Lov perál, staroveké tradície a moderný luxus: Rás al-Chajmá je arabská oáza plná kontrastov!

Rás al-Chajmá: Miesto, kde sa spojila nesmrteľná krása perál s luxusom aj adrenalínom

Vymretá dedina aj lov perál: Tajomná história Rás al-Chajmá a poklady najkrajšieho z emirátov

Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Každý z&nbsp;nich je iný. Hoci hlavné slovo v&nbsp;Emirátoch majú najbohatší bratia - Dubaj a&nbsp;Abú Zabí, v&nbsp;poslednom čase čoraz väčšiu pozornosť púta podľa mnohých najkrajší zo sedmičky štátov federácie - Rás al-Chajmá. Názov by sme mohli voľne preložiť ako Hlavný stan a&nbsp;na vlastnej koži sme zistili, že je naozaj atraktívnym dovolenkovým útočiskom. Na začiatku jari sa tu teploty pohybujú okolo tridsať stupňov, takže si vychutnáte pobyt v&nbsp;horách aj na idylických súkromných plážach pri luxusných hoteloch. Jeden deň sa rútite ponad útesy na lanovom sklze z&nbsp;najvyššej hory Džabal Bil Ajs, ďalší spoznáte príbeh dediny ponorenej do mrazivého ticha, pretože jej obyvatelia ju pred vyše päťdesiatimi rokmi opustili kvôli rope. V&nbsp;malom prístave sa začína vaša cesta do sveta lovcov perál, na púšti Al Wádí po dobrodružnej jazde džípmi obdivujete stádo pokojných arabských oryxov.

Kým do Dubaja chodia ľudia na dovolenku priemerne na štyri dni, v&nbsp;Rás al-Chajmá strávia minimálne dvakrát toľko. Najsevernejší z&nbsp;emirátov má okolo 260-tisíc obyvateľov, z&nbsp;toho asi deväťdesiat percent žije v&nbsp;hlavnom meste s&nbsp;rovnakým názvom. Kedysi sa živili najmä poľnohospodárstvom, rybolovom a&nbsp;lovom perál, niektorí zase žili na púšti. Dnes je všetko inak a&nbsp;jeden z&nbsp;najzelenších emirátov, ktorý si hovorí skrátene RAK, odvodené z&nbsp;originálneho názvu Ras al Khaimah, je supermodernou krajinou. Sídli tu najväčšia výrobňa keramických obkladačiek na svete, patrí medzi najväčších výrobcov inzulínu, je tu továreň na špeciálne armádne autá a&nbsp;rozvinutý cementársky a&nbsp;stavebný priemysel. Okrem toho tu prvý arabský pestovateľ perál na svete založil v&nbsp;roku 2004 farmu na tieto drahokamy. Každoročne na Silvestra do Rás al-Chajmá prichádzajú desaťtisíce návštevníkov z&nbsp;celého sveta. Na morskú hladinu dopadá odraz svetiel, krajinou preniká žiara najveľkolepejšieho ohňostroja na svete, za ktorý získal emirát niekoľko zápisov do Guinnessovej knihy svetových rekordov. Aj posledný Silvester privítal rok 2023 fascinujúcou pyrotechnickou šou a&nbsp;rekordný počet 671 dronov im priniesol ďalší zápis. Úchvatný ohňostroj vyvrcholil zobrazením ikonického loga emirátu Rás al-Chajmá s&nbsp;troma vlnami. Predstavujú jeho hlavné prvky: členité mohutné hory, zvlnené more a&nbsp;púšť s&nbsp;dunami.

