodzrkadľuje hodnotu dravca.“

Dravce však nedostávali len šejkovia, ale aj Laco. „Aj niekoľké ročne. Lovil som európskym štýlom, lietal som dravca z krúživého čakania. Oni lovili vypúšťaním z ruky. Ak mali dravca, ktorý sa na ich štýl lovu nehodil a na môj áno, darovali mi ho. Alebo ak mali málo bojovného vtáka. Keď som potom tým malým vtákom ulovil veľkú korisť, získal som prestíž a rešpekt.“

Záchrana jednorožca

Ako veterinárny lekár mal Laco na starosti aj niekoľko zooparkov a zoologických záhrad. Zapájal sa do ochranárskych projektov v Emirátoch a Afrike a do monitoringu vzácnych druhov zvierat. Postupne sa začal špecializovať na anestéziu a imobilizáciu zvierat v teréne. „Každý úkon u veľkých zvierat je nutné urobiť v anestézii. Či už implantovanie čipov, odber krvi, aplikáciu liečiv, ale aj úpravu paznechtov. V projektoch záchrany treba transportovať zvieratá z jedného kontinentu na druhý, veterinárny lekár anestéziológ musí byť súčasťou tímu.“

Laco Molnár pracoval na projekte záchrany oryxa arabského, prezývaného jednorožec, lebo keď sa naňho pozriete z profilu, dva dlhé štíhle rohy vyzerajú ako jeden. Počas záchranného programu odchytili jedných z posledných oryxov z prírody a previezli ich do zoologickej záhrady v americkom Phoenixe, aby ich tam rozmnožili a pripravili na návrat do divej prírody na Arabskom polostrove.

„Mal som v rukách veľmi vzácne druhy živočíchov. Je strašné, že človek vyhubil v prírode toľko zvierat a ničí ich životné prostredie. Ale ako odborník si uvedomujem, že vymieranie postihuje oveľa viac druhov. Pri rybníku v našej obci bolo kedysi plno žiab. Už nie sú. Pretože nie je hmyz. Mení sa biodiverzita, životné prostredie je prechemizované, biotopy miznú.“

Košická veterinárna klinika je jediné špecializované pracovisko na Slovensku pre exotické zvieratá. Veterinárni lekári si musia poradiť s hadmi, pavúkmi, exotickým vtáctvom, dravcami a rôznymi voľne žijúcimi zvieratami. V súčasnosti, keď sa na našom území objavila vtáčia chrípka a keď sa diskutuje, či sa nový koronavírus nemohol na ľudí preniesť zo zvierat, sa v plnej miere ukazuje potreba takého špecializovaného pracoviska. „Voľne žijúce zvieratá skutočne slúžia ako rezervoár chorôb,“súhlasí Laco. „Nikdy nevieme, kedy patogén získa optimálne podmienky na svoj život a šírenie, využije oslabenú imunitnú situáciu ľudí a začne sa šíriť. My dokážeme myslieť aj na také prípady.“