Pohoria v&nbsp;Rás al-Chajmá sa formovali pred viac ako 70 miliónmi rokov a&nbsp;sú plné tajomstiev, plachých horských kôz aj krúžiacich orlov. Vyznačené horské chodníky vyhľadávajú peší turisti s&nbsp;väčšími či menšími skúsenosťami. Nadchli aj britského dobrodruha Edwarda Michaela „Bear“ Gryllsa, ktorý má za sebou niekoľko televíznych seriálov o&nbsp;prežití v&nbsp;divočine. Pred pár rokmi tu otvoril tábor Bear Grylls Explorers Camp, v&nbsp;ktorom zdatní inštruktori robia kurzy prežitia podľa programov, ktoré 48-ročný Londýnčan navrhol. Pri tábore sme sa zastavili len na chvíľu, cestou na najvyššiu horu v&nbsp;krajine - Džabal Bil Ajs. V&nbsp;roku 2018 tu vo výške 1&nbsp;680 metrov nad morom otvorili najdlhšiu zip­line na svete - Jais Flight. Ide o&nbsp;lanový sklz, pri ktorom sa dolu hlavou spúšťate z&nbsp;vysokej skaly a&nbsp;letíte takmer tri kilometre obrovskou rýchlosťou nad útesmi a&nbsp;roklinami ako filmoví superhrdinovia. Vyskúšalo si ho už viac ako 70-tisíc ľudí z&nbsp;celého sveta. Medzi nimi aj my. Naše adrenalínové dobrodružstvo sa začalo v&nbsp;Jais Adventure Center, kde sme vypísali potrebné papiere a&nbsp;odvážili sa. Na najdlhšiu lanovú dráhu sa dostanú len ľudia s&nbsp;hmotnosťou od štyridsať do stodvadsať kilogramov. Boli sme svedkom, ako žena, ktorá záujemcov registrovala, odmietla na zipline pustiť dobre stavaného záujemcu z&nbsp;Británie, pretože vážil 123 kilogramov. Áno, len tri kilogramy ho delili od vytúženého zážitku! Jeho sklamanie ani netreba opisovať.

Po vybavení formalít sme sa presunuli do časti, kde nám personál nasadil potrebný výstroj a&nbsp;previezli nás ešte niekoľko sto metrov na plošinu, kde sa všetky prípravy zavŕšili. Najhoršie sú sekundy pred spustením. Mieša sa vo vás strach, máte stiahnutý žalúdok, vyľakaným pohľadom skenujete okolie, ale viete, že keď ste sa už odhodlali, musíte vydržať do konca. Šok po tom, ako vás zosunú nad hlboké rokliny, vystriedala po pár sekundách čistá radosť. Rýchlosťou stodvadsať až stopäťdesiat kilometrov za hodinu letíte nad skalnatými kopcami a&nbsp;údoliami, vietor vytvára obrovský odpor a&nbsp;sviští vám v&nbsp;ušiach. Zážitok však stojí za to! Všetko ubehne veľmi rýchlo, doraziť by ste mali na deväťtonovú plošinu so skleneným dnom, zavesenú osemdesiat metrov nad zemou. Ak sa však zastavíte pár desiatok metrov pred ňou a&nbsp;visíte vo vzduchu, tak ako autorka článku, nie je vám všetko jedno. Našťastie, príde si po vás jeden z&nbsp;inštruktorov a&nbsp;potom sa už len ďalším lanom spustíte na pevnú zem.

Vzrušenie tu má rozmanité podoby a&nbsp;treba si vychutnať aj ďalšiu vlnu v&nbsp;logu Rás al-Chajmá - piesočné duny. V&nbsp;púštnom rezorte The Ritz-Carlton Ras Al Khaimah sme nasadli do džípu a&nbsp;nechali sa unášať piesočnou krajinou. Vodič a&nbsp;sprievodca Martin s&nbsp;nami uháňal rozľahlou prírodnou rezerváciou, stíhal popri zákrutách a&nbsp;prudkých svahoch rozprávať o&nbsp;živočíchoch, ktoré tu majú svoj domov. Samozrejmé sú hady aj škorpióny, ale najmä arabské oryxy - druh antilopy s&nbsp;dlhými rohmi a&nbsp;chumáčovitým chvostom, ktorý je národným zvieraťom nielen Emirátov, ale aj Ománu či Jordánska. „Vo voľnej prírode začiatkom sedemdesiatych rokov vyhynul a&nbsp;zostal len v&nbsp;súk­romných rezerváciách a&nbsp;v&nbsp;zoologických záhradách. Postupne sa toto typické zviera Blízkeho východu podarilo opäť rozmnožiť tak, aby sme ho mohli obdivovať aj vo voľnej prírode,“ rozpráva počas jazdy, kým v&nbsp;našom tele poskakuje žalúdok všetkými smermi.

Keď náš sprievodca zbadal stádo, zastavil. Zdá sa, že pokojné zvieratá si už na ľudí zvykli. Hlavy skláňajú k&nbsp;zemi pokrytej suchou trávou, ktorá im ponúka obživu. Po chvíli sa otočia a&nbsp;celé stádo sa svorne poberá preč. My takisto a&nbsp;o&nbsp;chvíľu sa ocitneme na mieste, kde už nie je strom, trá­va ani zver, len rozľahlá púštna krajina s&nbsp;úhľadnými priečnymi dunami. Scenéria ako z&nbsp;plagátu nám&nbsp;dlho zostane uložená v&nbsp;pamäti.

Po pár dňoch vieme, že Rás al-Chajmá je skrytou perlou Blízkeho východu. A, áno, v&nbsp;minulosti sa preslávil aj lovom týchto bielych perleťových drahokamov. Tak sa dostávame k&nbsp;tretej vlne v&nbsp;logu - morským vlnám, do ktorých sa pôvodní obyvatelia vrhali za guľatým pokladom v&nbsp;tele ustríc. Dedina Al Džazíra al Hamra, v&nbsp;ktorej časť lovcov perál žila, však nie je priamo pri mori. Stáročné príbytky rybárov a&nbsp;ich rodín sa stali turistickou atrakciou. Návštevníci tu nikoho nerušia, už dávno tu nikto nebýva. „Názov v&nbsp;preklade znamená Červený ostrov a&nbsp;kedysi bolo toto miesto domovom kmeňa Al Zaabi,“ informuje nás sprievodkyňa Aiša. Osadu založili v&nbsp;štrnástom storočí a&nbsp;o&nbsp;päťsto rokov neskôr sa tak rozrástla, že v&nbsp;nej žili tisícky ľudí. Mnohí pracovali ako lovci perál a&nbsp;rybári a&nbsp;svojej práce sa nevzdali ani počas konfliktu s&nbsp;Britmi a&nbsp;Portugalcami. Al Džazíra al Hamra prišla o&nbsp;obyvateľov z&nbsp;celkom iných dôvodov. Keď v&nbsp;Abú Zabí v&nbsp;roku 1958 objavili ropu, stala sa krajina pre ľudí z&nbsp;ostatných emirátov zasľúbenou zemou, kde ich čakali nové pracovné možnosti a&nbsp;lepší život. Začali masovo odchádzať aj z&nbsp;dediny Al Džazíra al Hamra a&nbsp;od roku 1968 zostala úplne prázdna. Počas našej návštevy tam však panoval čulý stavebný ruch. Výsledky práce desiatok robotníkov vidíme na prvý pohľad. Staré budovy sú obnovené, všade je čisto. Sprievodkyňa nám ukazuje domy s&nbsp;vežami, ktoré slúžili na ochladzovanie. V&nbsp;príbytkoch nechýbali miestnosti na osobnú hygienu a&nbsp;toalety. V&nbsp;jednom z&nbsp;nich sa v&nbsp;špeciálnom priestore na podlahe vyrábal datľový sirup. Vybavila nám aj vstup do malej mešity, takže sa vyzujeme a&nbsp;vstúpime tak, ako treba - pravou nohou. Prehliadka dediny sa končí, Aiša pridá ešte poslednú informáciu. „Vo februári sa v&nbsp;celom areáli koná festival výtvarného umenia.“ Podujatie spája kultúrne dedičstvo so súčasným umením. Vieme si predstaviť, ako sa v&nbsp;jednotlivých pôvodných stavbách moderné umelecké diela krásne vynímajú.

História lovu perál v&nbsp;Ras al-Chajmá siaha tisícky rokov do minulosti. Dediny ako Al Džazíra al Hamra boli hlavnými svetovými výrobcami perál až do začiatku tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Lenže Japonec Kokiči Mikimoto prišiel s&nbsp;nápadom, ako perly v&nbsp;mušliach umelo kultivovať, a&nbsp;tradičnému spôsobu odzvonilo. Lovci týchto drahokamov postupne prichádzali o&nbsp;živobytie. Abdull Al Suwaidi sa rozhodol na počesť svojho zosnulého starého otca Mohameda, lovca perál, tradíciu zachovať. V&nbsp;roku 2004 v&nbsp;malej rybárskej dedine Al Rams otvoril farmu Suwaidi P­e­a­rl­s, jedinú svojho druhu v&nbsp;Perzskom zálive. V&nbsp;malom prístave sme nastúpili na tradičnú loď potápačov. Trávili na nej dlhé týždne, aby v&nbsp;morských hlbinách našli vzácnu guľôčku. Kým sme obdivovali úchvatné scenérie s&nbsp;mangrovovými porastmi, stromami, ktorých korene rastú zo sladkej aj slanej vody, priblížili sme sa k&nbsp;pontónovému plávajúcemu domu Suwaidi Pearls Farm House. Na ňom už čakal sprievodca, ktorý začal svoje pútavé rozprávanie. Perla vzniká v&nbsp;dôsledku obrannej reakcie živočícha, do ktorého lastúry vnikne zrnko piesku, kamienok či iný drobný votrelec. Aby zabránil dráždeniu, postupne tieto cudzie prvky obaľuje perleťovými vrstvami, čím postupne vzniká obľúbený drahokam. „Najstaršiu perlu na svete našli v&nbsp;Abú Zabí. Má osemtisíc rokov a&nbsp;je uložená v&nbsp;tamojšom múzeu Lou­vre,“ informuje nás sprievodca.

V&nbsp;minulosti lovci perál podnikali morské dobrodružstvo, z&nbsp;ktorého živili svoje rodiny, od mája do augusta. Jednou z&nbsp;pomôcok bola svorka na nos z&nbsp;korytnačieho panciera. „Museli vydržať v&nbsp;hĺbke vyše dvadsať metrov dve až päť minút,“ doplní. Posádku tvorilo tridsať až päťdesiat mužov, ktorí hľadali perly celé štyri mesiace v&nbsp;kuse. Aj preto mali na člne rozdelené úlohy. Denne uskutočnili päťdesiat až sto ponorov. Bol to naozaj náročný spôsob, ako zarobiť na živobytie. Mnohí si zničili zdravie, ba i&nbsp;prišli o&nbsp;život. Po úspešnom love však dokázali rodiny uživiť po celý rok. „Prečo si ich králi tak obľúbili?“ položí sprievodca otázku a&nbsp;o&nbsp;chvíľu sa dozvieme odpoveď. Pretože je to jediný drahokam, ktorému sa nemení tvar, môžete ho len vyleštiť. Stále je to však tá istá perla, ktorú vezmete z&nbsp;ustrice. „No a&nbsp;vladári o&nbsp;sebe vraveli, že sú čistí ako tie perly,“ dodá. Hoci sú aj čierne. Dnes sa už nebezpečné ponory nevykonávajú, perly vznikajú v&nbsp;oveľa bezpečnejších podmienkach. Náš hostiteľ vytiahne z&nbsp;mora obrovský chuchvalec koralov a&nbsp;lastúr pripevnený na lane. Medzi nimi sú „bejby“, ako familiárne nazýva malé lastúry. Tie povyberajú, vložia do inej siete, ponoria opäť do mora, kde dlhé týždne dozrievajú. Zamestnanec farmy nás vyzve, aby sme siahli do akvária a&nbsp;vylovili jednu z&nbsp;ustríc. Napäto očakávame, či v&nbsp;nej bude očakávaný guľatý poklad. Nožíkom ju rozpolí, ukazuje nám srdce a&nbsp;sval morského živočícha a&nbsp;naozaj je tam! Lesklú bielu guľôčku očistí vodou a&nbsp;vezme medzi palec a&nbsp;ukazovák. „Akú má cenu?“ pýtame sa. „Asi sto dolárov. Ale ešte nie je ohodnotená, sú rôzne stupne. Niektoré stoja aj tritisíc dolárov,“ dodá. Medzi desiatkami drobných perleťových drahokamov rozložených na červenej látke sa vyníma perlový ruženec. Na svete sú len tri kusy, ostatné dva dostali šejkovia v&nbsp;Ománe a&nbsp;v&nbsp;Abu Zabí. „Päť rokov trvalo, kým sme nazberali perly takejto vysokej kvality,“ poznamená. Ťažko nám vyčísli cenu tohto umeleckého kúska, len samotné drahokamy majú v&nbsp;prepočte hodnotu takmer štyridsaťtisíc eur.

Perly sú naozaj skvostné, ale v&nbsp;prenesenom zmysle tu majú aj veľa iných drahokamov. Na Rás al-Chajmá nedajú dopustiť tisíce dovolenkárov ani tí, ktorí sem prišli za prácou. „V&nbsp;Emirátoch ste zo Slovenska za šesť hodín, majú znesiteľné časové pásma a&nbsp;nulovú kriminalitu,“ zhrnie Pražan Milan Novák zopár benefitov. V&nbsp;najsevernejšom Emiráte, ktorý podľa jeho slov ponúka najrôznejšie možnosti vyžitia, žije a&nbsp;podniká s&nbsp;manželkou Ivanou a&nbsp;dvoma dcérami už niekoľko rokov. Stretli sme sa náhodou, a&nbsp;na pôvodne neplánovanom mieste - v&nbsp;Českom pube v&nbsp;hoteli Mug­hal Suites. Uznajte, keď na takýto podnik s&nbsp;najvychýrenejším českým pivom natrafíte po adrenalínovom zážitku na zipline či po arabskom dobrodružstve na džípoch v&nbsp;prírodnej rezervácii Al Wádí, nemôžete ho obísť.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/lov-peral-staroveke-tradicie-moderny-luxus-ras-al-chajma-je-arabska-oaza-plna-kontrastov">FOTO V GALÉRII</a>

Milan Novák pred dvoma rokmi založil Krajanský spolok Čechov a&nbsp;Slovákov, ktorý je oficiálne zaregistrovaný aj na českom ministerstve zahraničia. Jeho sídlom je práve prvá a&nbsp;jediná česká reštaurácia v&nbsp;Spojených arabských emirátoch, v&nbsp;ktorej sme sa na chvíľu usadili, dopriali si skvelú sviečkovú a&nbsp;napenený zlatý mok. V&nbsp;celých Emirátoch žije asi tritisíc Čechov a&nbsp;Slovákov. „Ktorých je viac?“ pýtame sa a&nbsp;myslíme si, že poznáme odpoveď. Omyl, ktorý dokazuje, ako my Slováci o&nbsp;sebe často pochybujeme. Nad našimi západnými bratmi totiž prevládajú našinci. „Slováci sú veľmi šikovní a&nbsp;aktívnejší v&nbsp;biznise. Nechodia sem robiť čašníkov. Sú vzdelaní a&nbsp;nemajú problém vziať sem celú rodinu. Pracujú v&nbsp;oblasti informačných technológií, na manažérskych pozíciách v&nbsp;medzinárodných firmách.“ Takéto slová od úspešného českého podnikateľa sa dobre počúvajú.